Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-81-2014.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkyne I. W., T.. XX. XX. XXXX, H. R. XXXX, XXX XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 412,- € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej sumu 350,- € ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný na základe uzavretej zmluvy zo dňa 20. 07. 2009.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.
Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne súd zistil, že nároku sa domáha žalobkyňa na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej dňa 20. 07. 2009. Na jej základe poskytol žalovaný žalobkyni úver, ktorý žalobkyňa zaplatila vo výške 762,- €, teda o 350,- € viac, než vznikol žalovanému nárok, tento nárok mu vznikol vo výške 350,- € a vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila sumu 762,- €¸ zaplatila tak o 412,- € viac, než mal žalovaný nárok. Táto zmluva je zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch a odmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1986 Zbierky, nakoľko úver bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Táto zmluva nemala podstatné obligatórne náležitosti (ročná percentuálna miera nákladov), preto mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny, t.j. pôžičky vo výške 350,- € bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa bola uvedená do omylu zo strany žalovaného tým, že jej bola predložená absolútne neplatná zmluva v časti úrokov a poplatku a keďže uhradila na účet žalovaného sumu 762,- €, zaplatila žalovanému viac o 412,- €, než mal nárok žalovaný. V rozsahu sumy 412,- € tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Vo vyjadrení žalovaného, ktorý namietal miestnu príslušnosť súdu žalobkyňa a jej právny zástupca uviedli, že v danom prípade sa jedná o spor spotrebiteľský a podľa § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zbierky O.s.p., je miestne príslušný Okresný súd Zvolen. Pokiaľ namietal žalovaný premlčanie v subjektívnej dvojročnej lehote, s takouto námietkou nesúhlasila. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na svoj úkor dozvedela až po prvej porade so svojim právnym zástupcom, ktorý ju po
preštudovaní predmetnej zmluvy o úvere o tom informoval. Po oboznámení sa s týmito skutočnosťami udelila žalobkyňa dňa 15. 04. 2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie pred súdom. Jej návrh zo dňa 10. 05. 2014 bol teda preukázateľné podaný v dvojročnej subjektívnej lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia nebol žalovaným nijako preukázaný, pričom v zmysle platných právnych predpisov spočíva dôkazné bremeno v prípade vznesenia námietky premlčania v subjektívnej premlčacej dobe práve na jeho strane. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa žalobca dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. Na základe uvedeného preto na podanej žalobe v celom rozsahu žalobkyňa trvala.
Žalovaný v prvom rade namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen, nakoľko sa v uvedenom prípade nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať iné ustanovenia príslušného zákona, teda nie daný žiadny predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť v zmysle § 88 O.s.p. a preto je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje v zmysle § 84 O.s.p. Žalovaným je právnická osoba, preto v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p. je na prejednanie miestne príslušný súd, v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver na základe zmluvy uzatvorenej 20. 07. 2005 podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka a zmluvy takto uzavreté majú povahu absolútneho obchodno- záväzkového vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d). Podľa jeho názoru uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, ktorý stanovuje, aké náležitosti okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o úvere obsahovať. Nakoľko predmetom zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky, nie teda tovar, alebo služba, zmluva o úvere nemohla obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda táto zmluva ani nemôže byť klasifikovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001 Zbierky zákonov a nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Keďže nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, žalovaný mal nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj príslušného poplatku, ktorý v zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval v 1/3-tine dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3-tinách náklady na vypracovanie na uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný je tiež toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platnej uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere neodpadol. Okrem toho má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa mohla domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Má za to, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula, v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčanej lehoty. Vzniesol preto námietku premlčania, nakoľko nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote a to dňa 23. 07. 2013. Žalobkyňa sa so žalobou o zaplatenie obrátila na súd až 14. 05. 2014.
Zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka zo dňa 20. 07. 2009 číslo zmluvy XXXXXXXXX súd zistil, že zmluvu uzavrela žalobkyňa so žalovaným, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- €, ktoré sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť s príslušným poplatkom 346,- €, spolu vo výške 10.423,60 Sk., t.j. od dvanástich mesačných splátkach od 15. 08. 2009 na účet veriteľa.
Z výzvy na vrátenie prijatého plnenia bez právneho dôvodu z 05. 05. 2014 súd zistil, že žalobkyňa prostredníctvom advokátskej kancelárie požiadala o vrátenie prijatého plnenia vo výške 412,- € žalovaného s tým, aby sumu vrátil najneskôr do 09. 05. 2014.
Podľa § 87 pís. f) O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
V danom prípade mal súd preukázané, že žalobu podala žalobkyňa na Okresný súd Zvolen, nakoľko ako spotrebiteľka má bydlisko v obvode tohto súdu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jeho strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere číslo 258/2001 Zbierky zákonov v znení a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme platby pôžičky, alebo inej právnej formy.
Podľa § 2 písm. b) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere, túto zmluvu nemohla žalobkyňa nijakým spôsobom ovplyvniť, zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v znení bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis žalobkyni. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, odplata za poskytnutý úver v zmysle tejto zmluvy predstavuje viac ako 96 percentné ročné navýšenie úveru, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných prípadoch, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je nutné považovať takéto dojednanie o odplate za neplatné.
Taktiež podľa § 23a ods. 1 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takto bola uzavretá zmluva aj v prípade žalobkyne a je teda jednoznačne daný charakter zmluvy, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania. Súčasne namietal, že v danom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie. Súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Ako bolo uvedené, zmluva, ktorú uzavrel žalovaný so žalobkyňou, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nemala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je preto potrebné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na chýbajúci údaj o výške percentuálnej miery nákladov. Žalovanému vznikol nárok len na vrátenie ním
poskytnutého plnenia žalobkyni a to sumy vo výške 350,- €. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 762 €, rozdiel medzi takto uhradenou sumou a nárokom žalobcu predstavuje 412,- €, ktorá suma je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo na strane žalovaného.
V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť na súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívna lehota dvoch rokov a objektívna lehota troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným účinkom premlčania je, že v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne, ak plynúť nezačala.
V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila poslednú splátku žalovanému 23. 07. 2010. Žalobu podala na súde 14. 05. 2014. Došlo tak k podaniu žaloby po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty ktorá uplynula dňa 23. 07. 2013. Súd sa nestotožňuje s tým, že za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum, kedy sa žalobkyňa dostavila k právnemu zástupcovi, ktorý ju informoval o bezdôvodnom obohatení a o možnosti žiadať ho vydať. Takýmto konaním by dochádzalo k predlžovaniu subjektívnej premlčacej lehoty, pričom podľa záveru súdu žalovaná sa mohla dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a mala tiež vedomosť o tom, kto je povinný jej bezdôvodné obohatenie vydať, keďže uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, teda vedela, kto na jej úkor bezdôvodné obohatenie prijal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech. Žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. žalobcovi toto právo nevzniklo.
V konaní mal úspech žalovaný, ktorý si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej toto právo nevzniklo. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jeho strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere číslo 258/2001 Zbierky zákonov v znení a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme platby pôžičky, alebo inej právnej formy.
Podľa § 2 písm. b) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Taktiež podľa § 23a ods. 1 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Takto bola uzavretá zmluva aj v prípade žalobkyne a je teda jednoznačne daný charakter zmluvy, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).