Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/424/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky: F. M., rod. R., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX R. nad R., zastúpená JUDr. D. G., advokátom so sídlom v R. nad R., A. XXX/X, proti odporcovi: C. M., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX R. nad R., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. decembra 2013, č. k. -245, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal posteľ Duet-buk, komodu, zostatok na účte v Československej obchodnej banke, a.s. č. účtu XXXXXXXXX/XXXX ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva vo výške 1.059,52 eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal byt č. XX na X poschodí bytového domu č. XXXX, T. ul. 9, R. nad R., na parc. č. XXX, vedený na LV č. XXXX pre k. ú. R. nad R., chladničku s mrazničkou zn. Calex, šijací stroj zn. Veritas, práčku zn. Whirlpool AWG 640, umývačku riadu zn. Bosch , kombinovaný sporák zn. Gorenje KN 472, tanierové súpravy (2 sady), kuchynskú váhu, hriankovač zn. Rowenta TP01, mikrovlnnú rúru zn. Ignis AKL 526, jedálenský rozkladací stôl, kuchynský stôl, kuchynskú rohovú lavicu, obývaciu stenu Jasna, sedaciu súpravu Ivana 3+2+1 Metalica, LCD televízor Philips , detskú skriňovú zostavu, spálňové skrine 2 ks, nočný a toaletný stolík, predsieňovú zostavu, čajovú, kávovú a pivnú súpravu, kuchtu, naparovaciu žehličku zn. Alaska DB1280, elektrickú žehličku suchú, matrac Klasic Bio Deluxe T3 90x200, lustre 3 ks, garniže 4 ks, sušiak na bielizeň, mlynčeky na mäso, na mak, na orechy a na rezance, vianočný stromček a ozdoby na vianočný stromček, PVC podlahoviny, elektrický robot (mixér) zn. ETA MIRA, vysávač zn. ETA 0403. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 19.651,94 eur, do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti. V prípade, ak odporca po predaji bytu, ktorý mu bol prikázaný do výlučného vlastníctva bude povinný uhradiť SR-Ministerstvu hospodárstva SR nesplatenú časť ceny bytu podľa čl. IV bodu 4 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 24.01.2008 rozhodol, že odporca má voči navrhovateľke nárok na náhradu polovice z ním zaplateného doplatku ceny bytu, do desiatich dní odo dňa, kedy odporca preukáže navrhovateľke, že štátu tento doplatok ceny bytu zaplatil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol, že štát nemá voči účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí byt č. XX na X.. poschodí bytového domu č. XXXX na T. ul. X, v R. nad R. a hnuteľné veci tak, ako boli uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o cenu hnuteľných vecí, keďže navrhovateľka a

odporca sa vo svojich tvrdeniach nezhodovali pri vyčíslení hodnoty bytu a asi polovice hnuteľných vecí, pričom odporca trval na znaleckom dokazovaní vo vzťahu ku všetkým veciam, súd nariadil znalecké dokazovanie. Vychádzal potom zo záverov znaleckého posudku Ing. F. L. č. 120/2012, z ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota bytu je 39.600 eur a u hnuteľných vecí zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. G. M., č. 9/2013. Keďže z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka dňa 07.01.2011 po tom, čo manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 14.01.2010, sa odsťahovala zo spoločného bytu na T. ul. v R. nad R. k synovi C. M., a od tejto doby byt neužíva, rozhodol, že vzhľadom na pomerne dlhý čas, ktorý už uplynul od právoplatnosti rozsudku o rozvode a na to, že vybavenie domácnosti nábytkom prirodzene patrí k bytu, je najvhodnejšie rozdeliť veci patriace do BSM tak, ako ich navrhovateľka a odporca v súčasnosti užívajú, teda tak, ako si ich už sami de facto rozdelili. K návrhu odporcu, ktorý žiadal, aby súd všetok majetok rozdelil na polovicu uviedol, že takéto riešenie by nijako nezlepšilo situáciu účastníkov konania, skôr naopak by mohol viesť k množstvu ďalších sporov. Poukázal pri tom na skutočnosť, v danom prípade vo vzťahu k bytu navrhovateľka výslovne uviedla, že ho navrhuje prikázať odporcovi a odporca toto výslovne neodmietol, keď v záverečnej reči uviedol, že žiada všetok majetok rozdeliť na polovicu, pričom dodal, že tak robí s cieľom, aby spoločne niesli aj náklady. Preto súd svojim rozhodnutím v prípade, ak by odporca bol zaviazaný na úhradu doplatku ceny bytu vyplývajúcemu zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi polovicu týchto nákladov. Pokiaľ ide o výšku finančného vyrovnania, keďže hnuteľné veci prikázané navrhovateľke mali podľa znaleckého posudku hodnotu 50,80 eur a zostatok v ČSOB bol ku dňu rozvodu vo výške 1.059,52 eur, teda hodnota podielu navrhovateľky na BSM predstavuje 1.110,32 eur a hnuteľné veci prikázané odporcovi mali podľa znaleckého posudku hodnotu 814,20 eur, byt podľa znaleckého posudku 39.600 eur, spolu podiel odporcu predstavuje sumu 40.414,20 eur, rozdiel medzi hodnotou veci prikázaných navrhovateľke a odporcovi v sume 19.651,94 eur zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom ku skutočnosti, že ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o náhradu trov, v zmysle ustanovenia . Keďže obaja účastníci boli v konaní právoplatne oslobodení od súdnych poplatkov, rozhodol, že štát nemá voči účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby veci patriacich do BSM pripadli výlučne do jeho vlastníctva, lebo ich nemá kde dať, tak isto ako navrhovateľka. Nemal procesnú spôsobilosť sa brániť a nebol riadne zastúpený právnym obhajcom. Súd nemal snahu zisťovať číslo účtu, ktoré mu dal a nevykonal navrhnutý dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností. V byte bývali len tri osoby a nie štyri ako je uvedené v rozsudku; syn C. býval u rozvedenej pani pri F.. Navrhovateľka nevyberala z účtu syna, ale z ČSOB 150 eur až 160 eur denne po rozvode.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu, aby boli veci patriace do BSM prikázané do jeho vlastníctva poukázala znova na to, že obýva jednu izbu v synovom byte, pričom odporca obýva celý ich spoločný trojizbový byt. Nemá teda kde predmetné veci dať. Bol to pritom práve odporca, ktorý vymenil na ich spoločnom byte zámky a zneprístupnil ho tak navrhovateľke. Počas celej doby od rozvodu manželstva bol byt ako aj veci v ňom sa nachádzajúce vo výlučnej držbe a užívaní odporcu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého sa uplatňuje zásada, aby najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva boli ich veci prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácii. K tvrdeniu odporcu, že súd nemal v snahe zisťovať č. účtu a nevykonal navrhnutý dôkaz podotkla, že nemá a ani nemala žiadny účet, na ktorý odporca poukazuje. Žiadne spoločné finančné prostriedky nikdy nepoukazovala na osobitný bankový účet, výbery zo spoločného účtu počas ich spolužitia, na ktoré v priebehu konania poukazoval odporca, slúžili na úhradu bežných výdavkov domácnosti. Okrem toho boli finančné prostriedky investované priamo do ich spoločného bytu, konkrétne na plastové okná, sporák, dres, pracovnú dosku, vodovodné batérie, posteľ a matrac, stierku a vymaľovania s PVC podlahovinami, čo spolu predstavuje 118.300 eur. Súd prvého stupňa správne zistil zostatok na spoločnom účte ku dňu právoplatnosti rozvodu, pričom nie je pravdou, že by vyberala zo spoločného účtu po právoplatnosti rozvodu, teda po 14.01.2010 sumu 150 až 160 eur denne. Dňa 26.01.2010 síce vybrala sumu 2.140 eur, avšak to boli finančné prostriedky syna G., ktoré boli na spoločný účet účastníkov poukázané jeho zamestnávateľom, čo vyplýva aj z výpisu z bankového účtu. Vyberanie sumy 150 eur používala navrhovateľka výlučne na chod domácnosti. Odporca pri tom prehral značné sumy peňazí na automatoch a aj dôchodok, ktorý bol odporcovi vyplatený v decembri 2009, celý prehral v

automatoch. Nie je tiež pravdou, že v spoločnej domácnosti žili iba tri osoby, nakoľko syn C. prespával u svojej priateľky iba niekoľko dní, najmä počas víkendu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v až f/ .

V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden z dôvodov, ktorým podľa súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie vo veci samej. Iba z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa , a .

Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ustanovenia odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , medzi ktoré podľa patrí ten dôvod, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Z odvolania odporcu je zrejmé, že uplatňuje tento odvolací dôvod, keď v odvolaní uvádza, že nemal procesnú spôsobilosť sa brániť a nebol riadne zastúpený právnym obhajcom.

Túto odvolaciu námietku odporcu odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. V zmysle ustanovenia má každá osoba procesnú spôsobilosť, t. j. možnosť konať pred súdom ako účastník samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Podľa spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca má spôsobilosť na právne úkony, tejto nebol čiastočne alebo úplne pozbavený, a preto má aj procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Nebolo preto nutné, aby bol v konaní zastúpený advokátom, pretože bol schopný zastupovať sa samostatne. Pokiaľ odporca namietal, že v konaní nebol zastúpený advokátom, odvolací súd zo spisu zistil, že odporca bol prvostupňovým súdom riadne poučený vo veci žiadosti o ustanovenie bezplatného obhajcu z radov advokátov (č. l. 194 spisu) a odporca oznámením zo dňa 13.08.2013 oznámil súdu, že nespĺňa podmienky na ustanovenie bezplatného advokáta. Nič mu však nebránilo, aby sa v konaní zastupoval sám alebo vyhľadal pomoc plateného právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod podľa nebol dôvodný.

Pokiaľ sa jedná o ďalší odvolací dôvod podľa , tento možno odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

V predmetnej veci odporca namieta, že súd nemal snahu zisťovať číslo účtu, ktoré mu dal a nevykonal navrhnutý dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za opodstatnený. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na odporcom uvádzané tvrdenie, že má podozrenie, že navrhovateľka prevádzala peniaze z ich spoločného účtu v ČSOB a zistil, že na výpisoch z ČSOB nie sú evidované žiadne prevody na odporcom uvádzané číslo účtu. Zároveň konštatoval, že nebolo potrebné vyžiadať si výpisy z akéhokoľvek účtu, ktorý nepatril ani odporcovi ani navrhovateľke, pretože pre rozhodnutie v danej veci postačilo preveriť výbery z ich spoločného účtu v ČSOB, ktoré dostatočne navrhovateľka vysvetlila. Súd pritom vyhodnotil všetky pohyby na účte ako bežné transakcie týkajúce sa spoločných vecí a vysvetlil, že pokiaľ by aj bola pravda, čo uvádzal odporca, že po odsťahovaní sa z bytu v januári 2011 navrhovateľka vyberala z ním označeného účtu ich syna pravidelne 150 až 160 eur denne, ani

takéto výbery by nedokazovali, že došlo k obohateniu sa navrhovateľky na úkor spoločného majetku s odporcom, keďže by nepreukazovali, že tieto peniaze na účte patriacom ich synovi pochádzajú zo spoločného majetku navrhovateľky a odporcu, teda že si ich tam „odložila“ navrhovateľka, keď toto mohli preukazovať len nadmerné výbery zo spoločného účtu navrhovateľky a odporcu v ČSOB presahujúce rámec bežného chodu domácnosti, čo nebolo v konaní preukázané. Súd prvého stupňa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz vyžiadaním si výpisov z účtu označeného odporcom.

Odvolacia námietka odporcu uvedená v odvolaní, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, preto nebola dôvodná.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa je, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci odporca v odvolaní vytýka prvostupňový súd nesprávnu aplikáciu ustanovenia , keď tvrdí, že súd nesprávne vyporiadal BSM, keď rozhodol, aby veci pripadli výlučne do vlastníctva odporcu, lebo ich nemá kde dať, tak isto ako navrhovateľka.

Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou vykonal jeho vyporiadanie tak, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pokiaľ ide o prikázanie veci účastníkom, vychádzal zo súdnej praxe, podľa ktorej sa v konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatňuje zásada, aby pokiaľ je to možné, najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddeleného bývania manželov, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Z tohto pohľadu, pokiaľ súd prvého stupňa prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva účastníkov konania tak, ako ich títo užívali od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a ako si ich sami v podstate rozdelili, nie je možné rozhodnutiu prvostupňového súdu v tomto smere nič vytknúť.

Keďže súdu prvého stupňa nemožno vyčítať nesprávnu aplikáciu ustanovenia na zistený skutkový stav, opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa nebola daná.

Odvolací súd tak nezistil opodstatnenosť námietok uvádzaných odporcom v odvolaní, a preto rozsudok prvostupňového súdu podľa ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle ustanovenia odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že navrhovateľke, ktorej by patrila náhrada trov odvolacieho konania, náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa , .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .