Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-130-2013.pdf
PDF · 116.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: H. H., nar. XX. X.XXXX, bytom D. - W. G., F. č. XXX/XXX, zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlo Farská č. 34, 949 01 Nitra proti odporkyni: O.. O. M. / predtým T./, nar. 8. X.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., prechodne X. XXXX/XX, XXX XX R., o návrhu navrhovateľky o vrátenie daru, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 12. 2.2013 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť vydať jej dar - nehnuteľnosť v obci Nitra, kat. územie Dolné Krškany, zapísané na LV č. XXXX označené v reg. „C“ c časti A - majetková podstata ako stavba - bytový dom o.č. XX, súp. č. XXX postavený na parc.č. XXX/X, v časti B vlastníci pod por. č. X vchod o.č.XX, X.p. byt č. X v rozsahu 1 v pomere k celku, spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 5815/46562 v pomere k celku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Návrh odôvodnila tým, že darovala darovacou zmluvou dňa 18.5.2005 odporkyni popísanú nehnuteľnosť, vklad vlastníckeho práva bol vykonaný právoplatnosťou rozhodnutia Správy katastra Nitra pod č. V XXXX/XXXX - XXX/XXXX. D. darovala svojmu vnukovi O. T. a jeho vtedajšej manželke - odporkyni, každému z nich v rozsahu 1 k celku spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných zariadeniach domu. Dňa 14. 8.2012 bolo podané jej vnukom trestné oznámenie, lebo došlo 18.7.2012 k fyzickému napadnutiu a ublíženiu na zdraví jej vnuka páchateľom Petrom A., s ktorým mala odporkyňa mimomanželský pomer a ktorý sa v predmetný deň nachádzal v byte na adrese G. XX, D., byt bol v N. vnuka a odporkyne, jeho vtedajšej manželky. Uviedla, že odporkyňa odmietla v predmetný deň poskytnúť jej vnukovi potrebnú pomoc, navyše jej vnuka neustále vyháňala z bytu a to fyzickými útokmi ako sú napr. sácania a aj slovne. Počas útoku na jej vnuka neurobila žiadne relevantné kroky k tomu, aby ublíženiu na zdraví zabránila. Odporkyňa mala okamžite celú vec oznámiť polícii, mala sa snažiť hľadať inú pomoc na zastavenie útoku voči jej vtedajšiemu manželovi alebo urobiť iné opatrenia. Odporkyňa vnukovi nepomohla, ani po samotnom útoku, kedy súrne potreboval odbornú lekársku pomoc a ošetrenie. Pri útoku na jej vnuka bol prítomný aj jeho vtedy osemmesačný syn, čo na neho iste nemalo dobrý vplyv. Následne bol jej vnuk dňa 19.7.2012 hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie vo FN v Nitre s pomliaždeninami hlavy, drobnou rankou na ľavej ušnici, pomliaždeninami ľavej vonkajšej očnice v oblasti lícnej kosti s vpáčenou zlomeninou oblúka ľavej jarmočnej kosti, otrasom mozgu, pomliaždeninou s povrchovou odreninou kože na pravej strane krku, pomliaždeninou ľavej ruky v oblasti záprstnej kosti,
ktoré si vyžiadali ošetrenia a hospitalizáciu s dobou liečenia a PN 4 - 5 týždňov, pričom bol obmedzený v bežnom spôsobe života po dobu 7 dní.
Počas celej doby liečenia nejavila odporkyňa žiadny záujem a ani sa mu nesnažila poskytnúť potrebnú pomoc a pokračovala vo svojim mimomanželskom vzťahu s páchateľom - A. A.. Dňa 19.10.2012 bolo manželstvo jej vnuka a odporkyne rozvedené. Odporkyňa stále žije v spoločnej domácnosti s A. A. vo R., kde sa stará aj o svoje dve maloleté deti, pričom svojim odchodom výrazne sťažila jej vnukovi podmienky na stretávanie sa s deťmi, stáva sa, že mu odmieta deti vydať v dohodnutý čas s tak oslabiť ich vzájomný vzťah.
Dňa 11. 1.2013 zaslala navrhovateľka odporkyni výzvu na vrátenie daru, pričom odporkyňa na výzvu reagovala tak, že ju odmietla, lebo podľa nej nenastali zákonné dôvody na vrátenie daru.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľka darovacou zmluvou zo dňa 18.5.2005 darovala odporkyni nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania a v návrhu popísaná a to odporkyni a jej vtedajšiemu manželovi - vnukovi navrhovateľky O. T., každému z nich v jednej polovici k celku. Navrhovateľka sa domáha vrátenia daru v rozsahu 1/2 od odporkyne podľa § 630 Obč. zákonníka, pretože došlo k porušeniu dobrých mravov konaním súčasného partnera odporkyne voči vnukovi navrhovateľky. Dňa 7.1.2013 bolo A. A., t.j. súčasnému partnerovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví vnuka navrhovateľa, ktorý ho fyzicky napadol, odporkyňa mala s obvineným mimomanželský vzťah ešte počas trvania manželstva s vnukom navrhovateľky. A. A. dňa X.X.XXXX napadol vnuka navrhovateľky v byte na G. v D., ktorý v tom čase patril do N. účastníkov konania. Odporkyňa žiadnym spôsobom sa nesnažila zabrániť tomuto útoku, neprivolala potrebnú pomoc a ani sa mu nesnažila žiadnym spôsobom pomôcť. Schvaľovala a podporovala snahu vnuka vyhodiť z bytu, v ktorom spoločne žili. Vnuk bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Nitre, pričom utrpel viaceré zranenia a to pomliaždenie hlavy a iných častí tváre, ako aj zlomeninu oblúka ľavej jarmovej kosti, otras mozgu a iné. Ani počas hospitalizácie nejavila odporkyňa záujem o vnuka a nesnažila sa mu poskytnúť potrebnú pomoc. Svojvoľne sa aj s deťmi presťahovala do R., čím sťažuje styk s ich otcom a aj so samotnou navrhovateľkou. Dňa 11.1.2013 zaslala navrhovateľka odporkyni výzvu na vrátenie daru, ktorý však odporkyňa odmietla vrátiť. Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že byt, ktorý je predmetom sporu, kúpila. Jej vnuk O. T. ku nej často chodieval a navrhla mu, že ak nebude mať kde bývať, tak mu popustí byt, lebo jej deti všetky už majú kde bývať. Byt darovala len svojmu vnukovi, nevie, prečo tam je napísaná aj odporkyňa, ale jej vôľou bolo darovať tento byt len vnukovi. V byte t.č. býva sama. Čo sa týka konania súčasného priateľa odporkyne voči jej vnukovi, dozvedela sa o ňom od svojej dcéry, ktorá plakala. Čo sa týka správania sa odporkyne voči nej, ona ku nej málo chodila, aj k dcére prišla raz za mesiac, a keď som sa s ňou chcela porozprávať, musela zájsť dolu, ju neprišla pozrieť. Dcéra býva pod ňou. Uviedla, že nedostala od vnuka peniaze za byt, ten byt je zatiaľ jej, pokiaľ žije ona, peniaze nechcela, a keď zomrie, tak je to vecou dohody medzi jej deťmi.
Odporkyňa, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že jej manžel samostatne a bez jej vedomia nakladal s ich spoločnými finančným prostriedkami. Od 11.11.2001 bývali v byte na ul. G. po jej babke, ktorý im ale nepatril a v tom čase manžel pracoval v Nemecku. Vtedy jej volala moja švagriná, či vie o tom, že manžel kúpil byt v W. G. v novembri 2004 a za byt zaplatil 350.000 Sk navrhovateľke. Bola nahnevaná, najmä preto, že jej nič nepovedal. Byt v W. G. bol na nich prepísaný až na jar 2005 a to darovacou listinou, pričom keď chceli získať byt do vlastníctva na ul. G., museli si vziať hypotekárny úver.
K údajnému fyzickému napadnutiu jej ex manžela A. A. malo dôjsť dňa 19.7.2012. Poprela, že by vôbec bolo došlo k fyzickému útoku A. A., ktorý bol v tom čase jej priateľ, ale s ktorým v tom čase nemala milenecký pomer. Volala mu o 15.00 hod, aby prišiel k nim, pretože manžel vystrájal, opil sa, padal na zem a udieral rukami aj hlavou do stien. Nie je pravdou, že mu nebola ochotná poskytnúť pomoc, utierala po ňom zvratky a vzala mu kľúče od auta, pretože chcel v takom stave riadiť. Stále vylievali alkohol, ktorý im nalieval, nemala dôvod volať políciu a ak to tak pociťoval jej manžel, mal to urobiť sám. PN bol jej ex manžel 4-5 týždňov, mal nosiť penový golier, ktorý však nosil asi len týždeň. Poprela rovnako tvrdenia, že by sa nebola o neho nestarala, chodila za ním, keď sa vrátil z dovolenky, prala, varila, chodili na výlety. Manžel bol v tom čase sebestačný, chodil a vybavoval si svoje záležitosti aj v meste. Ešte 28. až 30.7. v tom roku boli na výlete v Terchovej. Tvrdila, že jej priateľ fyzicky na jej ex manžela nezaútočil, len mu chytil ruku, keď ju chcel udrieť. V októbri 2012 podávala na manžela trestné oznámenie, pretože ju
zbil. V tom čase sa nestretávala s A. A., boli len v telefonickom kontakte. Rovnako nie je pravdou, že by bránila ex manželovi stretávať sa s deťmi, chodí za nimi, vždy si dohodnú termín sms-kou a ona mu deti prinesie. Uviedla, že potom, čo sa presťahovala do iného mesta s deťmi, exmanželovi oznámila adresu, kde budú bývať. Uviedla, že byt ktorý bol predmetom darovania, v podstate od navrhovateľky kúpili, pretože manžel jej zaň zaplatil ich spoločné peniaze a to 350.000 Sk. O tomto jej hovorila jej švagriná S. T.. Rovnako poprela tvrdenia navrhovateľky, že nevedela, že polovicu bytu ide do jej vlastníctva. Bola si toho vedomá, podľa darovacej zmluvy bude polovica jej a polovica jej ex a ona bude mať v byte právo doživotného bývania. Rovnako tvrdila, že by takéto konanie vyvolalo vojnu v rodine, pretože má 4 deti a 9 vnúčat a teda nevie, z akého dôvodu by mala obdarovať len jedného z nich. S navrhovateľkou mala pekný vzťah, keď bola navštíviť svokrovcov alebo, keď ju išiel navštíviť jej ex, išla za ňou, na dvore sa zvítali, dala jej pusu, rovnako mali pekný vzťah so svokrovcami, u ktorých mala väčšiu oporu než u rodičov.
Uviedla, že A. bol u nich aj 7.6.2012, keď mu volala prvý krát a keď svedkovi dohováral, aby jej nenadával a neponižoval ju a 18.7.2012 ho volala potom, čo manžel vystrájal . Poprela, že otvorila dvere, otvoril ich exmanžel a teda A. vedel, že je doma. Keď zbadal A., tak manžel odišiel a vrátil sa okolo 22.00 hod. večer, potom jej nadával, pričom pil víno a to viac ako oni. Potvrdila, že sa s ním nechcela baviť, keď sa jej pýtal, čo je medzi nami a nereagovala. Peter mu povedal, že máme blízky priateľský vzťah a potom sa na ňu zahnal a A. mu chytil ruku. Blízky priateľský vzťah u mňa znamená bútľavá vŕba, jednoducho si rozumeli, má viac takých priateľov. Rovnako nie je pravdou, že by bola manžela sácala, jej exmanžel účelovo mení svoju výpoveď. Uviedla, že pády manžela súvisia s jeho opitosťou. Prišiel po pol hodine po A. a už mal natrhnuté ucho, nevie, kde bol dovtedy.
Svedok O. T., vnuk navrhovateľky a bývalý manžel odporkyne uviedol, že počas ich spolužitia s odporkyňo, bol často v zahraničí, kde pracoval. K babke spolu veľmi nechodili, pretože ona bývala nad jeho rodičmi, ani odporkyňa ju nenavštevovala. Uviedol, že babka ho považovala za dobrého vnuka, mala ho rada, pomáhal jej, a preto sa rozhodla byt im darovať. Poprel, že by vyplatil za byt 350.000.- Sk.Počas spolužitia s odporkyňou mu bolo naznačené, že spáva s hocikým, že v jeho posteli spávajú iní muži, dokonca si tam priviedla druha aj so svojimi deťmi, ktorý tam žil, keď bol v zahraničí. Keď sa to dozvedel, pýtal sa odporkyne, aby mu to vysvetlila.
V júli 2012, keď k nim do bytu na G. č. XX, v D. prišiel A. A., ktorý priniesol so sebou aj fľašky. Odporkyňa mu otvorila a oznámila mu, že je doma. Následne vstúpil Pleva do ich bytu, sadol si k nemu a vyzval ho, aby sa išli spolu do krčmy, že mu to vysvetlí. Do krčmy išli teda spolu, vypil 2 červené striky, a išli sa spolu prejsť a potom išli spolu aj domov. Keď žiadal, aby mu manželka povedala, či ho podvádza, nevedela mu dať odpoveď a vtedy mu navrhol A., aby išli do krčmy, že mu to vysvetlí. Keďže manželka neodpovedala, tak sa postavil A. medzi nich. Keď sa vrátili z krčmy, povedal mu, že sú spolu s manželkou asi 4-5 mesiacov. Na to sa opýtal odporkyne, či je to pravda, ona sa znovu nevyjadrila. Následne ho začal A. ťahať von, chcel ho vyhodiť z bytu. Zachytil sa medzi zárubňami, kde ho začal udierať do tváre, následkom toho spadol na zem a po krátkom čase ho znovu hodil na posteľ, kde ho začal škrtiť a znovu ho udrel tak, že mu natrhol ucho, potom, čo sa snažil postaviť. Potom, ako došlo k tomuto druhému útoku na posteli, začala ho aj odporkyňa sácať a tvrdila mu, že tam nemá čo robiť. Následne ho znovu začal A. udierať rukou po tvári, znovu padol na zem a buchol si hlavu a silou mocou ho chcel dostať z bytu. Následne odišiel na ošetrenie do nemocnice, kde ho hospitalizovali na jeden deň, potom po neho prišiel brat M. T., doviezol ho domov a v jeho posteli bol do pol pása vyzlečený A. A.. Toto sa všetko udialo v čase, keď boli s odporkyňou manželia. Odporkyňa sa vôbec nesnažila zabrániť útoku, podporovala ho v ňom a chcela, aby ho vyhodiť z ich bytu. Následne podal trestné oznámenie. V októbri 2012 ich rozviedli na jeho podnet, dôvodom bolo to, že sa odporkyňa na internete ponúkala ako posledná, kde bolo uvádzané, že čo tak si to rozdať z čerticou, čím myslela seba. Liečil sa so zranení v dôsledku útoku A. A. asi mesiac.
Svedok A. A., potvrdil, že s odporkyňou t.č. žijú ako partneri. Uviedol, že júli 2012 Monikin ex manžel na ňu zaútočil, on mu vyrazil úder a odstrčil ho a to bolo všetko. Poprel, že by bol fyzicky jej manžela v tom čase napadol. Do bytu prišiel na telefonát O., ktorá ho prosila, aby prišiel, lebo jej manžel vystrája. Keď tam prišiel, otvoril mu jej manžel, rozprávali sa o všetkom možnom, potom boli spolu v krčme a z nej spolu zamierili do mesta, ale pri N - Centro sa rozišli. Svedok sa vrátil sa k nim domov, a po nejakom čase prišiel aj manžel odporkyne domov. Potom sa snažil napadnúť O., tento úder odrazil a slovne ho vypoklonkoval, že keď sa má tak správať, aby išiel radšej preč. Potom ešte chvíľu vystrájal,
padal pod vplyvom alkoholu a udieral do stien, vyzval ho, aby prestal, lebo zobudí malého A. a vyzval ho, aby odišiel, čo potom aj urobil.
Svedok M. T., vnuk navrhovateľky a bývalý švagor odporkyne uviedol, že babka sa rozhodla bratovi O. a jeho žene darovať byt, o ktorý sa mali starať. Babka sa tak rozhodla z dôvodu, že brat s terajšou ženou boli ochotní sa o byt starať. Bolo tam treba urobiť opravy, výmeny, ktoré boli oni ochotní urobiť, nemali byt, on byt mal, takže jeho rodina bola relatívne zabezpečená. On s tým nemal s tým žiadny problém, že babka daruje byt bratovi. Babka sa o nich celý život starala a pomáhala, ako mohla. Uviedol, že nevie o tom, že brat s manželkou mali za byt zaplatiť. Dôvodom rozvodu manželstva jeho brata a odporkyne bola nevera zo strany odporkyne. Potvrdil, že vie, že brat ich prichytil doma s jej súčasným milencom, s ktorým žije - Petrom, priezvisko uviesť nevedel . O útoku voči bratovi vie len z rozprávania. Bol pozrieť brata hneď v prvý deň v nemocnici, keď chodil po vyšetreniach a z nemocnice ho viezol domov. Keď prišli do bytu, bola tam odporkyňa aj so svojim milencom A.. Odporkyňa tam začala vrieskať a vyhadzovať ho z bytu. Odišiel preto odtiaľ, brat tam ostal, bol to jeho byt, mal tam všetky veci. Predtým, ako odchádzal, povedal odporkyni, že je to aj jeho byt, že aj on si tam môže priviesť návštevu.
Svedka O. H., syn navrhovateľky uviedol, že byt, ktorý je predmetom konania, mu ponúkla matka
- navrhovateľka aj jemu, s tým, že by ho darovala. Oni by ju za to doopatrovali a do tohto bytu zainvestovali. Tento byt potreboval finančnú injekciu, matka má už svoje roky a tým, že byt darovala, sa snažila práve o to, aby doňho zainvestoval niekto a aby ju tento aj doopatroval. Vie, že byt bol na synovca O. T. a tu prítomnú odporkyňu prevedený darovacou zmluvou. Nemal žiadne výhrady voči tomu a aj svoju čiastku po otcovi prenechal matke, pretože bol zabezpečený. Potvrdil, že sa hovorilo aj o tom, že by sa malo niečo zaplatiť, ale či sa niečo zaplatilo alebo nie, nevedel. Faktom je, že tento byt je v dezolátnom stave a teraz tam občas ide na žiadosť matky niečo nevyhnutné opraviť. K dôvodom rozvratu manželstva odporkyne a jeho synovca uviedol, že synovec pracoval v Nemecku a prichádzal domov raz za čas a zrejme došlo k odcudzeniu medzi nimi. O incidente medzi synovcom a údajným priateľom odporkyne uviedol, že o tom vie len z počutia, nehovoril o tom ani so synovcom ani s odporkyňou. Povedala mu len jeho sestra, teda matka synovca, že keď prišiel O. z Nemecka, tak našiel Moniku s nejakým chlapom a O. mal od neho dostať po ústach.
U. H., nevesta navrhovateľky, uviedla, že k prevodu bytu, v ktorom v súčasnosti žije jej svokra, si súvislosti nepamätá, bolo to už dávno. V tomto byte žila svokra so svojím manželom, počas života do tohto bytu nič neinvestovali a po smrti svokra bol byt v žalostnom stave, pretože svokra sa starala hlavne o rodinu. Byt ponúkla aj im, ale oni to odmietli, pretože v tom čase si riešili svoje bývanie, pričom si nevedela spomenúť, či ho chcela darovať alebo predať. Keďže jej ponuku odmietli, ďalej sa o tom nebavili. Byt je v katastrofálnom stave a je do neho potrebné zainvestovať. Uviedla, že vie o tom, že byt darovala navrhovateľka Mirovi a jeho manželke. Zrejme z dôvodu, že Miro bol v tom čase najsolventnejší. Navrhovateľka mala však podmienku, že v byte dožije a že O. do bytu zainvestuje. Pokiaľ vie, tak tam vymenil okná, ale iné investície v byte neurobil. O tom, že by bol zaplatil O. svokre za byt nevie nič. Vie, že synovec s odporkyňou sú rozvedení, mali manželské nezhody. Odporkyňa má v súčasnosti partnera, či to bol dôvod rozvodu nevie. Pokiaľ ide o incident, kedy mal byť O. napadnutý, vie len z počutia a to toľko, že ho napadol partner odporkyne v ich byte a že mu ublížil.
Svedkyňa S. T., uviedla, že navrhovateľka je babkou jej bývalého manžela, s odporkyňou boli bývalé švagriné. S manželom sa rozvádzali sa asi v roku 2005. Uviedla, že po rodine jej manžela sa hovorilo, že byt, ktorý vlastnila ich babka, teda navrhovateľka, sa bude kupovať. Nerozumela tomu, prečo sa má takýto byt v takom zlom stave a na takom mieste kupovať. Po rodine sa hovorilo, že ho má kúpiť Miro s jeho manželkou. Hovorila o tom aj s odporkyňou telefonicky, prečo chcú kúpiť taký byt, na čo jej povedala, že o tom nevie. Či nakoniec došlo ku kúpe bytu a za koľko, alebo či bol prevedený iným spôsobom, nevedela uviesť. O incidente medzi bývalým manželom odporkyne a jej priateľom vie len toľko, že sa pobili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil listinné dôkazy a to Notárska zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX z 18.5.2005, doložka k oprave z 20.7.2005, LV XXXX k.ú. W. G., lekárska prepúšťacia správa O. T., ošetrovateľská prepúšťacia správa, lekársky posudok SSU, trestné oznámenie poškodeného, upovedomenie oznamovateľa o postupe, výzva na vrátenie daru z 11.1.2012, návrh dohody o vrátení daru, vyjadrenie k výzve, podacie lístky o doručení zásielok, rozsudok tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 4.10.2012, znalecký posudok č. XX/
XXXX, lekárska správa zo 6.8.2012, trestný rozkaz XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.5.2013, obžaloba z 9.5.2013, rozsudok tunajšieho súdu XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.4.2014, z pripojeného spisu XXP/XXX/ XXXX výpovede účastníkov navrhovateľ a odporcu a zistil tento skutkový a právny stav:
Notárskou zápisnicou N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 18. 5.2005 bola spísaná darovacia zmluva, ktorou navrhovateľka ako darkyňa darovala O. T. a O.. O. T. nehnuteľnosti v obci D., kat. územie W. G., zapísané na LV č. XXXX, vchod o.č. XX, X.p, byt č. X pod B X každému v 1- vine ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu každému v XXXX/XXXXX inách. Formou osobného záväzku obdarovaných bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania bytu pre darkyňu. Na LV č. XXXX k.ú. W. G. sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, každý o veľkosti podielu 1 O. T. a odporkyňa k bytu č. 4, o.č. XX, X.p., súp. č. bytového domu o.č. XX súp.č. XXX na parc.č. XXX/X.
Dňa 14. 8.2012 podal O. T. ako poškodený trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví na základe skutkových okolností, keď dňa 18. 7.2012 okolo 18 hod. prišiel do ich bytu muž, ktorý sa predstavil ako A. a vystupoval ako milenec jeho manželky. Následne z bytu odišiel a vrátil sa okolo 22 hod., A. ho vyzval, aby vyšli von a o celej veci sa porozprávali, s čím súhlasil. Odišli do neďalekého pohostinstva, kde s A. celú záležitosť prebral. Asi po hodine sa obaja vrátili späť do bytu, kde mu oznámil, že s manželkou tvoria pár. Následne ho začal udierať päsťami, v dôsledku čoho spadol a A. pokračoval v udieraní a to napriek žiadosti jeho manželky, aby prestal. Jeho útok trval asi 15 -20 min, potom sa mu podarilo dostať von z bytu a odišiel do nemocnice, kde mal zistené viaceré poranenia.
Listom zo dňa 11. 1.2013 navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie daru z dôvodu, že jej správaním v poslednom období došlo voči členom rodiny pani H. k hrubému porušeniu dobrých mravov. Odporkyňa na list reagovala dňa 28. 1.2013 tak, že odmieta výzvu, lebo nenastali zákonné dôvody na vrátenie daru.
Manželstvo odporkyne a Miroslava Čiča bol rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP XXX/XXXX
- XX zo dňa 4.10.2012.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 2T XX/XXXX - XXX zo dňa 16. 4.2014 bol A. A. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že 19. 7.2012 v nočných hodinách v D., na ul. G. č. XXX/XX potom, čo sa spoločne s poškodeným O. T. vrátili do bytu patriaceho poškodenému, po verbálnom konflikte, dôvodom ktorého bola O. T., v čase skutku manželka poškodeného, napadol poškodeného tak, že ho chytil oboma rukami spredu za oblečenie s tým, aby poškodený vypadol z bytu a keď nechcel ísť, ťahal ho k vchodovým dverám bytu, kde ho najmenej trikrát udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho si poškodený udrel hlavu o zárubňu dverí a skriňu, spadol na zem, kde chvíľu ležal, keď sa postavil, prešiel do spálne, sadol si na posteľ, obvinený prišiel k nemu a znovu ho napadol tak, že ho chytil okolo krku, so slovami, že ho zabije, udrel ho do oblasti ľavého ucha, a päsťou ho udrel opakovane najmenej šesť krát do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil zranenia.
Podľa § 630 Obč. zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiam a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je ustanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenie daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah k darovania zanikne okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému. Pre náležitosti tohto úkonu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch obsiahnutých v § 34 Obč. zákonníka a preto k platnosti úkonu smerujúceho k vráteniu daru je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravom voči nemu a to z dôvodov ich preskúmateľnosti a teda zákonnosti a právnej istoty. Vrátenie daru možno v podstate považovať za zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy.
Súd predovšetkým poukazuje na to, že jednostranný právny úkon - výzva na vrátenie daru nespĺňa zákonom stanovené náležitosti o právnych úkonoch a to predovšetkým v tom, že tento právny úkon nie je určitý, ak navrhovateľka nepopisuje, akým správaním obdarovanej došlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov, ale len všeobecne skonštatovala, že v poslednom období k takému správaniu zo strany odporkyne došlo. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len v dôsledku takto určitého právneho úkonu nastanú právne účinky t.j. zrušenie darovacej zmluvy. Súd dospel k názoru, že výzva nie je dostatočne určitá a za prejav vôle darcu voči obdarovanému na vrátenie daru súd považoval samotnú žalobu, ktorá obsahuje konkrétne správanie sa odporkyne, pre ktoré žiada navrhovateľka vrátiť dar.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou a jej vtedajším manželom, ktorý je vnukom navrhovateľky, bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných, na každého z nich o veľkosti 1 vice k celku. Zmluvou bolo dohodnutý aj osobný záväzok obdarovaných umožniť doživotné právo bývania a užívania v prevádzanom bytu pre darkyňu. V konaní bolo zhodne tvrdené, že zámerom darovania bytu bolo najmä to, aby obdarovaní do bytu investovali, keďže tento bol v zlom stave. Vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou v čase, kedy trvalo manželstvo odporkyne s jej vnukom, boli štandardné. Z výpovedí účastníkov konania zhodne vyplynulo, že problém nastal potom, čo došlo k zhoršeniu manželských vzťahov medzi odporkyňou a jej manželom, ktoré viedli k rozvodu manželstva. Rozvodu predchádzal incident, pri ktorom došlo k fyzickému napadnutiu zo strany priateľa odporkyne voči jej manželovi, ktoré konanie bolo predmetom trestného konania a pre ktoré aj bol priateľ, terajší životný partner odporkyne, aj právoplatne odsúdený. Priateľ odporkyne však nebol obdarovaným z darovacej zmluvy.
Správanie, ktorým sa dopúšťa hrubého porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny, sa musí dopustiť výlučne obdarovaný. Ust. § 630 Obč. zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízky. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. Odporkyňa nezodpovedá za konanie jej priateľa, ktorý fyzicky napadol jej manžela. Súd dáva do pozornosti aj to, že manžel odporkyne a jej priateľ pred samotným incidentom spolu komunikovali, boli spolu v neďalekom pohostinstve, čo nebolo v konaní sporné. Okrem toho z výpovede poškodeného nevyplynulo, že by bol on sám bránil vstupu priateľa jeho manželky A. A. do ich spoločného bytu, ale jeho prítomnosť v byte akceptoval. Neskôr sa však situácia vyhrotila, čo sa dalo za danej situácie reálne očakávať a došlo k útoku zo strany A. A. na vtedajšieho manžela odporkyne O. T., čo mal súd preukázané výsledkom trestného konania. Podľa názoru súdu však nebolo možné očakávať od odporkyne, že sa do šarvátky dvoch mužov aktívne zapojí, naviac, ak v trestnom oznámení samotný poškodený uviedol, že A. A. s útokom neprestal napriek žiadosti jeho manželky, „aby prestal“ . Tvrdenie navrhovateľky v žalobe, že odporkyňa manžela fyzicky napádala napr. sácaním a slovne ho vyháňala, neboli preukázané. Súd nepovažoval ani výpoveď svedka Miroslava Čiča v tejto časti za dôveryhodnú, ale skôr účelovú, s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok v tomto konaní a to najmä preto, že v trestnom oznámení, ktoré predchádzalo žalobe, uvádzal práve to, že ho manželka žiadala, aby prestal s útokom. Vo svojej svedeckej výpovedi však uvádzal niečo iné. Pokiaľ ide o to, že mu neposkytla pomoc, z výpovede jej bývalého manžela vyplynulo, že z bytu odišiel a vyhľadal lekársku pomoc, teda je zrejmé, že v dôsledku útoku nebol jej manžel v takom stave, že by potreboval aktívnu pomoc zo strany odporkyne, na ošetrenie odišiel sám a rovnako aj trestné oznámenie podal následne.
Pokiaľ ide o svedkom tvrdené nemorálne správanie sa zo strany odporkyne počas trvania manželstva s ním, na ktoré svedok poukazoval, tieto zostali len v rovine jeho tvrdení. Z rozvodového spisu súd zistil, že dôvodom rozpadu ich manželstva bolo podkopávanie autority zo strany odporkyne, jej osočovanie, nevhodné výchovné metódy voči deťom a jej mimomanželský pomer. Vo svojej výpovedi pri rozvode uviedol, že podľa neho príčinou rozvratu ich manželstva boli manželkine iné záujmy ako rodina, jej priatelia jej boli prednejší, ako rodina, viac s nimi komunikovala. Pokiaľ ide o namietanie toho, že odporkyňa mu odmieta dávať ich deti, na tieto svedok ani nepoukázal, okrem toho, ak by takáto situácia nastala, má právo využiť všetky právne prostriedky na nápravu takejto situácie. Odporkyňa to však poprela. Skutočnosť, že sa presťahovala do iného mesta nemôže byť vnímaná ako správanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy voči vnukovi navrhovateľky.
Podľa názoru súdu nebolo v konaní preukazné tvrdenie navrhovateľky o takom správaní odporkyne, ktoré by mohlo byť posúdené ako hrubé porušenie dobrých mravov. Skutočnosť, že nadviazala
mimomanželský pomer počas trvania manželstva je možné morálne odsúdiť, podľa názoru súdu však táto samotná skutočnosť nemá takú právnu relevanciu, aby založila právo navrhovateľky na vrátenie daru od odporkyne. Za fyzický útok na vnuka navrhovateľky bol priateľ odporkyne právoplatne odsúdený, pričom odporkyňa nenesie zodpovednosť za jeho správanie. Pretože navrhovateľka nepreukázala, že by zo strany odporkyne došlo k takému konaniu, ktorým by hrubo porušovala dobré mravy, súd návrh ako nedôvodne podaný zamietol.
Súd má za to, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, čo v tomto prípade dané nie je. Vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka je v podstate sankciou obdarovaného za jeho správanie sa voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá. Negatívne správanie sa obdarovaného sa musí prejavovať objektívne.
O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadala priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.