Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_40OdK-467-2021.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
40OdK/467/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníčky: Y. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. A. X. XXX/X, XXX XX Z., ktorého správcom je Ing. Katarína Roderová so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1369, o návrhu A.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX I. - X. spoločnosti, právne zastúpeného JUDr. Martinom Palajom, advokátom, so sídlom kancelárie Kazanská 4, 821 06 Bratislava, zo dňa 25.11.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh A.. A. D. zo dňa XX.XX.XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 40OdK/467/2021-16 zo dňa 28.12.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 05.01.2022, bol okrem iného na majetok dlžníčky Y. Z. vyhlásený konkurz podľa druhej hlavy štvrtej časti ZKR a do funkcie správcu bola ustanovená Ing. Katarína Roderová so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1369. 2. Navrhovateľ A.. A. D. doručil tunajšiemu súdu dňa 25.11.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 46-95), ktorým žiadal o vydanie neodkladného opatrenia zabraňujúceho vzniku škody v znení: „Správca konkurznej podstaty - Ing. Katarína Roderová, IČO: 33 174 873, adresa kancelárie: Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1369, je v rámci Oddlženia - konkurzu dlžníka: Y. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. A. X. XXX/X, XXX XX Z. (sp. zn.: 40OdK/467/2021), povinný zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby, ako aj akéhokoľvek úkonu smerujúceho k speňaženiu nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálnym odborom pre k. ú. Z., obec: Z., okres: Z. ako: - byt č. X vo vchode č. X na prízemí bytového domu so súp. č. XXXXX postavenom na parcele registra „C“ s parc. č. XXX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie;
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na zastavanom pozemku parcele registra „C“ s parc. č. XXX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; ktorú chce správca previesť na tretiu osobu v rámci dobrovoľnej dražby dňa 12.12.2022, Oznámenie o dražbe 2220/2022, zverejnené v OV č. 215/2022 dňa 09.11.2022, nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Y. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. A. X. XXX/X, XXX XX Z., o veľkosti podielu X/X k celku, a na ktorej má navrhovateľ ako záložný veriteľ zriadené záložné právo na základe V XXXX/XXXX - vz XXXX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. (pozn.: konania vedeného na Okresnom súde I. II pod sp. zn.: 51C/25/2022)“. V návrhu uviedol, že zaťažený majetok, ktorého sa neodkladné opatrenie týka je zahrnutý do súpisu všeobecnej podstaty v rozpore so zákonom; následne tak speňaženie zaťaženého majetku odporcom nemožno považovať za v súlade so zákonom a jej spôsobilé privodiť možnú škodu nielen samotnému navrhovateľovi, ale i potencionálnemu vydražiteľovi. Tvrdil, že nebola splnená zákonná podmienka pre zapísanie majetku do všeobecnej podstaty a pristúpi k podaniu námietok podľa § 167j ods. 2 ZKR. Dôvodil odstránením právnej neistoty, krátkosti času (dražba oznámená na deň 12.12.2022) a snahou predísť potencionálnej škode. Účel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videl v zabránení správkyni v nezákonnom speňažení majetku nepatriaceho do konkurzu, ktorým by správca poškodil
nielen samotného navrhovateľa - záložného veriteľa, ale aj prípadného vydražiteľa dotknutého majetku. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51C/25/2022 o určenie existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou E. D. s.r.o., U.: XX XXX XXX v pozícii žalovaných dlžníčkou v pozícii žalobcu. Do času, kým nebude vo vyššie uvedenom konaní súdom právoplatne určené, že pohľadávka navrhovateľa neexistuje a že záložné právo na nehnuteľnosti neviazne, platí podľa názoru navrhovateľa čo je uvedené na liste vlastníctva, a teda, že záložné právo navrhovateľa stále existuje. Vyslovil názor, že do ukončenia konania o určenie (ne) existencie pohľadávky a záložného práva tak nie je možné vyhotoviť znalecký posudok, z ktorého by vyplynula dôvodnosť zahrnutia majetku do súpisu, nie to ešte jeho samotné speňaženie. Z oznámenia správkyne o plánovanej dražbe vyplýva, že cena predmetu dražby bola stanovená správkyňou na sumu XX.XXX,- eur bez znaleckého ohodnotenia. Vyjadril obavu, že správkyňa nesprávne aplikuje ustanovenie § 167o ods. 2 ZKR pre daný prípad. Predmetné ustanovenie by bolo na mieste v prípade, ak obydlie, čiže nehnuteľný majetok nebol zaťažený záložným právom a správca by tak bol oprávnený určiť jeho hodnotu aj bez znaleckého posudku. Podľa názoru navrhovateľa sa dostal do prakticky patovej situácie, keď mu uložené neodkladné opatrenie zakazuje výkon záložného práva, čím sa rozumie aj prihlásenie pohľadávky do konkurzu a z krokov správkyne vyplýva, že pohľadávku navrhovateľa nebrala do úvahy. Pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu vo XX.XXX,- eur s príslušenstvom. Účelom tohto návrhu je teda ochrana navrhovateľa, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia jeho nie malej pohľadávky. Naliehavý právny záujem je daný na základe vyššie uvedeného a nevyhnutnej potreby ochrany navrhovateľa, keďže realizáciou dobrovoľnej dražby správcom na základe vyššie uvedených nedostatkov úplne zmarí možnosť záložného veriteľa navrhovateľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Navrhovateľ je toho názoru, že účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľ sleduje týmto neodkladným opatrením ochranu zálohu tak, že žiada súd, aby správcovi uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby dotknutej nehnuteľnosti, a to až do rozhodnutia príslušného všeobecného súdu vo veci samej.
3. Podľa § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na oddlženie pre nepoctivý zámer bol súdu doručený dňa 20.12.2021 a odseky 2 až 6 neustanovujú inak, na konanie sa aplikujú ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16. júla 2022 (ďalej len ZKR). 5. Podľa § 203 ZKR súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku. 6. Podľa § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. ZKR má v ustanovení § 203 ZKR osobitnú úpravu o možnosti nariadiť neodkladné opatrenie. Toto ustanovenie upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu, lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, druhy neodkladných opatrení (len demonštratívne), lehotu na podanie odvolania a začiatok jej plynutia. V ostatných veciach, v ktorých toto ustanovenie nemá výslovnú úpravu, sa postupuje primerane podľa ustanovení CSP. Súd v rámci posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že neodkladné opatrenie v rámci konkurzu možno nariadiť, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu) a to len na návrh predbežného
správcu alebo správcu, resp. ex offo. Ide teda o neodkladné opatrenie, ktoré je svojím rozsahom užším zabezpečovacím prostriedkom v rámci civilného súdneho konania, ako všeobecný inštitút neodkladných opatrení upravený v CSP. 10. Vecný rozsah neodkladných opatrení podľa § 203 ZKR je obmedzený v tom, že ich možno nariadiť len na zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka. Aj bez návrhu môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu) v prípade, že súd zistí, že pre ďalší postup v konaní je to potrebné. 11. Podľa § 166j ods. 1 posledná veta ZKR, správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka.
12. Podľa § 166j ods. 2 ZKR, opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.
13. Podľa § 166j ods. 3 ZKR, v uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Uznesenie súd doručí odvolanému správcovi aj novému správcovi. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.
14. Podľa § 166j ods. 4 ZKR, súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
15. Podľa názoru súdu neodkladným opatrením nie je možné obmedzovať správcu, ukladať mu povinnosti alebo ho usmerňovať ako má postupovať, a to ani v rámci konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania. Vo všeobecnosti tieto vzťahy podrobne upravuje zákon, ktorý výslovne ustanovuje, do koho pôsobnosti uvedené patrí, a to zväčša do pôsobnosti príslušného orgánu. V prvom rade súd poukazuje na účel konkurzného konania, ktorým je vyriešenie majetkových pomerov dlžníka v úpadku, speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Základný a jediný účel speňažovania majetku je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov, pričom všetky zúčastnené strany, súd, správca ako aj príslušný orgán, musia postupovať tak, aby čo najlepšie splnili takýto účel. Uvedený účel speňažovania okrem iného vyjadruje aj spoločný záujem všetkých veriteľov. Všeobecne platí, že hľadisko primeranej rýchlosti v rámci speňažovania je rozhodujúce, nakoľko zdĺhavý proces speňažovania spravidla vytvára ďalšie náklady správy, z časového hľadiska znižuje faktické uspokojenie veriteľov a v zásade vytvára tiež riziko, že podmienky na trhu pre speňaženie sa môžu zhoršiť. Vzhľadom na uvedené, zdĺhavejší proces speňažovania môže byť volený iba výnimočne v dobre odôvodnených prípadoch. Spôsob speňažovania vyberá správca. V prípade konkurzu podľa druhej časti ZKR tento následne predloží príslušnému orgánu, aby uložil záväzný pokyn, či takto postupovať. V prípade konkurzu podľa druhej hlavy štvrtej časti ZKR zákonodarca v záujme urýchlenia konkurzného konania presunul mnohé právomoci na správcu. Súčasne s tým sprísnil zodpovednosť správcu za priebeh konania a najmä za rozsah uspokojenia veriteľov formou zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom a iným osobám. Dohľad veriteľov nad správcom sa prejavuje hlavne v možnosti podnecovať dohľad súdu nad konaním správcu pri správe a speňažovaní majetku. Dohľad súdu nad správcom spočíva v možnosti odvolať správcu súdom (§ 166j ZKR), nie však v usmerňovaní jeho činnosti formou neodkladného opatrenia. Ak by zákonodarca mal v tomto smere legislatívny zámer, pretavil by ho do doplnenia znenia § 203 ZKR. 16. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR, pričom navrhovateľ v tomto prípade nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nie je predbežným správcom ani správca vykonávajúcim činnosť správcu v predmetnom konaní. Súčasne súd nedospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia je potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu) a že pre ďalší postup v konaní je to potrebné.
17. Navrhovateľ vo svojom podaní žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, t. j. z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a to uložením povinnosti správcovi zdržať sa speňažovania majetku. Konkurzné konanie je špecifickým konaním, ktoré upravuje ZKR. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP v ňom síce v zásade nie je vylúčené, ale podľa názoru súdu nemôže smerovať k ukladaniu pokynov správcovi ako postupovať a už vôbec nie k zdržaniu sa speňažovania majetku. V tomto prípade (konkurz vyhlásený podľa druhej hlavy štvrtej časti ZKR) postup v konkurze - spôsob speňažovania
volí správca, nad ktorého konaním vykonáva dohľad súd spôsobom uvedeným v ustanovení § 166j ZKR. Správca potom zodpovedá za priebeh konania a najmä za rozsah uspokojenia veriteľov formou zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom a iným osobám. Nie je žiaden dôvod a zákonodarca nemal v úmysle túto zodpovednosť prenášať na súd formou ukladania povinností správcovi formou neodkladných opatrení. Súd správcu v zmysle ustanovenia § 166j ZKR odvolá z funkcie správcu ak v rámci dohľadu nad jeho činnosťou zistí, že opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti, čo je zákonodarcom určený spôsob dohľadu nad správcom v konkrétnych konkurzoch. Naviac v tomto prípade je podstatou problému otázka, či nehnuteľnosť, ktorej sa speňaženie týka, je alebo nie je uvedená v súpise majetku konkurznej podstaty oprávnene, resp. v súlade so zákonom. Postup pri vylúčení majetku zo súpisu upravuje ustanovenie § 167 j ods. 2 ZKR, pričom navrhovateľ síce tvrdí že „pristúpi“ (budúci čas), ale nepreukázal, že tak urobil a kedy, keď súpis majetku všeobecnej podstaty bol správkyňou publikovaný v obchodnom vestníku dňa 22.07.2022 (pred 4 mesiacmi) a oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo publikované dňa 10.11.2022 (pred dvoma týždňami).
18. Súd dodáva, že neodkladné opatrenie uložené navrhovateľovi v konaní vedenom na Okresnom súde I. II pod sp. zn. 51C/25/2022 spočívajúce v zákaze výkonu záložného práva, podľa názoru súdu nebráni navrhovateľovi prihlásiť svoju zabezpečenú pohľadávku do konkurzu, nakoľko sa nejedná o realizáciu záložného práva navrhovateľom, ale o uplatnenie práva navrhovateľa ako veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky v konkurze. To samozrejme nič nemení na skutočnosti, že prihlásiť si pohľadávku do konkurzu má veriteľ právo, nie povinnosť.
19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia ani podľa ustanovenia § 203 ZKR ani podľa ustanovenia 325 ods. 1 CSP, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Súd bude ďalej postupovať tak, že na základe skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vykoná dohľad nad činnosťou správcu (§ 166j ZKR).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). (§ 127 ods. 1 a 2, § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).