Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/531/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu M. L., nar. X.XX.XXXX, D. S. Ž., Č. U., D..Č.. Ú. Č.. X, zastúpeného opatrovníčkou Q. L., C.. XX.X.XXXX, S. Ú. Č.. X, právne zastúpenému Mgr. Innou Solaničovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Detve, M.R.Štefánika č. 5, proti žalovanému W. L., nar. XX.X.XXXX, S. O. N., N. Č.. XXX, o zaplatenie 38.742,-Kč, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.10.2013 č.k. -67 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 38.742,-Kč v lehote do 50 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 90,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Do výroku taktiež uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 38.742,-Kč, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 9.248,-Kč mesačne, ktorý bol poukazovaný na účet žalovaného , ktorý bol manželom jeho matky a zároveň opatrovníčky, pričom žalovaný potom, ako v decembri 2012 opustil spoločnú domácnosť zrušil opatrovníčke prístup na uvedený účet a tým mu znemožnil aj prístup k jeho dôchodku za obdobie mesiacov december 2012 a január-apríl 2013.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Kutná Hora č. OP 130/2007 zo dňa 14.9.2007 bola Q. L. ustanovená za opatrovníčku žalobcovi, ktorý bol rozsudkom uvedeného súdu pod číslom Nc 519/2007 pozbavený spôsobilosti na právne úkony. V zmysle uznesenia je opatrovníčka oprávnená a povinná zastupovať žalobcu pred úradmi, súdmi a inými právnickými a fyzickými osobami vybavovať všetky jeho záležitosti, spravovať všetok jeho majetok a konať všetko v prospech opatrovanca. Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.12.2011 bol počínajúc januárom 2012 žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 9.248,-Kč mesačne. Z výpisov z účtu č. 167508498/0300 vedeného na meno žalobcu súd prvého stupňa zistil, že v mesiaci december 2012 bola na tento účet pripísaná suma 9.248,-Kč ako invalidný dôchodok a v mesiacoch január, február, marec a apríl 2013 bol na uvedený účet poukázaný invalidný dôchodok žalobcu vo výške 9.371,-Kč mesačne. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že matka žalobcu a žalovaný žili v spoločnej domácnosti do 1.12.2012, pričom obaja zhodne potvrdili, že invalidný dôchodok žalobcu,

ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti bol z účtu, na ktorý bol poukazovaný a ktorý bol vedený na meno žalobcu poukazovaný na účet v inom peňažnom ústave, kde dispozičné právo k tomuto účtu mal žalovaný, ako aj opatrovníčka žalobcu. Po 1.12.2012 dispozičné právo opatrovníčky žalobcu k tomuto účtu bolo žalovaným zrušené. Mal za to, že nebolo v konaní sporné, že po uvedenom dátume s finančnými prostriedkami na účte nakladal výlučne žalovaný. Tieto podľa jeho vyjadrenia boli použité na splácanie zostatku spoločných úverov jeho, ako aj opatrovníčky žalobcu a tvrdil, že takto konal so súhlasom opatrovníčky, čo táto popierala. Na základe toho s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami žalobcu neoprávnene a teda na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a to tým, že získal jeho invalidný dôchodok bez právneho dôvodu. Na základe toho ustálil povinnosť žalovaného toto bezdôvodné obohatenie vydať. Za právne bezvýznamný považoval účel, na ktorý žalovaný uvedené finančné prostriedky použil. S poukazom na to, že žalovaný opatrovníčke žalobcu poukázal v mesiaci december sumu 300,-eur, odpočítaním tejto sumy od výšky poukázaných dôchodkov, považoval nárok žalobcu za dôvodný a v takomto rozsahu mu vyhovel. S poukazom na to, že žalovaný pre prípad svojho neúspechu v konaní žiadal o možnosť splniť svoju povinnosť v splátkach poukazujúc na to, že 90% svojho príjmu odvádza na úhrady splátok úveru, s prihliadnutím na výšku príjmu žalovaného, ako aj výšku dlhu voči žalobcovi určil žalovanému na plnenie dlhšiu než 3-dňovú lehotu a to lehotu v trvaní 50 dní, v ktorej má žalovaný možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky. Mal za to, že plnenie v splátkach nebolo povolené z dôvodu, že nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať, že finančné prostriedky ktoré boli určené na jeho potreby mu budú splácané postupne v dlhšej lehote. S poukazom na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov a jeho úspech v konaní zaviazal žalovaného postupom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní potvrdil, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 9.248,-Kč mesačne a tento dôchodok bol poukazovaný na jeho účet vedený v ČSOB, a.s.. Konštatoval, že po pripísaní uvedenej sumy na jeho účet tento prevádzal za účelom splácania spoločných úverov jeho ako aj opatrovníčky žalobcu. Tieto prevody finančných prostriedkov vykonal na základe dohody s opatrovníčkou žalobcu a to od času, kedy žalobca začal poberať invalidný dôchodok. Tieto prevody vykonával aj potom, čo sa žalobkyňa stala opatrovníčkou svojho syna na základe rozhodnutia súdu, kde jej bolo priznané oprávnenie a aj povinnosť zastupovať žalobcu, vybavovať jeho záležitosti, spravovať majetok a konať všetko v jeho prospech. Za nepochybné považuje to, že práve s jej súhlasom a vedomím takýmto spôsobom disponoval s invalidným dôchodkom žalobcu. Mal za to, že ním splácaný úver bol spoločným úverom jeho a opatrovníčky žalobcu. Ak teda použil finančné prostriedky žalobcu na splácanie týchto úverov (čo bolo preukázané výpismi z účtov v Českej sporiteľni) použil ich so súhlasom opatrovníčky na splácanie ich spoločných úverov, nie teda iba jeho úveru. Má teda za to, že na základe súhlasu a vedomia opatrovníčky bol oprávnený nakladať s dôchodkom žalobcu. Aj pre prípad ak by uvedené finančné prostriedky použil na splácanie úverov aj bez súhlasu opatrovníčky má za to, že aj v takomto prípade by sa v rovnakej miere obohatil nielen on, ale aj samotná opatrovníčka, keďže takto bol splácaný ich spoločný záväzok. Jeho zodpovednosť za vrátenie uvedenej sumy by bola takto daná iba v 1/2.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila opatrovníčka žalobcu. Táto žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považuje za účelové a zavádzajúce, keď dôvody uvádzané žalovaným nezodpovedajú skutočnosti a neboli v konaní preukázané. Uviedla, že až do dňa, kedy jej bol žalovaným prístup na účet v banke zablokovaný (po 1.12.2012), mala možnosť sama alebo aj prostredníctvom žalovaného disponovať s prostriedkami žalobcu v jeho prospech t.j. na zabezpečenie jeho životných potrieb, bývanie, stravovanie , ošatenie a iné bežné a nevyhnutné každodenné potreby. Ako opatrovníčka nikdy nedala súhlas žalovanému na použitie prostriedkov žalobcu na splácanie akýchkoľvek dlhov a žalovaný existenciu takejto dohody v konaní nepreukázal. Na splácanie spoločných úverov jej ako aj žalovaného boli používané výlučne ich vlastné prostriedky. Odmieta tvrdenie žalovaného o prípadnom bezdôvodnom obohatení z jej strany na úkor žalobcu, keďže má za to, že bolo preukázané, že s prostriedkami na účte disponoval výlučne žalovaný na základe vlastného rozhodnutia a tým získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý je povinný vydať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal všetky dôkazy označené účastníkmi na preukázanie svojich tvrdení. Takto vykonané dôkazy vyhodnotil a z týchto vyvodil aj správne skutkové závery. Nárok žalobcu však nesprávne právne posúdil, keďže na vec aplikoval nesprávne hmotnoprávne ustanovenie právneho predpisu. Toto pochybenie však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku vo veci samej.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola uznesením súdu ustanovená za opatrovníčku žalobcu, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalobca bol od januára 2012 poberateľom invalidného dôchodku v sume 9.248,-Kč a tento dôchodok bol poukazovaný na účet v banke, ktorého majiteľom bol žalovaný a právo disponovania s prostriedkami na tomto účte mala aj opatrovníčka žalobcu ako manželka žalovaného. V mesiaci decembri 2012 žalovaný opustil spoločnú domácnosť s opatrovníčkou žalobcu a ako majiteľ účtu zrušil tejto právo dispozície s prostriedkami na svojom účte, na ktorý bol poukazovaný aj dôchodok žalobcu.

S poukazom na tieto nesporné skutkové závery sa odvolací súd nestotožňuje s právnou kvalifikáciou nároku žalobcu vykonanú súdom prvého stupňa, pokiaľ nárok žalobcu súd kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zákonníka. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že svoj nárok rovnako právne kvalifikoval aj samotný žalobca. Súd rešpektujúc zásadu iura novit curia (súd pozná právo) totiž nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku samotnými účastníkmi a žalobca preto ani nezodpovedá za prípadnú nesprávnu právnu kvalifikáciu.

Odvolací súd je toho názoru, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti , preukázanie existencie škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Za porušenie právnej povinnosti žalovaným je potrebné považovať jeho konanie, ktorým znemožnil opatrovníčke žalobcu prístup k dôchodku žalobcu, ktorý bol poukazovaný na účet žalovaného a tým žalobcovi ako opatrovancovi spôsobil škodu vo výške dôchodku, ktorý bol poukazovaný na účet žalovaného za obdobie počínajúc mesiacom decembrom 2012. Za nespornú je potrebné považovať aj príčinnú súvislosť medzi takto ustáleným porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody spočívajúcej v znížení majetku žalobcu o výšku priznaných a poukázaných mesačných dôchodkov. Nedôvodnou je obrana žalovaného, pokiaľ tento tvrdil, že s peňažnými prostriedkami na svojom účte vo výške zodpovedajúcej dôchodku žalobcu nakladal podľa pokynov opatrovníčky. Takýto skutkový stav bol totiž aktuálny iba za obdobie, pokiaľ žalovaný ako manžel opatrovníčky žil v spoločnej domácnosti s ňou ako aj so žalobcom a spoločne takto hradili náklady v spoločnej domácnosti. Jeho konanie ktorým po opustení spoločnej domácnosti zrušil opatrovníčke právo disponovania s prostriedkami na účte, na ktorom sa nachádzal aj dôchodok žalobcu už nie je konaním na základe pokynov, resp. súhlasu opatrovníčky, ale protiprávnym konaním, ktorým žalobcovi ako vlastníkovi týchto peňažných prostriedkov znemožnil výkon vlastníckeho práva k ním podľa § 123 Obč. zákonníka, ktoré tento realizoval prostredníctvom opatrovníčky. Porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody na strane žalobcu, za ktorú zodpovedá žalovaný a preto je už bez právneho významu následná skutočnosť, ako žalovaný s peňažnými prostriedkami, pochádzajúcimi z dôchodku žalobcu naložil. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd majúc za to,že na vec sa vzťahuje ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka o náhrade škody, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, oznámil túto skutočnosť účastníkom konania postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a zároveň týchto vyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia v lehote 10 dní. Ani jedna z procesných strán sa na uvedenú výzvu súdu nevyjadrila.

Na základe toho odvolací súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že samotné iné právne posúdenie nároku žalobcu nemalo vplyv na vecnú správnosť vyhovujúceho výroku rozsudku tak do základu ako aj výšky, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej, ako aj v naväzujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Keďže súd prvého stupňa v rozsudku vo veci samej nerozhodol o trovách konania, bude jeho povinnosťou v osobitnom rozhodnutí rozhodnúť v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.