Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-73-2015.pdf
PDF · 95.47 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: C. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, R., V. Č. Š., zastúpený E.. J. H., AK R. R. K. XXX, proti odporkyni: A.. U. Š. Č., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, R., toho času R. X, R., B. E.. Z. G., AK R. R. G. X/D, L., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. Š., X.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo C. Š., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž. a A.. U. Š. Č., K.. Č.U., X.. XX.XX.XXXX Y. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloletú U. Š., X.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. Š., X.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. Š., X.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- Každý párny víkend od piatka od 17,00 hod do nedele do 17,00 hod,
- Každý nepárny rok od 25.12. od 9,00 hod do 26.12. do 17,00 hod,
- Každý párny rok dňa 24.12. od 9,00 hod do 15,00 hod,
- Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9,00 hod do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod a každý párny rok 38P/73/2015
od Veľkonočného piatka od 9,00 hod do najbližšej nasledujúcej soboty do 17,00 hod,
- Počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9,00 hod do 7.7. do 17,00 hod a od 1.8. od 9,00 hod do 8.8. do 17,00 hod,
s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.03.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. tak, že táto bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne a styk s maloletou bude určený v rozsahu každý druhý víkend.
Svoj návrh odôvodnil tým, že manželia uzatvorili manželstvo po niekoľkomesačnej známosti z dôvodu gravidity odporkyne. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov konania harmonické a nevyskytovali sa v ňom závažnejšie nezhody, manželia si po narodení dcéry zaobstarali formou hypotekárneho úveru byt v R.. Po presťahovaní sa do spoločnej domácnosti začalo medzi manželmi čoraz častejšie dochádzať k hádkam a konfliktom, odporkyňa vyčítala navrhovateľovi nedostatočný záujem o rodinu a hádky vznikali i kvôli finančným prostriedkom, nakoľko na navrhovateľovi spočívala úhrada väčšiny výdavkov vrátane hypotéky, keďže odporkyňa bola na rodičovskej dovolenke. Nedorozumenia medzi manželmi vyústili v októbri 2014 do ukončenia spolužitia. V súčasnosti ani jeden z manželov nemá záujem na zachovaní manželského spolužitia, ktoré je už len formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine. Rozvod manželstva je i v záujme maloletej U., kde rodičia nedospeli ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k rodičovskej dohode.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem na obnovení manželského spolužitia. Považovala však za potrebné sa vyjadriť k niektorým skutočnostiam týkajúcim sa rozvratu manželských vzťahov. Podnetom k uzavretiu manželstva bola snaha priviesť dieťa do úplnej rodiny, manželia však nepoznali dostatočne svoje povahové vlastnosti, hodnoty a predstavy. Odporkyňa v záujme stabilného prostredia pre rast a dospievanie maloletého dieťaťa bola ochotná povzniesť sa nad mnohé rozpory v predstavách o vzájomnom spolužití, nevedela sa však zmieriť s pocitom, že je maloleté dieťa navrhovateľovi na obtiaž. Čas strávený s dcérou navrhovateľa nenapĺňal radosťou a nevyhnutnosť prispôsobovať sa potrebám dieťaťa bral ako obťažovanie. Navrhovateľ nebol ani po narodení dcéry ochotný ubrať na svojom pohodlí, pričom celý život rodiny sa prispôsoboval jemu namiesto toho, aby sa prispôsoboval dieťaťu. Po rozpade spoločnej domácnosti prejavil navrhovateľ o styk s dcérou záujem jeden až dvakrát do mesiaca na pár hodín, hoci mu odporkyňa styk s maloletou opakovane ponúkala. 38P/73/2015 - 36
Až po podaní návrhu na rozvod manželstva začal navrhovateľ prejavovať záujem o styk s maloletou po dlhší čas. Navrhovateľ trávi čas s maloletou v bydlisku svojich rodičov, kde sa maloletej venujú starí rodičia, avšak odporkyňa víta akúkoľvek príležitosť, kedy bude otec s dcérou. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súhlasila s tým, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej žiadala upraviť v sume 150,- eur mesačne a styk otca s maloletou navrhla upraviť v rozsahu každý párny víkend od piatka od 17,00 hod do nedele do 17,00 hod; každý nepárny rok od 25.12. od 9,00 hod do 26.12. do 17,00 hod; každý párny rok dňa 24.12. od 9,00 hod do 15,00 hod; počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9,00 hod do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod; každý párny rok od Veľkonočného piatka od 9,00 hod do najbližšej nasledujúcej soboty do 17,00 hod.; počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9,00 hod do 7.7. do 17,00 hod a od 1.8. od 9,00 hod do 8.8. do 17,00 hod. Otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že doposiaľ bola medzi rodičmi dohoda, že otec si bude plniť k maloletej vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne. Otec nie je schopný prispievať na výživu maloletej U. v sume vyššej než 110,- eur mesačne.
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že medzi rodičmi je nepomer medzi výdavkami otca maloletej a výdavkami, ktoré vynakladá matka na maloletú. Ak by bol otec s maloletou častejšie mal by vedomosť o tom, aké sú výdavky na maloletú.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva doporučil súdu zveriť maloletú U. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Výživné
zo strany otca doporučil určiť v sume 150,- eur mesačne. Ktorá suma zohľadňuje odôvodnené potreby a záujmy maloletej a celodennú osobnú starostlivosť matky o maloletú. Styk navrhol určiť tak, ako bol prednesený matkou maloletej.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 02.03.2015, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 07.05.2015, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na strane matky maloletej, potvrdením o poberaní rodinných prídavkov na strane matky maloletej, rozpisom mesačných nákladov na maloletú U. a potvrdením o príjme navrhovateľa. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá U. Š.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode R., kde doposiaľ býva odporkyňa a čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.
Maloletá U. je v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky, jej zdravotný stav je dobrý, matka s ňou má výdavky primerané jej veku, ktoré vyčíslila na sumu 270,- eur mesačne. 38P/73/2015
Navrhovateľ je zamestnaný ako príslušník J. B. a jeho priemerný mesačný netto príjem v zmysle potvrdenia doloženého na žiadosť súdu Ministerstvom vnútra SR predstavuje čiastku 823,76 €, iné príjmy nemá. Býva v prenajatom byte v Š., kde za podnájom uhrádza sumu 350,- eur mesačne, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Okrem maloletej U. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne a rodinné prídavky na maloletú v sume 23,52 € mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletou býva v domácnosti svojej matky na adrese R. X, R., kde prispieva na náklady spojené s bývaním sumou 80,- eur mesačne na seba a maloletú dovedna. Okrem maloletej U. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Manželia majú v BSM byt na adrese F. XX, R., ktorý si zakúpili z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý im bol poskytnutý v sume 73 000,- eur a kde mesačná splátka hypotéky predstavuje čiastku 312, eur mesačne. Byt v súčasnosti neobýva ani jeden z manželov, tento sa v súčasnosti prenajíma za sumu 420,- eur mesačne.
Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
38P/73/2015 - 37
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh oboch manželov a s tým spojené vzájomné citové odcudzenie a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, pre ktoré nie je možné od manželov spravodlivo požadovať obnovenie manželského spolužitia.
Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletej U.. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva boli manželia schopní sa dohodnúť ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, tento súd upravil v širšom rozsahu, než navrhol samotný otec, a to i z dôvodu návrhu matky, ktorá má záujem na tom, aby sa vzťahy medzi maloletou a otcom budovali a rozvíjali, s čím sa stotožnil i kolízny opatrovník. V tejto súvislosti súd apeluje na otca maloletej, aby svoj styk s maloletou využíval v čo možno najširšom možnom rozsahu, aby sa tak práve v tomto veku maloletej budovali a rozvíjali vzťahy medzi maloletou a ním ako rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a ktorý s dieťaťom nežije 38P/73/2015
v spoločnej domácnosti, čo prirodzene znamená objektívne obmedzenie jeho kontaktov s maloletou. Maloletá je pritom vo veku, kedy vnímanie osôb jej blízkych nadobúda reálne kontúry, maloletá si na tieto osoby prirodzene zvyká podľa frekvencie vzájomného kontaktu a buduje si s nimi tomu adekvátne väzby. Je na otcovi, aby túto časť života maloletej nepremeškal a urobil všetko pre to, aby vo vnímaní maloletej zaujal pevné a trvalé miesto ako jej otec.
Spornou medzi rodičmi bola otázka výšky vyživovacej povinnosti, ktorú otec žiadal upraviť vo výške 100,- eur mesačne a matka vo výške 150,- eur mesačne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, pričom výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará, a to predovšetkým vo veku dieťaťa, kedy je celodenná osobná starostlivosť o dieťa nevyhnutná. Zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb a možností a schopností jeho rodičov. V danom prípade súd konštatuje, že medzi príjmami rodičov a ich schopnosťami a možnosťami je výrazná disproporcia, ktorá je daná objektívnou skutočnosťou toho, že matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloleté dieťa v celkovej sume 226,72 € mesačne, ktorá skutočnosť sa musí nevyhnutne premietnuť do určovania výšky vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu. Otec maloletej je pritom riadne zamestnaný a jeho príjem predstavuje čiastku cca 823,- eur mesačne. Náklady na odôvodnené potreby maloletej U. vyčíslené matkou pritom súd vyhodnotil ako v plnom rozsahu oprávnené, neobsahujúce žiadnu nadhodnotenú položku, či úhradu nákladov, ktoré by pre maloleté dieťa neboli potrebné alebo žiaduce. Maloletá je plienkovaná, z dôvodu nízkeho veku je potrebné častejšie obmieňať ošatenie a taktiež je tu prítomná zvýšená spotreba drogistického a hygienického tovaru. Taktiež nemožno žiadnym spôsobom spochybňovať matkou vyčíslené náklady na stravu maloletej a zdravotnú starostlivosť, ktoré zodpovedajú veku maloletej a tej skutočnosti, že matka maloletú nekojí. Pokiaľ ide o ostatné náklady uvádzané matkou, spojené s nákupom hračiek maloletej, absolvovaním aktivít primeraných jej veku a pod., tieto sa taktiež považujú za potrebu na strane maloletého dieťaťa, keďže tieto činnosti, pomôcky či hračky prispievajú k zdravému vývinu maloletej po všetkých stránkach jej osobnosti (motorickej, psychomotorickej, sociálnej, emocionálnej a ďalších), ktorých rozvíjanie u dieťaťa a jeho správne napredovanie vo všetkých týchto oblastiach je potrebné podporovať. Z pohľadu súdu sa pritom jedná len o náklady, ktoré matka dokáže viac menej exaktne vyčísliť a vynakladá ich pravidelne každý mesiac, avšak je potrebné si uvedomiť, že na strane maloletého dieťaťa dôjde často k situáciám, ktoré vyvolajú ďalšie výdavky, ktoré je nevyhnutné v danej chvíli uhradiť. S osobnou starostlivosťou o maloletú U. pritom otec matke výraznejšie nepomáha a nad 38P/73/2015 - 38
rámec poskytovaného výživného v sume 100,- eur mesačne neuhrádza žiadne ďalšie pravidelné či zvýšené výdavky na strane maloletej, na ktoré skutočnosti súd taktiež pri svojom rozhodovaní prihliada. Na základe uvedených skutočností súd určil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej U. v sume 150,- eur mesačne, ktorá čiastka odráža možnosti a schopnosti otca maloletej ako povinného rodiča na strane jednej a pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej na strane druhej s ohľadom na to, že matka sa o dieťa celodenne osobne stará. V tejto súvislosti súd poukazuje i na majetkové pomery oboch rodičov, kde jediným majetkom, ktorý rodičia vlastnia je byt v BSM, ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý sa však v súčasnosti prenajíma za sumu 420,- eur mesačne. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu rodičia tento byt prenajímajú, keď by ho mohol užívať odporca, ktorý si namiesto toho prenajíma byt v Š. za sumu 350,- eur mesačne, pričom splátka hypotéky predstavuje sumu 312,- eur mesačne. S užívaním bytu sú samozrejme spojené i ďalšie náklady, ktoré však vzhľadom na to, že sa jedná o 2- izbový byt v R. nedosahujú výšky, pri ktorej by sa otcovi finančne oplatilo prenajímať si byt v Š.C.. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).
V Bratislave, dňa 12. mája 2015