Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. L., nar. X.X.XXXX, zastúpenéh kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, bytom u matky, pochádzajúceho z rodičov matky Q. L., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Molokáčovou, advokátku, Prešov, Masarykova 16 a otca C. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. I. E. XX, D., v konaní o znížení výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu v Prešove -69 zo 17.12.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy, úpravy práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu sa zvýšili výdavky spojené s výchovou maloletého len v tom smere, že začal navštevovať prvý ročník základnej školy, kde matka má s tým spojené náklady na zakúpenie školských pomôcok, pričom v súčasnosti mesačné platí sumu 3 eur na triedny fond. Dieťa nenavštevuje školský klub a stravuje sa doma. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého sú spojené s lekárskou starostlivosťou, keďže matka absolvuje pravidelne lekárske vyšetrenia, uhrádza doplatky na lieky, ktoré dieťa užíva pravidelne. Žiadala priznať vyššie výživné ako bola posledná úprava, teda z 200 eur na 400 eur z toho dôvodu, že je bol odňatý opatrovateľský príspevok na syna, pričom jeho zdravotný stav sa nezmenil a v súčasnej dobe navštevuje školské zariadenie. Otec podal návrh z dôvodu, že jeho čistý mesačný príjem je oveľa nižší ako je to uvedené pri poslednej úprave práv a povinností. Pokiaľ išlo o príjmy oboch rodičov zistil, že u otca sú podmienky na to, aby prispieval 200 eur mesačne na výživu zohľadňujúc potreby dieťaťa, hlavne pre zdravotné problémy. Neobstojí argumentácia otca, že jeho jediným príjmom je 340 eur, keďže za príjem sa v zmysle Zákona o rodine pokladajú všetky požitky, ktoré mu plynú z výkonu povolania. Rovnako neobstojí ani argument matky, že odobratím opatrovateľského príspevku je tu dôvod na zvýšenie výživného. Dieťa nastúpilo do základnej školy a matka sa hľadá zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. V tomto odvolaní uviedla, že vo svojom návrhu na zvýšenie výživného v prílohách preukázala náklady na syna, pričom skutočnosť, že dieťa nastúpilo do školy, a to v tomto prípade špeciálnej školy, znamená podstatne vyššie výdavky než len tie, o ktoré sa súd v dôvodoch rozsudku opiera. Maloletý pravidelne užíva lieky predpísané neurologičkou, mesačný poplatok je 12 eur a tiež lieky na posilnenie imunity, lebo je pacientom alergiologického oddelenia a tieto predstavujú náklady 8,59 eur raz za štyri mesiaci. Náklady na vitamíny a voľno-predajné lieky predstavujú sumu 15 eur mesačne. Okrem jednorazového výdavku spojeného s nástupom dieťaťa do školy, ktorý matku vyšiel na 50 eur a ošatenie 20 eur, štvrťročne matka vynakladá na šatstvo a obuv pre maloletého 50 eur. O tom doklady doložila. Školské výdavky pre maloletého predstavujú 3 eur mesačne do triedne fondu, 21,5 eur ročne na poplatok ZRPŠ a 12 eur mesačne voľný lístok na MHD. Tieto výdavky súd prvého stupňa nezohľadnil. Rovnako nezohľadnil ani náklady na stravovanie maloletého, ktorý z hľadiska svojho veku a vývoja ma už iné potreby ako v čase prvej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a mesačne je možné tieto výdavky špecifikovať na sumu 80 eur. Matka sa podieľa na celkových nákladov v rodinnom dome, v ktorom bývajú 50 eur mesačne a zvyšné náklady uhrádza za pomoci svojich rodičov. Matka tiež platí životné poistenie pre syna vo výške16 eur mesačne a vlastnú životnú poistku vo výške 28,55 eur mesačne. Musí platiť tiež poplatky za mobilný telefón, ktorý je nutný pre kontakt so školou, lekármi a rodinou, ktoré ohľadne zabezpečenia starostlivosti o mal. dieťa celkovo 15 eur mesačne. Matka poberá výživné od otca dieťaťa 200 eur mesačne a rodinné prídavky od štátu vo výške 23,52 eur, iný príjem nemá. Od novembra 2013 je evidovaná na úrade práce. Predtým poberala príspevok vo výške 270,32 eur mesačne za opatrovanie maloletého. Inú dávku alebo príspevok nepoberá. Zamestnanie si preukázateľné hľadá, preto neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že je povinná si hľadať zamestnanie, nedokáže matka ovplyvniť trh práce takým spôsobom, aby si prácu našla ihneď, ale je aktívna. Maloleté dieťa je často choré a v tomto smere otec nie je nápomocný a starostlivosť o syna ani nejaví záujem. Obmedzí sa na krátky rozhovor s maloletým pred miestom jeho bydliska. Matka predložila súdu prvého stupňa kompletný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 31.7.2013 a ďalší materiál, z ktorého vyplýva, že maloletý je osobou ťažko zdravotne postihnutou s mierou funkčnosti poruchy 50 %. Matka prišla o peňažný príspevok na opatrovanie maloletého, ktorý aspoň čiastočne kompenzoval náklady starostlivosti o dieťa a nutnosť jeho opatrovania. K zlepšeniu zdravotného stavu dieťaťa nedošlo, matka peňažný príspevok k na dieťa nepoberá. Táto skutočnosť má podstatný vplyv na posúdenie nároku na zvýšenie výživného. Pokiaľ išlo o odôvodnenie súdu prvého stupňa o strate opatrovateľského príspevku a fakt, že toto bolo jediným dôvodom pre podaný návrh, nie je tomu tak. Pokiaľ si otec zvyšuje svoju životnú úroveň, zobral si úver vo výške 44.000 eur v máji 2014 a spláca ho v sume 260 eur mesačne, kúpil si z neho byt a ten rekonštruuje, pričom v tomto byte býva s priateľkou má aj vo vzťahu k nej nárok na úhradu časti nákladov súvisiacich s bytom. Príjem otca od marca 2014 do septembra 2014 bol 6.490,6 eur, čiže 341,8 eur mesačne a titulom diét je to 621,47 eur mesačne spolu teda 963,27 eur. Preto potreby na maloletého sú odôvodnené na zvýšenie výživného a u otca sú aj splnené tieto podmienky. Preto navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať výživné vo výške 400 eur mesačne počnúc od 1.9.2014 do budúcna.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že nie je možné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa o jeho príjme, predložil príjem z 30.10.2014, z ktorého potvrdenia vyplýva, že jeho hrubý mesačný príjem je 400 eur a jeho čistý mesačný príjem je 340 eur. Výdavky spojené s bývaním, obliekaním po uhradení výživného na syna mu ostáva 140 eur. Doložil aj doklad o cestovných náhradách a náhradu nákladov spojených so stravovaním pri pracovných cestách, ktoré nemožno považovať za príjem. Preto súd prvého stupňa nesprávne hodnotil skutkový stav, a preto žiadal, aby bolo vyhovené jeho návrhu na zníženie výživného.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa príjem otca podstatne nezmenil, ale naopak u matky sa tento príjem podstatným spôsobom zmenil a okrem rodinných prídavkov nemá iný príjem, nastúpil do 1.ročníka špeciálnej základnej školy, dieťa je ťažko zdravotne postihnuté a potreby preukázateľne vzrástli. Otec si zabezpečil bývanie v 3-izbovom byte, nežije sám, býva s priateľkou a byt sa rozhodol rekonštruovať.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , a to bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca a odvolanie matky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dospel na základe správne zistených skrutkových skutočností o návrhoch rodičov a vec správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu doterajšieho dokazovania vyplynulo, že manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. -46 z 25.3.2013. Týmto rozsudkom na čas po rozvode manželstva bol mal. C. L. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Zo strany otca bolo určené výživné vo výške 200 eur mesačne, ktoré bol povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane. Styk otca s dieťaťom neupravil. V čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu navrhovateľka poberala opatrovateľský príspevok vo výške 266 eur a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23 eur mesačne. Otec pracoval ako vodič kamióna a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1.000 eur mesačne. V súčasnej dobe je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie bez sociálnej dávky a bez príjmu, poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Iný príjem a majetok nemá. Otec naďalej pracuje ako vodič v kamiónovej preprave, kde jeho príjem sa skladá z dvoch zložiek, t.z. z odmeny za prácu vo výške 340 eur a cestovných náhrad vo výške 560 eur. Dieťa v súčasnej dobe navštevuje 1.ročník Základnej školy D. E. v D. v oddelení špeciálnej triedy logopedického zamerania.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Voči rozsudku, ktorým otec žiadal znížiť výšku výživného stanovenú v poslednej úprave a matka žiadala zvýšiť výživné oproti poslednej úprave, podali obaja rodičia odvolanie. Obaja argumentovali zmenou pomerov, matka uviedla, že prestal jej byť vyplácaný opatrovateľský príspevok, keďže mal. C. začal navštevovať základnú školu špeciálneho zamerania, ale výdavky spojené s výchovou a výživou tohto dieťaťa vzrástli vzhľadom na jeho trvalé zdravotné postenie, ktoré sa prejavilo aj v posudku o ťažko zdravotne postihnutom dieťati až do výšky 50 % a spojené s návštevou školy, ošatením a poplatky v škole a stravným, ktoré zabezpečuje matka vo vlastnej réžií. Otec uvádzal, že jeho príjem nie je taký ako ho cituje súd prvého stupňa vzhľadom k tomu, že časť tohto príjmu tvoria cestovné náhrady, ktoré potrebuje, keďže pracuje ako vodič kamiónovej prepravy ako prepravné a ďalšie náklady a rovnako ma náklady spojené s ošatením, poplatkov inkasných a tiež splátke úveru vo výške 260 eur mesačne, keďže si zobral hypotéku na dobu 35 rokov a zakúpil za túto 3-izbový byt.

Z ustanovení vyplýva, že výška výživného rodičov vo vzťahu k ich povinnosti voči mal. deťom musí vychádzať z ich príjmov, výdavkov a z toho, že dieťa ma právo participovať na životnej úrovni oboch rodičov. Možno súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k pomerom matky v tom zmysle, že tak ako podala návrh na zvýšenie výživného a k tomu aj bola vypočutá, argumentovala odňatím opatrovateľského príspevku, ktorý argument nie je možné zohľadniť pri zvýšení výživného na mal. dieťa. Je nesporné, že výchovou a výživou mal. dieťaťa sú spojené náklady, ktoré matka následne pri podaní odvolania, ale aj v priebehu konania čiastočne preukázala s tým, že išlo predovšetkým o výdavky spojené s nákupom ošatenia a liekmi, ktoré pravidelne užíva, návštevy lekára, poplatkami v škole a zabezpečením stravy. Pokiaľ špecifikovala tieto výdavky možno konštatovať, že doteraz určené výživné vo výške 200 eur mesačne zo strany otca primeraným spôsobom uhrádza výdavky spojené s potrebami mal. dieťaťa. Matka v súčasnej dobe iný príjem nemá a nepracuje od času, kedy nastúpilo mal. dieťa do základnej školy a bol jej odňatý príspevok na opatrovanie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že si zamestnanie má hľadať a odvolací súd dodáva, že nepochybné, že potom čo dieťa nastúpilo do základnej školy a tým ide o vzdelávací proces v súlade s predpismi SR o povinnej školskej dochádzke, tento stav je dlhodobého charakteru nemenný, je skutočne možné apelovať na matku dieťaťa, ktorá sa mala zapojiť do pracovného procesu a nemožno súhlasiť s tým, že odňatím tohto príspevku by spĺňala podmienky na zvýšenie výživného na mal. dieťa.

Príjem otca, ktorý sa skladá z dvoch zložiek a to odmeny za vykonanú prácu a cestovné náhrady, ktoré mu plynú v súvislosti s výkonom jeho povolania, teda vodiča kamiónovej prepravy, nemožno hodnotiť oddelene. V danom prípade tak ako to aj súd prvého stupňa ustálil, ide o príjem, ktorý preukázateľne je vyplácaný otcovi a tento v ponímaní ustanovení je potrebné zohľadniť pri určovaní výživného na mal. dieťa. Nesporne potrebuje časť tohto príjmu na výdavky spojené s výkonom povolania, ale tieto výdavky sú zohľadnené v cestovných náhradách a tento príjem je potrebné zobrať do úvahy. Z týchto dôvodov aj výška príjmu bola súdom prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej ustálená správne. Pokiaľ si otec zabezpečil bývanie, a to v podobe úveru, ktorý je povinný splácať, nemožno to pripisovať na ťarchu mal. dieťaťa, ale zase je pochopiteľné, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti, keď rodičia žili v rodičovskom dome matky potreboval si zabezpečiť svoje bývanie, a teda tento výdavok je v súlade s touto potrebou otca. Vzhľadom na jeho výšku možno konštatovať, že otec je schopný aj po

zohľadnení tohto výdavku prispievať na mal. dieťa sumou 200 eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za v súčasnej dobe zohľadniac potreby mal. dieťaťa, výšky príjmov a výdajov pomerov na strane oboch rodičov za optimálny.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a Keďže išlo o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.