Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-298-2022.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Subarea
4P/298/2022
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci maloletých I. C. N., W.. XX.XX.XXXX a U. N., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matka E. Y., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, L. W. U., t.č. G. XXX a otca S.Š. N., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, L. W. U., právne zastúpeného Mgr. Martinom Tomášon, advokátom so sídlom AK Trieda 1. mája 31, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal upraviť rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom N.: I. C., W.. XX.XX.XXXX a U., W.. XX.XX.XXXX, a to tak, že maloleté deti sa na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu mal. I. C. sumou 50,- eur mesačne a na maloletého U. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň žiadal otec upraviť styk s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. C. a mal. U. každý nepárny týždeň v roku od štvrtka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. bez prítomnosti matky, kedy v čase určenom ako začiatok styku si otec maloletých vyzdvihne v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku matke maloletých odovzdá v mieste bydliska otca, a každý párny týždeň v roku od stredy 17:00 hod. do piatka 17:00 hod. bez prítomnosti matky kedy v čase určenom ako začiatok styku si otec maloletých vyzdvihne v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku matke maloletých odovzdá v mieste bydliska otca.
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v L. XXXX vyvrcholili hádky medzi ním a matkou maloletých detí, kedy sa tá mala spolu s deťmi bez predchádzajúcej komunikácie odsťahovať z ich spoločnej domácnosti. Otec s ich odchodom nesúhlasil, snažil sa preto o obnovu narušených vzťahov s matkou a jej návrat spolu s mal. deťmi späť do spoločnej domácnosti. Matka sa tak následne s maloletými deťmi vrátila k otcovi v období U. XXXX. Na R. XXXX otec ešte po dobu cca X mesiacov cestoval za prácou do zahraničia a doma bol len po dobu X až X týždňov v mesiaci nepretržite. Od konca R. XXXX až do XX.XX.XXXX, kedy sa matka s maloletými opäť odsťahovala k rodičom do obce G., bol otec v každodennom kontakte s maloletými, o synov sa plnohodnotne staral a vybudoval si s nimi silné rodičovské puto, o ktoré nechce v žiadnom prípade prísť. Matka svoje rozhodnutie odísť opäť nekonzultovala s otcom, len mu to oznámila prostredníctvom SMS správy. Odchod mu doposiaľ nijako neodôvodnila a s otcom takmer vôbec nekomunikuje. Od XX.XX.XXXX sa otec snažil s matkou dohodnúť na stretávaní s maloletými deťmi, avšak matka na telefonáty a SMS správy takmer vôbec nereagovala. Osobne sa stretnúť s maloletými otcovi umožnila prvýkrát od jej
odchodu až XX.XX.XXXX. Dovtedy a ani odvtedy otcovi nebolo zo strany matky umožnené stretnúť sa s deťmi. Následne dňa XX.XX.XXXX otec strávil s deťmi deň na Š. T., avšak len za prítomnosti matky. Matka nechce umožniť otcovi stretnutie s deťmi bez jej prítomnosti, čo už však otec odmieta akceptovať. Otec má obavy, že by sa mohli vzťahy medzi ním a maloletými deťmi ochladzovať, čo nemieni dopustiť. Jeho predpoklady má potvrdzovať aj komunikácia s matkou po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, kedy sa táto má často zatajovať, ignorovať jeho snahu o osobné stretnutia s deťmi a úplne odmieta stretávanie sa otca s maloletými bez jej prítomnosti. Otcovi umožňuje len videohovory, ktoré len málokedy trvajú dlhšie ako X minúty. Matka hovory častokrát ruší v momente, keď otec začne rozprávať o tom, že sa chce so synmi stretnúť a zobrať ich domov alebo k starým rodičom. Otec bol v minulosti častokrát s maloletými deťmi bez prítomnosti matky už od ich narodenia, či v období U. XXXX do W. XXXX, o maloletých sa vie riadne postarať a plnohodnotne sa im venovať. Deti sú na otca zvyknuté, majú ho radi, a preto otec nechce dopustiť, aby z dôvodu zamedzovania styku zo strany matky bolo rodičovské puto oslabované. Otec má za to, že práve týmto je daná naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým neodkladným opatrením. Pomyselnou „poslednou kvapkou“, pre ktorú sa otec rozhodol podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bola situácia zo dňa XX.XX.XXXX, kedy matka opäť odoprela otcovi osobné stretnutie s maloletými. Keď sa otec domáhal aspoň stretnutia v domácnosti starých rodičov maloletých zo strany matky v obci G., bol mu odopretý vstup na pozemok rodičov. Keď žiadal, aby synovia vyšli aspoň na okno a pozdravili ho, matka ich brala od okna a púšťala nahlas hudbu, aby deti otca nepočuli. Otec ďalej uviedol, že matka častokrát znevažuje osobu otca a nadáva mu aj pred synmi. Takéto správanie sa matky pred maloletými deťmi považuje otec za maximálne nevhodné a negatívne ovplyvňujúce zdravý vývin maloletých, ako i ovplyvňujúce budovanie maloletých s otcom. Nervozita matky sa prenáša aj na maloleté deti, a preto otec považuje prítomnosť matky počas styku so synmi za odporujúce najlepšiemu záujmu maloletých detí. Rodičia sa doposiaľ vedeli dohodnúť na ich rodičovských právach a povinnostiach avšak v súčasnosti nastala situácia, kedy nedokážu dospieť k dohode, pričom otec uviedol, že je to tak z dôvodu neochoty matky akokoľvek komunikovať s otcom. Tento stav otec považuje za neudržateľný, neakceptovateľný, odporujúci najlepším záujmom maloletých detí, ktorí by mali mať zachovaný plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Otec dodal, že za obdobie X týždňov odkedy sa matka s deťmi odsťahovala, sa stretol s maloletými deťmi iba raz. Maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, pričom otec uviedol, že o tom rozhodla matka bez súhlasu otca. Otec ďalej uviedol, že nejde o prvú situáciu, kedy matka konala vo veciach maloletých bez jeho súhlasu. V minulosti tak konala, keď prihlásila mal. I. do Y. Š. J. Q. U. N.. Zo strany otca malo dôjsť k navrhnutiu matke, aby navštívili poradňu u odborníka, čo mala odmietnuť. Otec navrhol širšiu úpravu styku bez prítomnosti matky a tomuto návrhu prispôsobil aj výšku výživného. Pri navrhovanej výške výživného bral do úvahy, že s deťmi by sa v priebehu mesiaca mal stretávať v rozsahu XX dní, t.j. X/X mesiaca. Matka by mala mať deti v starostlivosti počas X/X mesiaca. S poukazom na uvedené považuje navrhovanú výšku výživného spolu 100,- eur na obe maloleté deti za primeranú. Otec ďalej uviedol, že na jeho strane sú jednoznačne splnené predpoklady na osobnú starostlivosť o maloletých, a to jednak po osobnostnej i materiálnej stránke. Otec je schopný sa o deti starať, čo preukázal v čase, kedy žil s deťmi v spoločnej domácnosti. Jeho domácnosť je riadne vybavená ich potrebám, o čom svedčí aj to, že v nej spoločne maloletí a rodičia bývali. Otec pracuje ako živnostník, a teda vie si upraviť svoj pracovný čas tak, aby počas obdobia, kedy budú deti v jeho starostlivosti, sa o ne vedel plnohodnotne postarať a venovať sa im. Jeho čistý mesačný príjem je cca XXXX,- eur. V závere uviedol, že podanie návrhu je spôsobené odmietavým stanoviskom matky k stretávaniu sa otca s maloletými, a taktiež že odňatie detí z ich domáceho prostredia je veľmi silným a citlivým zásahom do života detí a treba ho pokladať až za krajné riešenie. Matka neprimeraným spôsobom bráni styku otca s maloletými, a ak už styk umožní, tento je len telefonický, čo je nedostačujúce. Osobný styk umožnila jedenkrát, no i tento značne obmedzila svojou osobnou prítomnosťou a vnášaním nervozity a negatívnej atmosféry pri jeho realizácii.
3. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj listinné dôkazy, a to kópie rodných listov maloletých detí, snímky obrazovky zachytávajúce komunikáciu medzi rodičmi, záznam hovorov, kópiu Daňového priznania otca a kópiu Výpisu z účtu otca za mesiac L. XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účelne možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
10. Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
11. Podľa § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
12. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (neodmietol návrh pre vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa Civilného mimosporového poriadku, ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých, aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom CMP, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy, predložené spolu s návrhom alebo získané súdom v rámci vyhľadávacej zásady, ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
16. Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté deti podľa § 367 CMP je osobitným druhom neodkladného opatrenia, ktoré sa aplikuje na všetky prípady, v ktorých je potrebné urýchlene konať nakoľko sa maloleté dieťa ocitlo v ohrození života resp. zdravia a preto je nutné odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho súd označí, pričom môže ísť tak o fyzickú, ako aj o právnickú osobu. Potrebu odovzdania je pritom potrebné posudzovať vzhľadom na záujem dieťaťa, ktorý je vždy prioritný.
Osobitosť tohto neodkladného opatrenia sa prejavuje aj v zákonnej lehote, v ktorej súd o návrhu na nariadenie takého opatrenia rozhodne. Ide o 7 dňovú lehotu, ktorá zdôrazňuje požiadavku na maximálne rýchle riešenie situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú, resp. následku ktorý by bez neodkladného zásahu súdu mohol vzniknúť resp. sa prehĺbiť.
17. Po oboznámení sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte jeho odôvodnenia súd vyhodnotil, že sú nie splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Aby teda súd mohol vyhovieť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, musia byť splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, musí byť z návrhu osvedčené, že je ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletých tak, aby si vyžadoval ingerenciu súdu formou dočasnej neodkladnej úpravy pomerov k maloletým, nemôže byť nariadené len na základe autonómnej vôle jedného rodiča, aby tieto boli odobrené súdom neodkladným opatrením bez náležitého zistenia skutočného stavu veci. Skúmanie najlepšieho záujmu maloletých detí musí byť predmetom súdneho konania, pretože v takomto prípade rodičia nesledujú najlepší záujem dieťaťa, ale výlučne svoj subjektívny, ktorý povyšujú za objektívne najlepší záujem (spravidla vnímajúc cez negatívne emócie s rozchádzajúcim sa partnerom). Objektívne s nadhľadom neprihliadajú na najlepší záujem maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je totiž nutné upriamiť pozornosť na zásadný fakt, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd v tomto prípade neodkladné opatrenie ani nemôže nariadiť. Zasiahol by tým do rodičovských práv a povinností druhého rodiča, v danom prípade matky a otca maloletých bez náležitého zistenia skutočného stavu veci. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade je zo strany otca dôvodné iniciovať súdne konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a v tomto smere nie je nutné aby bol na jeho začatie zaviazaný súdom, kde bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, všetky strany budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a na základe takého dokazovania súd rozhodne vo veci samej, objektívne sledujúc najlepší záujem maloletých detí. Je však nutné tiež spomenúť, že lustráciou v registri tun. súdu bolo zistené, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia žiadne súdne konanie vo veci samej týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým I. C. a U. doposiaľ neinicioval žiaden z rodičov, dokonca otec svojím návrhom ani nežiada, aby súd rozhodol aj vo veci samej.
18. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vec. ( § 62 ods. 1 CMP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.