Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v obchodnoprávnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava 814 16, Plynárenská 7/A, IČO: 35 730 978, právne zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava 821 09, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Z. O., s miestom podnikania K. R. XXX XX, F. XXXX/X, IČO: 33 902 925, o zaplatenie 2.449,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -85 zo dňa 26.2.2014, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 434,54 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 27.5.2010 do zaplatenia.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (v ďalšom texte žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - § 79 ods. 1 O.s.p.) sumu 1.521,29 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.521,29 eur od 27.5.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti týkajúcej sa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 434,54 eur súd návrh zamietol. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 493,75 eur súd vylúčil vec na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Po vykonanom dokazovaní vzal súd za preukázané, že žalobca dňa 10.7.2008 uzavrel so žalovaným kúpnu/lízingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Citroen C3. Predbežná kúpna cena bez DPH predstavovala 8.337,53 eur, prvá zvýšená splátka bola vopred dohodnutá na 1.667,51 eur. Neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy boli VOP, Dodatok č. 1 ku kúpnej/lízingovej zmluve a Dohoda o platbách nájomného- splátkový kalendár. Žalovaný sa zaviazal uhradiť mesačné splátky č. 1 až č. 60 po 181,27 eur počnúc dňom 5.8.2008. Žalovaný uhradil prvých 11 splátok, potom sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Žalobca listom zo dňa 16.12.2010 odstúpil od lízingovej zmluvy. Dňa 31.3.2010 vyhotovil žalobca finančné vyúčtovanie lízingovej zmluvy, v zmysle ktorého má žalovaný dlh vo výške 2.449,58 eur. Podľa špecifikácie žalobcu dlh sa skladá z neuhradených splátok č. 12 až 18 spolu vo výške 1.268,68 eur (181,27 eur x 7 splátok), iných nedoplatkov vo výške 493,75 eur predstavujúcich nároky žalobcu spojené s odobratím a skladovaním vozidla, zmluvnej pokuty vo výške 434,34 eur, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle Dodatku č. 1 k lízingovej zmluve, nároku na náhradu nesplatenej istiny vo výške 5.127,- eur (19-ta až 60-ta splátka), od ktorej odpočítal výťažok z predaja predmetu lízingu vo výške 5.042,02 eur. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2010 bol predmet lízingu predaný za 6.000,- eur. Podľa Dodatku č. 1 ku kúpnej a lízingovej zmluve, čl. II. bod 2, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade predčasného ukončenia kúpnej a lízingovej zmluvy na základe písomnej dohody zmluvných strán z dôvodov na strane nájomcu, alebo pri odstúpení od kúpnej a

lízingovej zmluvy zo strany prenajímateľa z dôvodov uvedených v Obchodných podmienkach, ktoré tvoria neddeliteľnú súčasť kúpnej a lízingovej zmluvy, má prenajímateľ právo, okrem iných poplatkov a zmluvných pokút uvedených v Obchodných podmienkach, účtovať si zmluvnú pokutu až do výšky 30.000,- Sk. Zmluvná pokuta je splatná podľa faktúry, ktorú zašle prenajímateľ nájomcovi. Námietky žalovaného týkajúce sa uplatnených položiek, ktoré neboli vyúčtované v súlade so zmluvou, resp. neplatnosti viacerých článkov zmluvy, súd nepovažoval za dôvodné. Tieto námietky sú všeobecné, bez uvedenia presnejšej špecifikácie, ktoré položky boli účtované neoprávnene, ktoré články zmluvy by mali byť neplatné. Súd však napriek tomu skúmal oprávnenosť jednotlivých nárokov žalobcu, ktoré tvoria žalovanú sumu. Žalobca má právo na náhradu dlžných splátok do odstúpenia od zmluvy, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 6 písm. b) VOP, ktorú považoval za riadne dohodnutú a na zaplatenie zostávajúcej istiny, keďže za žalovaného vyplatil kúpnu cenu predmetu lízingu a tento ju radne a včas nesplatil. Od súčtu vyššie uvedených súm je potrebné odpočítať výťažok z predaja predmetu lízingu vo výške 5.042,02 eur bez DPH. Po odpočítaní uvedenej sumy dlh žalovaného predstavuje sumu 1.521,29 eur. Pri posudzovaní dôvodnosti zmluvnej pokuty vo výške 434,54 eur, uplatnenej v zmysle Dodatku č. 1 k lízingovej zmluve, súd vychádzal z toho, že ak splnenie niektorej povinnosti zabezpečenej v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 434,54 eur je síce nižšia, ako maximálna pokuta podľa Dodatku č. 1 k zmluve, ale vo VOP už bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky, čiže teoreticky aj z celého dlhu, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 36,50 % ročne. Táto zmluvná pokuta bola po kapitalizácii vo výške 167,63 eur aj priznaná. V dodatku bola dohodnutá ďalšia zmluvná pokuta až do výšky 30.000,- Sk, čo predstavuje cca 10 % predbežnej kúpnej ceny vozidla. Pre účely percentuálneho vyjadrenia zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu možné urobiť prepočet, ako je uvedený v predchádzajúcej vete, keďže predajná cena je súčasťou dlhu na začiatku zmluvného vzťahu. Pri teoretickej možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty v plnej výške (teda vo výške 30 000,- Sk, resp. 995,82 eur) až po nejakom čase a po riadnom splatení časti záväzku, by pritom táto pokuta percentuálne bola ešte viac. Pri spočítaní týchto zmluvných pokút predstavujú v percentuálnom vyjadrení zmluvná pokuta približne na 46,50 % z dlžných súm. Ak k tomu súd priráta ešte úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, celkové uplatnené sankcie za omeškanie žalovaného sa pohybujú okolo 55,50 %. Takúto výšku sankcií súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom, pričom súd považoval za podstatnú možnosť vyrubenia zmluvnej pokuty až do výšky 30.000,- Sk (t. j. 995,82 eur), aj keď si žalobca nakoniec uplatnil nižšiu zmluvnú pokutu, keďže výpočet zmluvnej pokuty podľa Dodatku č. 1 nebol žiadnym spôsobom upravený, teda žalovaný nemohol predvídať, akú zmluvnú pokutu si nakoniec žalobca uplatní a teoreticky si mohol uplatniť aj zmluvnú pokutu v plnej výške podľa Dodatku č. 1. Preto žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 434,54 eur súd zamietol. Vec nákladov za odobratie vozidla vo výške 493,75 eur je určená na samostatné konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len žalobca. Napadol ním výrok rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 434,54 eur. Ako dôvod uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli použité. Navrhol napadnutú časť rozsudku zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 434,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 434,54 eur od 27.5.2010, prípadne rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že dohoda o zmluvnej pokute písomne dohodnutá v Dodatku č. 1 je platná, keďže bola dohodnutá v písomnej forme, je zrozumiteľná a určitá, nárok na jej zaplatenie voči žalovanému vznikol žalobcovi titulom porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného momentom, v ktorom žalobca odstúpil od zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je dohodnutá s možnosťou nevyužiť zmluvný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len vo výške 434,54 eur, to znamená, že nevyužil možnosť na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Preto nie sú naplnené dôvody na postup podľa § 265 Obchodného zákonníka a žalobca má za to, že nárok na súdnu ochranu má byť priznaný. Súd napriek tomu, že sa stotožnil s tým, že námietky žalovaného sú nedôvodné, pretože boli všeobecné, bez uvedenia presnejšej špecifikácie, rozhodol úplne v rozpore s tým, čo bolo preukázané. Len „teoretická“ možnosť žalobcu uplatniť si zmluvnú pokutu aj vo väčšom rozsahu, nemôže byť dôvodom na nepriznanie právnej ochrany, resp. úplne zamietnutia nároku titulom

jeho rozporu s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku, najmä ak si žalobca svoj nárok uplatnil v oveľa menšom rozsahu, ako mohol. Žalobca tvrdí, že uplatnená pokuta nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rozsudok neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie, keď sa súd nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci, najmä s tým, že sa nezaoberal skutočne uplatnenou výškou zmluvnej pokuty, že sa zaoberal len teoretickou možnosťou žalobcu uplatniť si zmluvnú pokutu v celom rozsahu a že nárok na súdnu ochranu mal byť žalobcovi priznaný, pretože nie sú naplnené dôvody na postup podľa § 265 Obchodného zákonníka.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolaním žalobcu neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd na nariadenom pojednávaní k záveru, že odvolanie žalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci má zásadný význam, že lízingovú zmluvu zo dňa 10.7.2008 uzavreli zmluvné strany ako podnikatelia pri podnikateľskej činnosti. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov, ani z tvrdení žalovaného v podanom odpore nie je možné vyvodiť, že by túto zmluvu žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ a že by uzavretá zmluva požívala ochranu podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Právnym dôsledkom tohoto stavu je, že súd môže bez výslovnej obrany účastníka prihliadať len na skutočnosti a dôkazy, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, či jej niektorej časti. Zmluvné strany sa dohodli, že lízingová zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností sa zmluvné strany výslovne dohodli, že lízingová zmluva nie je nájomnou zmluvou, ani zmluvou o kúpe prenajatej veci. Zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že vzájomné vzťahy, výslovne neupravené lízingovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, úvod, ods. 1 písm. d)). To v prípade zmluvnej pokuty znamená, že pokiaľ samotná zmluva alebo dodatok k nej neobsahujú iné dojednanie, postupuje súd podľa ustanovení § 300 až § 302 Obchodného zákonníka upravujúcich niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený len do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Napriek tomu, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie o zmluvnej pokute neprimeranosťou celkových sankcií za omeškanie žalovaného, nevyporiadal sa pri svojom rozhodovaní citovaným ustanovením. Pritom Dodatok č. 1 ku kúpnej a lízingovej zmluve zo dňa 10.7.2008 spĺňa všetky formálne náležitosti platnej dohody o zmluvnej pokute, upravené v ustanovení § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je aplikovateľný aj na obchodnoprávne vzťahy. Jedná sa teda o zmluvnú pokutu dojednanú písomne, pričom bola v nej určená maximálna výška tejto pokuty a dôvody vzniku nároku.

Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinností, ktorých splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvná pokuta môže byť obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Ak takéto obmedzenie nevyplýva zo zmluvy, predpokladá sa, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akomkoľvek porušení zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty, platí, že právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výlučne zmluvným dojednaním účastníkov, na vôli

ktorých je ponechané aj určenie jej výšky. Prípadnú samotnú neprimeranosť zmluvnej pokuty rieši ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka moderačným oprávnením súdu. Preto, ak nenastanú iné okolnosti, nemožno v súvislosti s neprimeranou výškou zmluvnej pokuty aplikovať ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. To isté sa týka aj porušovania zásad poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Primeranosťou výšky dohodnutej zmluvnej pokuty sa podrobne vyporiadal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku . Zmluvnú pokutu možno určiť buď pevnou sumou, alebo dojednaním spôsobu jej určenia. Dohodou sa môžu zmluvné strany dojednať na určitej jednorázovej sume, alebo na pokute vyjadrenej v percentách ceny. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečované strany. Môže byť závislá aj od doby, počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje. Občiansky zákonník, ani nestanovujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Malo by sa jednať o pokutu vo výške primeranej významu a hodnote zabezpečovaného záväzku, prípadne výške škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Dohodu o zmluvnej pokute v obchodnoprávnych vzťahoch je možné posudzovať ako neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka iba v prípade, že by sa dobrým mravom priečili okolnosti, za ktorých bola zmluvná pokuta dojednaná, a to aj v prípade, že bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, pričom tieto dôvody svojou intenzitou presahujú rámec vymedzený zásadami poctivého obchodného styku a ustanovením § 265 Obchodného zákonníka. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je však možné v obchodnoprávnych vzťahoch považovať za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka iba z dôvodu neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.10.2009). Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka je treba považovať za špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 39 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že mieri na také skutkové prípady, keď si strany obchodnoprávneho vzťahu dojednajú neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Podmienka určitosti právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka) je splnená v prípade dojednania takej výšky zmluvnej pokuty, ktorou sa určuje jej maximálna výška. Obsahom takejto dohody je potom právo veriteľa v prípade porušenia zmluvnej povinnosti si uplatniť maximálnu výšku zmluvnej pokuty, pričom je len na ňom, či si neuplatní túto pokutu vo výške nižšej.

Prejav vôle zachytený v zmluve je možné považovať za neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom (§ 266 Obchodného zákonníka a § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Dojednanie medzi účastníkmi zo dňa 10.7.2008 o výške zmluvnej pokuty je treba podľa odvolacieho súdu vykladať tak, že žalobcovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30.000,- Sk (995,81 eur), pričom je ponechané na vôli žalobcu ako veriteľa, či si bude uplatňovať túto zmluvnú pokutu v maximálnej výške.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 434,54 eur.

Súčasne bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj 9 % úroky z omeškania ročne od 27.5.2010. Podľa Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 10.7.2008, stala sa zmluvná pokuta splatnou v deň uvedený vo faktúre. Výšku úrokov z omeškania, ani ich splatnosť k už prisúdenej istine 1.521,29 eur, nebola žalovaným spochybnená.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohoto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.