Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-525-2013.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/525/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému FG NOVA, s. r. o., so sídlom Lazovná 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 642 339, na vymoženie pohľadávky vo výške 603,95 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 42,80 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.02.2013 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "exekútor"), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 091013, č. k. 1Er/525/2013, voči povinnému FG NOVA, s. r. o., so sídlom Lazovná 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 642 339 (ďalej len "povinný"). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 22.02.2013, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 08.02.2013, od oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "oprávnený") a pripojený exekučný titul - Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica, zo dňa 01. 02. 2013, č. k. OEM DP 9684/4330/2013/Br, právoplatný a vykonateľný dňa 01.02.2013, ktorým boli povinnému vykázané nedoplatky na dani z nehnuteľností vo výške 603,95 Eur (ďalej len "exekučný titul").
Dňa 10.03.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora označené ako "Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie...". Ako dôvody pre zastavenie exekúcie exekútor uviedol okolnosti ohľadne majetkových pomerov povinného, a to že doposiaľ nebolo možné z bankových účtov povinného pripísať žiadnu sumu na účet exekútora, povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Ďalej exekútor uviedol, že sa povinnému nepodarila doručiť majetková výzva povinnému na účely zistenia existencie pohľadávok, ktoré by povinný evidoval voči tretím subjektom, čoho následkom bol stav, kedy nebolo možné uskutočniť exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok. Okrem uvedených skutočností exekútor na základe vlastných zistení ďalej uviedol, že povinný na adrese svojho sídla reálne nesídli, nevykonáva tam podnikateľskú činnosť a ani nevlastní exekvovateľný majetok. Na základe uvedených skutočností preto následne exekútor požiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor si uplatnil nárok na priznanie trov exekúcie v celkovej výške 42,80 Eur, pozostávajúci z odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti
vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 2,48 Eur a DPH vo výške 7,13 Eur, na úhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preskúmaním skutočností o majetkových pomeroch povinného, ktoré predložil exekútor na základe vlastných zisťovaní, prijal skutkový záver, že povinný je nemajetný, pretože nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nevlastní žiadne motorové vozidlo, povinný nevlastní žiadne bankové účty a nie sú známe jeho pohľadávky voči tretím osobám, na základe ktorých by bolo možné uspokojiť nárok oprávneného.
Súd v spojitosti so svojim skutkovým záverom následne prijal aj právny záver, že nakoľko povinný je nemajetný, táto skutočnosť zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
S poukazom na citované znenia ustanovení Exekučného poriadku súd rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Súd na základe uplatnených trov exekúcie pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie. Odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške spolu s DPH. Prieskumom uplatnených hotových výdavkov súd zistil, že hotové výdavky za popísané úkony v doručenom Prehľade trov v spise č. EX 761/2013 vo výške 2,48 Eur boli vynaložené vzhľadom na dva úkony exekučnej činnosti, ktoré pozostávali z doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a poplatku za súčinnosť do banky, účelne a preto súd ich súdnemu exekútorovi priznal tak, ako ich uviedol vo svojom vyúčtovaní. Celková výška trov exekúcie, ktoré súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi je po súčte odmeny za vykonávanie exekúcie, hotových výdavkov a DPH so zaokrúhlením smerom nahor vo výške 42,80 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.