Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-14-2014.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., Kolónia 542, 905 01 Senica, IČO: 44 095 066, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Senica, Nám. Oslobodenia 6, 905 01 Senica, o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu za m i e t a.
Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (Daňového úradu Senica), ku ktorému malo prísť tak, že žalovaný ako správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu za obdobie február 2013.
V žalobe žalobca namietal nezákonnosť zásahu spočívajúcu v neprimeranej dĺžke vykonávania daňovej kontroly zo strany žalovaného, ktorá trvá viac ako jeden rok a v súvislosti s týmto nezákonným postupom žalovaného došlo u žalobcu ku kritickej finančnej situácii, kedy žalovaný neoprávnene zadržiava vyplatenie nadmerného odpočtu vo výške 2,000.000,- Eur, na ktoré má žalobca nárok z titulu podania žiadosti na vrátenie nadmerného odpočtu resp. jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2013. Z uvedeného dôvodu nastala situácia, kedy žalobca bol nútený zobrať si úver vo výške 500.000,-Eur, keďže mu hrozil úpadok. Ďalej žalobca namietal, že v zápisnici o začatí daňovej kontroly resp. v oznámení o začatí daňovej kontroly chýba dôvod pre ktorý došlo zo strany žalovaného k zahájeniu daňovej kontroly a v tejto súvislosti žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu 1US 1835/07 z 18.11.2008. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu daňového poriadku, keď účelovo z dôvodu umelého odďaľovania vyplatenia nadmerného odpočtu žalobcovi mu tento nevyplatil. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na neúčelné dožiadania vykonávané zo strany žalovaného v rámci medzinárodného vyžiadania informácii o odberateľoch z Maďarska, ktoré sú nadbytočné a pre účel predmetných daňových kontrol bezpredmetné, navyše žalovaný v nich postupuje zdĺhavo, vyčkáva bezdôvodne na zaslanie týchto dožiadaní bez toho, že by ich urgoval, čím spôsobuje prieťahy v daňovej kontrole, čo má za následok nezákonnú dĺžku vykonávania daňovej kontroly zo strany žalovaného. Záverom žalobca poukazuje, že žalovaný nerešpektuje základné zásady daňového poriadku tak, keď
nevolí prostriedky počas výkonu daňovej kontroly, ktoré by najmenej zaťažovali daňový subjekt, čím porušuje zásadu primeranosti, pretože rozsah daňovej kontroly je ďaleko za hranicou nevyhnutnosti.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.6.2014 okrem iného uviedol, že považuje návrh žalobcu za neprípustný a nedôvodný. Neprípustnosť návrhu žalovaný vidí v absencii kumulatívneho splnenia podmienok ustanovených v § 250v ods. 3 O.s.p., konkrétne z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ako aj z dôvodu, že žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v kontexte žalobcom tvrdenej nezákonnosti daňovej kontroly nie je relevantným právnym prostriedkom nápravy. Žalovaný je toho názoru, že žalobca namieta v žalobe len procesné vady zo strany daňového úradu, pričom ani prípadné procesné vady pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nemôžu na základe uplatnenia konania podľa § 250v O.s.p. viesť k zákazu vykonávať daňovú kontrolu žalovaným tak ako to navrhuje žalobca v petite žaloby. Vady v procesnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly je žalobca oprávnený namietať po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní a to v rámci jemu dostupných opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu a postupe správcu dane resp. odvolacieho orgánu. Uvedený právny názor vyplýva z rozhodnutia NS SR č.8Sžz/4/2011. Nedôvodnosť návrhu spočíva v tom, že žalobca vo svojom návrhu nesplnil povinnosť tvrdenia nezákonnosti zásahu ako to vyplýva z ust. § 250v O.s.p. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 6.5.2015 zdôraznil, že žalobca sa dozvedel o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2013 dňa 3.5.2013, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 9212401/5/1676056/2013 zo dňa 2.5.2013, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je v predmetnej veci deň, keď došlo reálne k začatiu daňovej kontroly 14.5.2013, t.j. deň, kedy žalobca doručil žalovanému doklady pre výkon daňovej kontroly (14.5.2013), o čom bolo spísané potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 9212401/5/1894922/2013 zo dňa 14.5.2013. Za tohto stavu mal za to, že subjektívna lehota na podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala žalobcovi plynúť v nasledujúci deň, t.j. 15.5.2013, pričom posledný deň subjektívnej lehoty uplynul dňa 13.6.2013. Ďalej poukázal na to, že v uvedenej lehote nebol podaný návrh na súd a rovnako v subjektívnej lehote nebol podaný ani iný opravný prostriedok.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 12.5.2015 zmysle § 244 ods. 1 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba je neprípustná podľa § 250v ods. 3 O.s.p. a preto ju zamietol.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe ktorá bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti žalovaného nepokračovať v porušení práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
Na to, aby súd pri rozhodovaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy mohol poskytnúť daňovému subjektu ochranu, treba aby daňový subjekt splnil podmienky ktoré sú uvedené v ust. § 250v O.s.p..
Ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Ten kto bol ukrátený na svojich právach musí využiť možnosť nápravy, ak je takáto prípustná v rámci správneho konania a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom, môže sa domáhať ochrany v správnom súdnictve. Z ust. § 250v ods.3 O.s.p. vyplýva, že návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je prípustný až po tom, ak navrhovateľ vyčerpal prostriedky ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis. Ich využitie je predpokladom vecného prejednania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. § 250v ods. 3 O.s.p., ktorým je vyčerpanie dostupných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote je nevyhnutné vykladať splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali.
Lehota na podanie návrhu je 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela (subjektívna lehota), najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo (objektívna lehota).
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V ust. § 250v O.s.p. zákon nešpecifikuje pojem prostriedok. Za právne prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný predpis považuje judikatúra Ústavného súdu SR ako aj judikatúra NS SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zák.č.9/2010 Z.z.. Sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach v prípade nezákonných zásahov orgánov verejnej správy plní funkciu opravného prostriedku.
V danom prípade je nesporné, že žalobca sa dozvedel o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2013 dňa 3.5.2013, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 9212401/5/1676056/2013 zo dňa 2.5.2013. Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je v tejto veci deň keď došlo reálne k začatiu daňovej kontroly t.j. deň kedy žalobca doručil žalovanému doklady pre výkon daňovej kontroly t. j. 14.5.2013. Subjektívna lehota na podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala teda plynúť v nasledujúci deň t.j. 15.5.2013 a posledný deň subjektívnej lehoty uplynul dňa 13.6.2013. V uvedenej lehote nebol podaný návrh na súd a rovnako v subjektívnej lehote nebol podaný ani iný opravný prostriedok. Krajský súd v Trnave zistil zo spisového materiálu, že žalobca podal žalobu dňa 13.3.2014, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Trnave dňa 18.3.2014. Rovnako Krajský súd v Trnave zistil, že žalobca podal dňa 17.10.2013 sťažnosť na Daňový úrad Trnava pre porušenie ústavných práv pri daňových kontrolách a nezákonnosť daňových kontrol, ktorá bola Daňovému úradu Trnava doručená dňa 22.10.2013, pričom dňa 27.1.2014 žalobca podal žiadosť o upustenie od nezákonných daňových kontrol.
Krajský súd s poukazom na vyššie zistené skutočnosti konštatuje, že žalobca nedodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby, resp. iného opravného prostriedku, keďže rozhodujúcim momentom pre počítanie týchto lehôt bol deň, kedy sa žalobca reálne dozvedel, že bude začatá daňová kontrola, pričom v danom prípade je nesporné, že o začatí daňovej kontroly sa dozvedel najneskôr dňa, keď doručil daňový úrad doklady žalobcovi (14.5.2013). Vzhľadom na zmeškanie subjektívnej lehoty ako takej krajský súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k právnej relevancii použitého prostriedku nápravy, to znamená, že vzhľadom na neprípustnosť žaloby sa krajský súd nezaoberal dôvodnosťou podanej žaloby v zmysle námietok uvedených žalobcom (rozsudok NS SR č.3Sžz 4/2011 zo dňa 8.11.2011).
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obdobným spôsobom tunajší súd rozhodol aj vo veci vedenej pod sp.zn. 14S/39/2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).