Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-595-2012.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/595/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej 672,88 Euro titulom škody (497,88 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným : E. T.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na zmenu exekútora Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu rozhodnúť o tomto návrhu v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o tomto návrhu oprávneného rozhodnúť do 30 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 11/18/2010 ( takto uviedla žalobkyňa v žalobe ) spísala návrh na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda.V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne: 1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma 70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu. 2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 497,88 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32 Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný viac ako 286 dní. Konajúci súd rozsudkom zo dňa 18.10.2013 č.k. 6C/595/2012-47 žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak , že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra č.k.8Co/155/2014-63 zo dňa 13.11.2014 bol zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na nové konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v novom konaní riadiac sa s právnym názorom odvolacieho súdu uplatnený nárok posudzoval podľa zákona č. 514/2003 v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora na súd. Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a vec žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol doplniť dokazovanie oboznámením obsahu znaleckého posudku č.1/2014 , vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave Znaleckého ústavu . Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila ,svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol podľa §-u 101 ods.2 OSP v neprítomnosti účastníkov konania. Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli). Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky spisová značka 4Er 266/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému E. T. o vymoženie 12 390 Sk s prísl. exekučný súd dňa 4.4. 2005 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára . Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 31.8.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. 4Er/266/2004-21 , ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 497,88 Euro nemajetková ujma a 175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci. Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora Tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 22.11.2010 Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods.1-5 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k ku dňu podania návrhu na zmenu Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 <javascript: %20fZzSRInternal('28762',%20'19202525',%20'19202525',%20'4425037',%20'4425062',%20'0')> je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa ust. §-u 25 ods. 1-3 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.
Podľa ust. §-u 44 ods. 8 EP v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004). Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych . Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku toho , že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote . Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora, podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora ustanovil lehotu v ustanovení §-u 44 ods.8 lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia a to odo dňa podania takéhoto návrhu na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tomto návrhu oprávneného, treba preto konštatovať , že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k 22.11.2010. Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho však nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425065&FragmentId2=4425065>, <http://www.epi.sk/Main/ Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425066&FragmentId2=4425066> a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425102&FragmentId2=4425102> V konaní o tomto nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa súd predložila znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento znalecký posudok však nevyčísluje skutočnú škodu , ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora doručeného dňa 20.11.2010 rozhodol dňa 31.8.2011 . Predložený znalecký posudok vo všeobecnosti a v abstrahovanej podobe podáva výpočet skutočnej škody ( bez konkretizácie a vyčíslenia škody vzniknutej v tejto konkrétnej exekučnej veci ) . V tomto konaní žalobkyňa však mala preukázať v akej sume , na základe akého skutkového stavu jej tvrdená škoda vznikla a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu . Okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa všetky tieto rozhodujúce skutočnosti nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na všetky vyše uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Podľa názoru súdu v predmetnom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Konajúcemu súdu je známe, že navrhovateľ podával návrhy na zmenu exekútora v tisíckach obdobných veciach, preto v postupe exekučného súdu, s ohľadom na okolnosti danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) a preto nie je spôsobilá byť podkladom tohto sporové súdneho konania , podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod -náhrada škody- uplatneného práva ) . Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.