Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/845/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Mária Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Z. Y., bytom N. XXX, právne zastúpeného E.. G. G., advokátom, spol. s.r.o., so sídlom v J. L., Y. XXX/X proti odporcovi R. G., bytom N. - J. XXX, právne zastúpený E.. B. E., advokátkou so sídlom M. R. Y. XXX/XX o určenie vlastníckeho práva a zaplatenie sumy 192,63 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. septembra 2014, č.k. -42 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 83,89 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca je výlučným vlastníkom motorového vozidla Traktor Zetor 8011, rok výroby XXXX, EČV: PB-XXXAB. Návrh o zaplatenie sumy 192,63 eur s príslušenstvom zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., ust. § 597 ods. ods. 1,§ 49a O.z. s tým, že pred tým ako pristúpil k preskúmaniu návrhu po vecnej stránke skúmal, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd dospel k záveru, že takýto naliehavý právny záujem tu je, pretože s držbou a vlastníctvom motorového vozidla sú spojené rôzne ďalšie povinnosti ako napr. povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie, povinnosť zúčastňovať sa pravidelných technických prehliadok. Z tohto dôvodu je potrebné s určitosťou vedieť, kto je povinný uzatvoriť takúto zmluvu a predísť tak ďalším sporom, a preto dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva odporcu k prejednávanej veci.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 21.05.2012 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej bola kúpa Traktoru Zetor 8011, rok výroby XXXX. V priebehu konania odporca doručil navrhovateľovi reklamáciu zakúpenej veci, z ktorého obsahu vyplýva, že odporca od uvedenej kúpnej zmluvy odstúpil. Súd ako predbežnú otázku skúmal, či k odstúpeniu zmluvy došlo platne. Odporca si predmet kúpy prevzal pri podpise zmluvy 21.05.2012, a preto v zmysle § 599 ods. 1, O.z. musel vytknúť navrhovateľovi prípadné vady bez zbytočného odkladu najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci, t.j. v tomto prípade do 21.05.2014. V opačnom prípade by sa úspešne nemohol domáhať na súde práva zo zodpovednosti závady. Na základe výpovedí účastníkov konania, kedy odporca doručil navrhovateľovi list dňa 22.05.2014 potom súd dospel k záveru, že odporca neplatne odstúpil od predmetnej zmluvy, keďže uvedené odstúpenie od zmluvy doručil navrhovateľovi neskoro po skončení 24 mesačnej lehoty. Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ uviedol odporcu do omylu, v otázke pravdivosti údajov uvedených v dokladoch traktora so skutočným stavom k tomuto súd uvádza, že súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl je treba považovať iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno zo zreteľa okolností konkrétneho prípadu od každého považovať aby sa takémuto omylu vyhla. Inak povedané o ospravedlniteľný omyl ide, ak konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci ani po tom, čo by vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. Z uvedeného teda vyplýva, že na zachovanie obvyklej miery opatrnosti pri kúpe motorového vozidla je potrebné okrem iného skontrolovať, či údaje v technickom preukaze sú totožné s údajmi na motorovom vozidle. K takejto kontrole však pred kúpou zo strany odporcu nedošlo, a preto sa nemôže dovolávať neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedenia do omylu. Vzhľadom na uvedené, v skutočnosti súd návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci vyhovel a v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 192,63 eur s príslušenstvom zamietol preto, lebo v dohode o urovnaní sa účastníci dohodli, že k vyplateniu tejto čiastky zo strany odporcu dôjde po vykonaní administratívnej zmeny, teda po vykonaní prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte a odovzdaní štítku odporcovi. Keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku táto administratívna zmena vykonaná nebola súd tento návrh zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy každý s účastníkov bol v určitej časti v konaní úspešný a preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, a to proti I. a III. výroku napadnutého rozsudku a žiadal v konečnom dôsledku aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, prípadne alternatívne zmenila návrh v tejto časti ako nedôvodný, zamietol. Namietol záver súdu prvého stupňa o nevytknutí vady zo strany odporcu voči navrhovateľovi v zákonom stanovenej lehote. Právnu vadu predmetu kúpy navrhovateľovi vytkol bez zbytočného odkladu, t.j. v zákonnej 24 mesačnej lehote o čom nepochybne svedčí nielen svedecká výpoveď navrhovateľa na pojednávaní ale aj správanie sa samotného navrhovateľa, ktorý napriek svojím tvrdeniam traktor z evidencie motorových vozidiel do dnešného dňa neodhlásil, naopak dal následne pre účely prepisu traktora zhotoviť výrobný štítok o údajoch traktora. Traktor kúpil síce pojazdný ale v nevyhovujúcom technickom stave, ktorý nebol spôsobili absolvovať STK a preto bol nútený traktor najskôr opraviť tak, aby v lehote 15 dní mohol uskutočniť nielen prepis traktora na príslušnom dopravnom inšpektoráte ale aj STK. Pri oprave a najmä po umytí traktora zistil, že VIN traktora, ktoré sa na traktore nachádzajú na prevodovej skrini a na držiaku kabínky nie je totožné s VIN-om, ktoré je uvedené v dokladoch vozidla. S uvedenou právnou skrytou vadou bez zbytočného odkladu konfrontoval ústne navrhovateľa, ktorý mu uviedol, že prepis sa nakoniec nemusí urobiť a vraj si budú traktor požičiavať. Keďže s týmto riešením nesúhlasil, pretože traktor kupoval preto aby bolo v jeho výlučnom vlastníctve má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože názor súdu prvého stupňa v tomto smere je v rozpore s § 597 ods. 2 v spojení s § 599 ods. 1 O.z.. Navyše zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá a vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel alebo nie. Tiež namietal záver, ku ktorému dospel prvostupňový súd v časti týkajúcej sa uvedenia do omylu. Čo sa týka samotného omylu poukázal na skutočnosť, že na zachovanie obvyklej miery opatrnosti pri kúpe motorového vozidla je potrebné okrem iného skontrolovať, či údaje v technickom preukaze sú totožné s údajom na motorovom vozidle. K takejto kontrole pred kúpou zo strany odporcu nedošlo a preto sa odporca nemôže dovolať neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedenia do omylu. Toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože ide o mylnú aplikáciu a výklad právnej normy. Odporca sa dovolával neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ ako predávajúci ho uviedol do omylu v otázke pravdivosti údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle, nakoľko na tomto vozidle mali byť pozmenené identifikátory, pre ktorú vadu nie je možné nakladať s touto hnuteľnou vecou v takom rozsahu ako vyplýva zo zmluvy a vykonať zmenu vlastníka v evidencií vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Kúpnu zmluva ako právny úkon je treba považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 resp. 49a O.z., nakoľko bol navrhovateľ uvedený do omylu v otázke pravdivosti údajov uvedených v dokladoch traktora so skutočným stavom. Preto sa jedná o právny úkon priečiaci sa zákonu ako aj dobrým mravom, a teda neplatný. Navyše pri kúpe predmetu zmluvy nič nezanedbal, zachoval obvyklú mieru opatrnosti s tým, že omyl vo vôli je právne významnou skutočnosťou majúcou za následok neplatnosť právneho úkonu, ak právny úkon urobila osoba konajúca v omyle vychádzajúca zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon podstatná a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo. O tom, že navrhovateľ musel o uvedenej skrytej právnej vade traktora vedieť už v čase predaja svedčí aj skutočnosť, že bol následne zhotoviť výrobný štítok o údajoch traktora za účelom zjednania nápravy a následného prepisu. Súd sa vôbec nezaoberal relatívnou neplatnosťou tohto právneho úkonu v zmysle § 49a O.z. na základe ktorého mal nadobudnúť vec do vlastníctva a napriek tomu, že vady predmetu kúpy uplatnil u navrhovateľa ústne a v čas.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne právny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na tú skutočnosť, že na jednej strane odporca tvrdí, že kúpna zmluva bola absolútne neplatná, ak tomu by tak bolo, nemohol by od neplatnej zmluvy odstúpiť, pretože odstúpiť sa dá len od platnej zmluvy s tým, že odporca kvalifikovane prejavil odstúpenie od zmluvy vo svojom liste, ktorý bol doručený do sféry jeho poznania navrhovateľovi po dvojročnej lehote. On neuviedol odporcu do žiadneho omylu a sám ho žiadal aby bola vykoná evidencia na dopravnom inšpektoráte, čo odporca odmietal. Najpodstatnejšie je, že vlastníctvo k predmetu sporu sa nadobudlo dňa 21.05.2012, kedy si zároveň aj traktor prevzal. Vlastníctvo sa nenadobúda zápisom v evidencií motorových vozidiel a preto žalobu podal, lebo mu stále chodili platby na zákonnú poistku. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že trovy, ktoré uplatňuje odporca pri žalobe o určení práva nie sú uplatnené správne preto, lebo z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie služieb je potrebné vychádzať pri tarife z hodnoty sporu s neurčitou hodnotou v zmysle § 11 ods. Z.z.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne právny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý o zaplatenie 192,63 eur s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol, a preto je v tejto časti rozhodnutie súdu právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Predmetom prieskumnej činnosti potom bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo strany odvolacieho súdu, ktorým súd určil, že odporca je výlučným vlastníkom motorového vozidla traktor Zetor 8011, rok výroby XXXX, EVČ: PB-XXXAB.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci sa správne vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, tak ako to predpokladá § 80c O.s.p. a s týmto konštatovaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Keďže v prejednávanej veci sa jednalo o kúpu hnuteľnej veci a následnú reklamáciu vád zo strany odporcu voči navrhovateľovi v dôsledku ktorej došlo zo strany odporcu k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd v tomto prípade sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, ktorý v prvom rade skúmal, či zo strany odporcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v dôsledku vád, ktoré zistil na predmetnom motorovom vozidle.

Prvoradou povinnosťou predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je rozhodujúce, či sa jedná o vady faktické alebo vady právne. Scudziteľ nezodpovedá za vady, keď vec prenecháva tak ako stojí a leží, ibaže má vlastnosť o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti vymenené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé.

Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo buď žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahu a rozsahu vady tak, ako to upravuje § 597 ods. 1 O.z. prípadne odstúpiť od zmluvy ak ide o vadu, ktorá vec robí neupotrebiteľnou a na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti závady a prípadne na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje v zmysle ust. § 599 ods. 1 O.z. zodpovednosť za vady uplatňuje kupujúci u predávajúceho jednostranným právnym úkonom. Účinky tohto právneho úkonu nastávajú okamihom, kedy predávajúcemu došiel prejav vôle kupujúceho. Vytknutie vady nemusí časovo predchádzať začatiu občianskeho súdneho konania. Kupujúci môže predávajúcemu vytknúť vady predanej veci prípadne až v návrhu na začatie občianskeho súdneho konania, ktorými uplatňuje konkrétne práva zo zodpovednosti za vady predanej veci. Lehota pre vytknutie vád je však zachovaná len za predpokladu, že bola v tejto lehote doručená žaloba obsahujúca vytknutie vád predanej veci. Ak kupujúci nenotifikuje vady veci včas jeho práva z vád veci zanikajú. (§ 504 O.z.) Ide o prekluzívnu lehotu a k zániku práva súd prihliadne z úradnej povinnosti. Na druhej strane lehota „bez zbytočného odkladu má len poriadkovú povahu a jej nedodržanie nemá pre kupujúceho žiadne právne následky.

Len pre tie vady, ktoré boli vytknuté v stanovených lehotách môže kupujúci uplatňovať svoje nároky zo zodpovednosti závady v súdnom konaní. Vytýkaná vada musí byť konkrétna.

Neobstojí preto námietka zo strany odporcu v tomto konaní, že vady vytkol riadne a včas. Pokiaľ k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dochádza 21.05.2012 s tým, že samotný list doručuje odporca navrhovateľovi dňa 22.05.2014 a týmto listom v konečnom dôsledku došlo k vytknutiu vád a odstúpeniu od zmluvy došlo tak zo strany odporcu k uplatneniu vád voči navrhovateľovi po zákonom stanovenej 24 mesačnej lehote a nie je potom možné na tento úkon ďalej prihliadať.

Neobstojí preto námietka v odvolaní zo stany odporcu, že vady vytkol ústne, riadne a včas, pretože v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Zo samotnej dohody o urovnaní nevyplýva, že by predmetom tejto dohody o urovnaní bolo vytknutie konkrétnej vady zo strany odporcu voči navrhovateľovi, pretože predmetom tejto písomnosti je len dohoda medzi účastníkmi v tom smere, že do dnešného dňa nie je vykonaná zmena v evidencií vozidiel s tým, že účastníci sa dohodli, že tento stav napravia tak, že sa dostavia na dopravný inšpektorát, kde dôjde k odhláseniu z evidencie navrhovateľa ako vlastníka vozidla a prihláseniu nového vlastníka. Pokiaľ by teda odporca aj ústne navrhovateľovi vady vytýkal v tomto smere odporca dôkazné bremeno neuniesol a preto na takýto úkon nebolo možné v prejednávanej veci prihliadať.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami odporcu v odvolaní ohľadom uvedenia do omylu zo stany navrhovateľa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozpornosť samotného odvolania, kde na jednej strane namieta absolútnu neplatnosť daného právneho úkonu kúpnej zmluvy a na druhej stane relatívnu neplatnosť právneho úkonu, teda danej kúpnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ odporca namieta uvedenie do omylu tak, ako to predpokladá ust. § 49a O.z. toto ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený omylom, to znamená omylom vo vôli tzv. vnútorný omyl. Omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Omyl vo vôli je právne významným, t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcim zo skutočnosti, ktorý je pre právny úkon rozhodujúci a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo a tiež osoba, ktorej bol právny úkon urobený tento omyl buď vyvolala, teda to znamená, o omyle v dobe právneho úkonu vedela alebo musela vedieť a napriek tomu druhú stranu na tento omyl neupozornila.

Omyl je pri právnom úkone podstatný ak sa týka jeho právneho dôvodu, jeho predmetu, osoby, poprípade inej skutočnosti, ktorá je pre uskutočnení právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu právne rozhodujúca. Neplatnosť právneho úkonu je tu obmedzená s ohľadom na právnu istotu občianskoprávnych stykov len na podstatný omyl. Ak bol však omyl vyvolaný osobou, ktorej bol právny úkon určený úmyselne je právny úkon neplatný bez ohľadu na to, či bol omyl podstatný alebo nie. Lesť je klamné predstieranie okolností, ktorá neexistuje, či naopak klamné zastieranie okolností, ktorá existuje. Lsťou, sa pod sankciou neplatnosti môže dopustiť druhá strana právneho úkonu prípadne tretia osoba, pričom druhá strana o tejto ľsti tretieho vedela. Úmyselné uvedenie do omylu je v súdnej praxi treba kvalifikovať len podľa § 49a O.z. a nie podľa § 39 O.z. ako rozpor pre dobré mravy. Neplatnosť právneho úkonu učineného v omyle je relatívna neplatnosť tak ako to predpokladal § 40a O.z.. Omyl v pohnútke pokiaľ netvorí súčasť vôle nečiní právny úkon neplatným.

Súd prvého stupňa sa dôsledne otázkou omylu vo vzťahu medzi účastníkmi konania zaoberal a zaujal vo veci správny právny výklad v tom smere, že pri obvyklej miere opatrnosti mohol odporca predísť danému skutkovému stavu veci a preto v konečnom dôsledku nemožno považovať daný faktický stav za stav, ktorý by mohol zakladať prípadnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu z toho dôvodu, že ho navrhovateľ uviedol do omylu pri predaji daného motorového vozidla. Okrem toho v prípade ak by bol vytkol vady zo strany odporcu navrhovateľovi riadne a v čas, mohla byť daná vada potom predmetom skúmania v prípadnom súdnom spore, pokiaľ tak však neurobil nemôže potom v konaní tvrdiť, že z dôvodu omylu by mal byť daný úkon právne relatívne neplatný preto, lebo rovnako neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal že by tento údajný omyl zo strany navrhovateľa mohol spôsobiť relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu. Preto ani táto odvolacia námietka ohľadom uvedenia do omylu zo strany navrhovateľa voči odporcovi neobstojí.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči odporcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Trovy úspešného navrhovateľa predstavovali náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k odvolaniu v uplatnenej výške 61,87 eur (pri hodnote traktora 1500 eur - teda sadzba podľa § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 8,04 eur a 20 %-ná DPH) zo sumy 69,91 - 13,98 eur. Spolu takto trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 83,89 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .