Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-49-2014.pdf
PDF · 132.85 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: HYGESIA, spol. s r.o., so sídlom Matúškovská cesta 881, Galanta, IČO: 17 640 881, zast. Mgr. Otom Frantom, advokátom, so sídlom Fučíkova 133, Sládkovičovo, proti žalovanému: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Plynárenská 1 Bratislava, IČO: 35 898 526, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 3.050,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania vo výške 183,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 931,15 € na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3050,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom neuhradenia ceny za vykonanú prepravu na základe objednávky žalovaného.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal medzinárodnú prepravu vozidlami Y.- XXX Q. / Y.-XXX X. na trase: Vieux Conde (FR) - Valencienes (FR) - Frankfurt (DE) - Trnava (SK), v termíne 03.-07.01.2013, CMR 7413386, 8001357, 8001358, ktorú mu riadne vyfakturoval faktúrou č. 132040001 na sumu 1638,- € s DPH so splatnosťou 09.03.2013, ako aj medzinárodnú prepravu vozidlami Y.-XXX R. / Y.-XXX X. na trase Vieux Conde (FR) - Valencienes (FR) - Frankfurt (DE) - Trnava (SK), v termíne 04.-08.01.2013, CMR 8534002, 8001377, 8017021, ktorú mu riadne vyfakturoval faktúrou č. 132040003 na sumu 1495,20 € s DPH so splatnosťou 10.03.2013. Žalovaný v zmysle faktúry č. 132040001 uhradil v lehote splatnosti sumu vo výške 83,20 €, pričom z predmetnej faktúry ostala k úhrade suma vo výške 1554,80 €. Pokiaľ ide o pohľadávku z faktúry č. 132040003, žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani z časti. Žalovaný teda dlhuje žalobcovi sumu vo výške 3050,- €, ktorú aj napriek predchádzajúcim urgenciám neuhradil. Žalovaný písomne navrhol vzájomné započítanie záväzkov a pohľadávok ku dňu 07.03.2013, avšak žalobca tento návrh neakceptoval, keďže žalovaný započítaval nároky na náhradu škody z poistného prípadu, pričom žalobca tento nárok považoval a považuje za neoprávnený.
Tunajší súd vydal dňa 10.01.2014 vo vyššie uvedenej právnej veci platobný rozkaz pod č.k. 33Rob/2306/2013-24, ktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 3050,- € s príslušenstvom, alebo aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia podal na tunajšom súde odpor s odôvodnením vo veci samej.
Žalovaný doručil dňa 30.01.2014 odpor proti platobnému rozkazu v ktorom uviedol, že medzi žalovaným ako objednávateľom prepravy a žalobcom ako dopravcom bola uzatvorená zmluva o preprave, ktorá sa riadi ustanoveniami Dohovoru CMR. Pri vykonaní prepravy došlo k škodovej udalosti - poškodeniu prepravovaného tovaru. V zmysle ustanovenia Čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že ide o objektívnu zodpovednosť dopravcu bez ohľadu na jeho zavinenie. Súčasne možno konštatovať, že ide o kogentné ustanovenie od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Spoločnosť PCA Slovakia s.r.o. ako vlastník prepravovaného tovaru a subjekt, ktorému vznikla škoda na prepravovanom tovare si túto škodu vyčíslil na sumu 32.397,97 € a uplatnil si ju u žalovaného. Žalovaný spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. škodu v plnej výške uhradil a následne nahlásil poistnú udalosť do svojej poisťovne, pričom poisťovňa vyplatila poistné plnenie krátené o spoluúčasť, ktorá bola vyčíslená vo výške 3050,- €. Žalovaný vystavil žalobcovi z dôvodu refakturácie škody, ktorú uhradil spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. za žalobcu faktúru č. 0200F03752 na sumu 3050,- €, ktorá bola pôvodne vystavená na sumu 32.397,97, avšak následne bola výška pôvodnej faktúry znížená z dôvodu poistného plnenia. Žalovaný v zmysle ust. § 358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 580 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vykonal jednostranný zápočet pohľadávky voči žalobcovi, ktorý mu následne aj doručil. Žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom tento jednostranný zápočet nenamietal.
Žalobca dňa 31.03.2014 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k odporu žalovaného v ktorom uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá, pričom žalovaný vo svojom odpore ako objednávateľ prepravy v podstate konštatuje uzatvorenie zmluvy o preprave so žalovaným, ktorá sa riadi ustanoveniami Dohovoru o CMR a s odvolaním sa na Čl. 17 Dohovoru o CMR vyvodzuje zodpovednosť za poškodenie prepravovaného tovaru. Žalobca s uvedeným tvrdením nesúhlasil a svoju zodpovednosť za poškodenie zásielky v zmysle Čl. 17 ods. 1 neuznal, pričom poukázal na ustanovenia Čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR v spojitosti s ods. 4 písm. c). K tvrdeniu žalovaného, že spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o. žalovaný nahradil škodu v čiastke 32.397,97 € a následne nahlásil poistnú udalosť do svojej poisťovne ktorá žalovanému vyplatila poistné plnenie krátené o spoluúčasť vo výške 3050,- € žalobca uviedol, že je zrejmé, že žalovaný voči vlastníkovi tovaru, t.j. spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. svoju zodpovednosť uznal a škodu uhradil, na základe čoho mu následne jeho poisťovňa vyplatila poistné plnenie znížené o spoluúčasť. Žalobca zodpovednosť voči žalovanému neuznal, ale predložil požiadavku žalovaného na nahradenie jeho spoluúčasti vo výške 3050,- € svojej poisťovni Wiener Städtische Versicherung A.G., ktorá svojím listom zo dňa 19.03.2014 poistné plnenie zamietla s odvolaním sa na škodový protokol, pričom uviedla, že žalobca nie je zodpovedný za predmetnú poistnú udalosť a osobou zodpovednou je žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadom jednostranného zápočtu pohľadávok, s uvedeným nie je možné súhlasiť nakoľko žalovaný najprv navrhol vzájomné započítanie pohľadávok dohodou, ktoré žalobca odmietol a rovnako tomu bolo aj pokiaľ ide o jednostranný zápočet ktorý žalobca odmietol mailom zo dňa 22.03.2013. Na základe uvedených skutočností žalobca na podanej žalobe trvá.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a výsluchom svedka S. P. a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o preprave, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného medzinárodnú prepravu na trase Vieux Conde (FR) - Valencienes (FR) - Frankfurt (DE) - Trnava (SK) v termíne 03.-07.01.2013 a v termíne 04.-08.01.2013. Žalovaný bol v pozícii zasielateľa, ktorý na základe zasielateľského príkazu svojho klienta, spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. obstaral prostredníctvom žalobcu ako dopravcu vyššie uvedené medzinárodné nákladné prepravy. Za poskytnuté plnenie vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 132040001 na sumu 1638,- € a faktúru
č. 132040003 na sumu 1495,20 €, t.j. spolu v celkovej výške 3133,20 €, pričom žalovaný uhradil časť pohľadávky z faktúry č. 132040001 vo výške 83,20 €. Po vykonanej čiastočnej úhrade dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 3050,- €. Nakoľko pri vykonávaní prepravy došlo k škodovej udalosti, a to k poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorého vlastníkom bola spoločnosti PCA Slovakia s.r.o., táto si uplatnila škodu vo výške 32.397,97 € u žalovaného. Žalovaný uvedenú škodu spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. uhradil v plnej výške, pričom zároveň nahlásil poistnú udalosť do svojej poisťovne ktorá poistné plnenie žalovanému vyplatila, avšak krátené a spoluúčasť ktorá predstavovala sumu vo výške 3050,- €. Žalovaný písomným podaním doručeným žalobcovi navrhol vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok, t.j. pohľadávku žalovaného vo výške 3050,- €, ktorá predstavuje spoluúčasť žalovaného zo vzniknutej poistnej udalosti ktorú bol povinný uhradiť spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. a pohľadávku žalobcu ktorá vznikla z poskytnutého plnenia, a to ku dňu 07.03.2013, ktorý však žalobca odmietol z dôvodu, že žalovaný započítaval nárok na náhradu škody z poistného prípadu, ktorý žalobca považoval za neoprávnený.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa plnom rozsahu pridržiava návrhu a má za to, že preprava zo strany žalobcu bola vykonaná, žalobca vykonal pre žalovaného dve prepravy, a teda návrh je dôvodný. Čo sa týka obrany žalovaného, spôsobenie škody ako takej žalobca neuznáva a tak isto neuznáva ani jednostranný zápočet zo strany žalovaného.
Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal aj na fakt, že v štandardných prepravných podmienkach žalovaného nie je možné používať upevňovacie laná. K otázke premlčania uviedol, že je toho názoru, že sa jedná o škodu z prepravy, a preto sa dovoláva premlčania pri jednoročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba začala plynúť uhradením škody zo strany žalovaného dňa 12.09.2012. Keďže nedošlo k platnému jednostrannému zápočtu, zápočet uplatnil žalovaný až v podanom odpore a tento bol podaný na súd dňa 30.01.2014. Právny zástupca žalobcu nepopiera, že na doručený zápočet žalovaného žalobca reagoval mailom zo dňa 22.03.2013, avšak tento zápočet neuznal.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odporu. Nad rámec uvedených skutočností uviedol, že právny zástupca žalobcu vo vyjadrení na podaný odpor uviedol, že žalovaný voči svojmu klientovi (teda vlastníkovi tovaru) údajne uznal svoju zodpovednosť, nakoľko mu uhradil škodu a následne prihlásil pohľadávku do svojej poisťovne. Právny zástupca žalobcu toto tvrdenie uvádza bez znalosti akýchkoľvek zmlúv, a teda v prípade škodových udalostí žalovaný svojmu klientovi nahradí škodu aj v takom prípade, keď za ňu priamo nezodpovedá a následne si tento svoj nárok uplatní u subjektu ktorý je podľa právnych predpisov za túto škodu zodpovedný. Keďže v tomto prípade žalovanému vznikla majetková ujma tým, že uhradil škodu svojmu klientovi, neznamená že ide o uznanie vlastnej zodpovednosti tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu. Poisťovňa žalovaného tým, že vyplatila poistné plnenie žalovanému nadobudla regresný nárok voči subjektu skutočne zodpovednému za škodu. V zostávajúcej časti, t.j. spoluúčasti zostal nárok voči žalobcovi u žalovaného. Následne žalovaný pristúpil k zápočtu, pričom najskôr bola vystavená faktúra voči žalobcovi na celú škodu, avšak keďže poisťovňa plnila, faktúra bola opravená na sumu spoluúčasti vo výške 3050,- € a táto sumu bola započítaná s pohľadávkou žalobcu. Z vyjadrenia poisťovne žalobcu jednoznačne vyplýva, že poisťovňa žalobcu zamietla závery škodového protokolu, a teda nie tak ako tvrdí právny zástupca žalobcu, že odmietla plnenie v súlade so závermi škodového protokolu. V škodovom protokole sa uvádza, že vodič sa nakladania zúčastnil, dozeral a organizoval umiestnenie tovaru v nákladnom priestore. Žalovaný poukazuje najmä na čl. 8 ods. 1,2 Dohovoru CMR, kde žalobca v iných prípadoch uviedol do CMR výhrady a poznámky dopravcu, pričom v predmetom prípade do CMR neuviedol nič, a teda ak by skutočne dopravca nemal možnosť organizovať uloženie tovaru vo vozidle, tak by to vodič žalobcu zapísal do poznámky v CMR. Naviac žalobca v súlade s ustanovením čl. 18 ods. 2 Dohovoru CMR neosvedčil, že poškodenie zásielky vzniklo v dôsledku manipulácie naloženia, uloženia alebo vyloženia zásielky odosielateľom a pri svojej argumentácii sa žalobca odvoláva len na nepodložené domnienky svojej poisťovne. K argumentácii právneho zástupcu žalobcu ohľadom použitia upevňovacích lán uviedol, že nie je smerodajné to, čo je napísané v prepravných podmienkach, ale smerodajná je skutočná realizácia nakladania, a teda ak by vodič dopravcu nemohol upevniť tovar lanami, je presvedčený, že by takúto skutočnosť uviedol do CMR za účelom zbavenia sa prípadnej svojej zodpovednosti tak, ako to urobil v minulosti.
Súd z výpovede svedka pána S. P. zistil nasledovné skutočnosti: svedok bol v čase realizácie prepravy zamestnancom žalobcu ako šofér. Svedok uviedol, že bol šoférom vozidla, pričom nebol prítomný pri nakládkach. Pokiaľ ide o prvú nakládku, rozplachtoval vozidlo, tovar bol na zvláštnych paletách. Nemusel organizovať ako má byť tovar umiestnený, nakoľko sa pri prvej nakládke nič mimoriadne nedialo, s tovarom sa vôbec nehýbalo a bol riadne založený. Pri druhej nakládke nebol prítomný, nakoľko mu to nebolo ani umožnené. Po naložení tovaru tovar skontroloval, jednalo sa o väčšie palety a nedali sa dať vedľa seba. Svedok ďalej uviedol, že pri tretej nakládke ho nepustili do miesta nakládky, vozidlo nacúval k rampe a odstavil ho s tým, že tovar bude naložený. Bolo mu povedané, že sa nemá zaujímať, že ide gumené krúžky, a teda nevidel čo sa nakladá, lebo auto bolo zacúvané na rampe, kde nie je zboku vidieť. Boli mu odovzdané papiere, potvrdil CMR a ďalej sa nezaujímal. Svedok uviedol, že nikde nebolo napísané, ani dohodnuté, že by sa ako vodič mal zúčastňovať nakládky. Až pri vykládke tovaru zistil, že tovar nebol dobre zabalený a nebol ani dobre naložený čo uviedol aj v písomnej výpovedi pre žalobcu. Čo sa týka nakládok, prvé dve boli vykonané v poriadku, avšak tretia nakládka bola vykonaná vadne a aj tovar bol vadne zabalený. Pri vykládke sa nezistila škoda na tovare, do CMR bolo len zapísané, že tovar sa posunul, tovar bol uložený do skladu a po 4 dňoch sa ozvali, že časť tovaru je poškodená. Nebolo potrebné urobiť poznámku do CMR pod bodom 18, nakoľko počas nakládky nedošlo k žiadnemu poškodeniu tovaru, tovar bol naložený a nedošlo ani k spadnutiu žiadnej palety, čiže nebolo potrebné písať žiadne výhrady. Svedok však uviedol, že sa poučil a možno v budúcnosti by do CMR zapísal, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na nakladaní tovaru. Svedok súčasne uviedol, že nemal vedomosť o tom, že účastníci konania mali dohodnuté, že by on ako vodič mal byť povinný zúčastniť sa pri nakládke tovaru.
Právny zástupca žalovaného okrem skutočností už uvedených poukázal na uzavretú rámcovú zmluvu o preprave medzi žalobcom a žalovaným, kde vo všeobecných nákupných podmienkach ktoré sú súčasťou zmluvy je v čl. 6 až 8 uvedené, že dopravca je povinný skontrolovať pri nakládke počet a množstvo naloženého tovaru a taktiež je povinný sa aktívne zúčastniť nakládky tovaru. Svedok zrejme nemal vedomosť o existencii takýchto dojednaní, avšak žalobca ako dopravca je povinný svojich vodičov oboznámiť s VOP ako aj so zmluvou. Taktiež poukázal na čl. 5 a 7, kde je o.i. uvedené, že dopravca je povinný riadne skontrolovať spôsob uloženia a zaistenia zásielky a v prípade výhrad, tieto musí spísať do CMR. Počas prepravy vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca v zmysle čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR a ide o objektívnu zodpovednosť, z ktorej sa žalobca žiadnym spôsobom nevyvinil. Nárok uplatnený žalobcom preto zanikol jednostranným zápočtom, pričom sa jedná o právny úkon, ktorého platnosť žalobca nesporoval. Naopak v zmysle mailovej komunikácie bol nárok na náhradu škody opakovane uznaný. Žalobca porušil VNP, predovšetkým čl. 5 podľa ktorého je dopravca povinný riadne skontrolovať spôsob uloženia a zaistenia zásielky, pričom zásielka musí byť uložená tak, aby nedošlo k jej poškodeniu. V zmysle bodov 8 a 9 VNP bol žalobca povinný sa aktívne zúčastniť nakládky a v prípade, ak mu to nebolo umožnené, urobiť zápis do CMR. Vzhľadom na uvedené, pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola oprávnená a bola platne započítaná. Uplatnený nárok je bezdôvodným obohatením, nakoľko žalovaný plnil za tretiu osobu - žalobcu, ktorý bol povinný škodu uhradiť spoločnosti PCA Slovakia s.r.o.
Právny zástupca žalobcu okrem skutočností uvedených na pojednávaní vo svojom vyjadrení uviedol, že z výpovede svedka vyplynulo, že nemal možnosť organizovať nakládku, keďže si to vyhradil odosielateľ tovaru, bol informovaný že sa jedná o gumené krúžky, čiže ani spoločnosť ani vodič neboli upozornení, že by sa jednalo o tovar - elektroniku. Keďže bol vodič informovaný odosielateľom, že sa mu naložia gumené krúžky, mal dôvodne za to, že jeho aktívna účasť pri nakládke nie je potrebná, a preto neuviedol výhradu neprítomnosti pri nakládke do CMR, pričom je pravda, že čl. 8 Rámcovej zmluvy túto povinnosť dopravcovi ukladá. Podľa vyjadrenia svedka došlo k posunu naloženého tovaru v dôsledku zlomenia sa drevenej europalety a nezapáskovania paliet odosielateľom, preto nie je daná zodpovednosť žalobcu za poškodenie tovaru s odkazom na čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru o CMR. Skutočnosť, že vodič dopravcu (žalobcu) nepoznamenal výhradu do CMR o tom, že nebol pripustený k nakládke považoval žalobca za formálny nedostatok, ktorý nemal v žiadnom prípade vplyv na vzniknutú škodu.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 611 ods. 1 ObZ. dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky.
Podľa § 622 ods. 1a 2 ObZ., dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená:
a) odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky,
b) vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo
c) vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.
Podľa § 625 ods. 1 a 2 ObZ. dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Podľa článku 1 bod. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb., (ďalej len „dohovor“), Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa článku 3 dohovoru, pri použití Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
Podľa článku 4 dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa článku 8 bod 1 písm. b) dohovoru, pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma zjavný stav zásielky a jej obalu.
Podľa článku 8 bod 2 dohovoru, ak dopravca nemá vhodné prostriedky, aby mohol preskúmať správnosť údajov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku, zapíše do nákladného listu výhrady aj s ich odôvodnením. Tak isto musí odôvodniť všetky výhrady, ktoré urobil voči zjavnému stavu zásielky a jej obalu. Tieto výhrady nezaväzujú odosielateľa, iba ak ich v nákladnom liste výslovne uznal.
Podľa článku 17 bodov 1 a 2 dohovoru, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
Podľa článku 17 bod 4 písm. c) dohovoru, dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu;
Podľa článku 32 ods. 1 dohovoru, nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť:
a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky;
b) pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom;
c) vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy.
Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta.
Podľa čl. V. bod 6 Všeobecných nákupných podmienok na poskytovanie dopravných a súvisiacich služieb (ďalej len „VNP“), pri nakládke zásielky na prepravuje je Dopravca povinný skontrolovať počet a množstvo naloženého tovaru (zásielky), či súhlasí s údajmi uvedenými v nákladnom liste, zjavný stav zásielky a jej obalu, poškodenie zásielky alebo obalu zásielky. Pokiaľ Dopravca zistí pri nakládke akékoľvek vady zásielky vrátane obalu, je povinný vpísať ich do preberacieho protokolu v mieste nakládky, resp. do riadku č. 18 nákladného listu. Podpísaním preberacieho protokolu, resp. nákladného listu Dopravca potvrdzuje, že údaje uvedené v nákladnom liste súhlasia so skutočnosťou a za prípadné rozdiely zistené pri vykládke nesie Dopravca zodpovednosť.
Podľa čl. V. bod 7, prvá veta VNP, dopravca je povinný riadne skontrolovať spôsob uloženia a zaistenia zásielky, pričom zásielka musí byť uložená tak, aby nedošlo k jej poškodeniu alebo zničeniu v priebehu vykonávania prepravy.
Podľa čl. V. bod 8, prvá veta VNP, dopravca je povinný aktívne sa zúčastniť nakládky zásielky.
Podľa čl. V bod 9, prvá veta VNP, všetky výhrady k naloženiu zásielky musí Dopravca vpísať do všetkých vyhotovení preberacieho protokolu resp. nákladného listu, a to aj do vyhotovení, ktoré ostávajú odosielateľovi.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi ako aj s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne neopodstatnený.
Súd mal po vykonanom dokazovaní a za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave na základe ktorej žalobca vykonal medzinárodnú prepravu tovaru na trase Vieux Conde - Valencienes - Frankfurt - Trnava v termíne 03.-07.01.2013 a v termíne 04.-08.01.2013 v súlade s objednávkami žalovaného, ktorý bol v predmetom prípade v pozícii zasielateľa na základe zasielateľského príkazu svojho klienta spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. Žalobca za poskytnuté plnenie vystavil žalovanému faktúru č. 132040001 na sumu 1638,- € a faktúru č. 132040003 na sumu 1495,20 €, t.j. spolu v celkovej výške 3133,20 €. Žalovaný v zmysle faktúry č. 132040001 uhradil v lehote splatnosti 83,20 €, a teda z predmetnej faktúry ostala k úhrade suma vo výške 1554,80 €. Pokiaľ ide o pohľadávku z faktúry č. 132040003, žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani z časti.
Pohľadávka žalobcu uplatňovaná v predmetom konaní medzi účastníkmi konania sporná nebola, žalovaný však tvrdil, že táto pohľadávka zanikla vzájomným započítaním s jeho pohľadávkou voči žalobcovi vo výške 3050,- €, čo je suma ktorá predstavuje spoluúčasť. Súd sa s predmetnou argumentáciou žalovaného stotožnil, nakoľko mal v konaní za preukázané, že si žalovaný platne uplatnil vzájomný zápočet ku dňu 07.03.2013, pričom žalobca na tento e-mail reagoval dňa 22.03.2013 kde uviedol, že tento zápočet neuznáva. Pokiaľ ide o platnosť započítavacieho prejavu ktorý žalobca v predmetom konaní sporoval, súd považuje za potrebné uviesť, že na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu akom sa navzájom kryjú. Žalobca teda právne relevantným spôsobom nenamietal jednostranné započítanie pohľadávok vykonané zo strany žalovaného, ale uviedol len že s predmetným zápočtom nesúhlasí, pričom v priebehu konania nepoprel že započítací prejav žalovaného obdržal. Na základe uvedeného má teda súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu.
Pokiaľ ide o zodpovednosť žalobcu za škodu ktorá vznikla pri vykonávaní prepravy súd uvádza, že žalovaný so žalobcom uzatvorili Rámcovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VNP, kde sa žalobca ako dopravca zaviazal v čl. 5 bod. 6-9 pri nakládke zásielky na prepravu skontrolovať počet a množstvo naloženého tovaru, či počet a množstvo naloženého tovaru súhlasí s údajmi uvedenými v nákladnom liste, zjavný stav zásielky a jej obalu, poškodenie zásielky, ako aj pokiaľ dopravca zistí pri nakládke akékoľvek vady zásielky vrátane obalu, je povinný vpísať ich do preberacieho protokolu v mieste nakládky, resp. do riadku č. 18 nákladného listu a súčasne bol povinný sa aktívne zúčastňovať nakládky zásielky a v prípade akýchkoľvek výhrad tieto výhrady zapísať do nákladného listu.
Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca porušil povinnosť ktorá mu vyplývala z VNP, nakoľko tento vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nebol prítomný na nakládkach tovaru, pričom nemal ani vedomosť o povinnosti zúčastňovať sa na nakládke tovaru, čo potvrdila aj svedecká výpoveď svedka S. P.. Súčasne uviedol, že nebolo potrebné urobiť poznámku do CMR pod bodom 18, nakoľko počas nakládky nedošlo k žiadnemu poškodeniu tovaru, tovar bol naložený správne a nedošlo ani k spadnutiu žiadnej palety, avšak pre budúcnosť by zapísal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa pri nakladaní tovaru. K zisteniu, že tovar nebol dobre naložený došlo až pri vykládke tovaru. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca ako dopravca porušil povinnosti uvedené v čl. 6-8 VNP, keďže sa nezúčastnil nakládky, ako ani neskontroloval spôsob uloženia a zaistenia zásielky, a súčasne porušil aj čl. 8 bod 2 dohovoru tým, že neuviedol do nákladného listu výhrady, pričom táto povinnosť mu z uvedeného článku jednoznačne vyplýva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu aktívna účasť pri nakládke tovaru nebola umožnená, nakoľko žiadnu poznámku do riadku č. 18 nákladného listu v zmysle čl. V bodu 6 neuviedol, t.j. z uvedeného je zrejmé, že dopravca akékoľvek vady zásielky vrátane obalu nezistil.
Súd k námietke žalobcu, že nie je zodpovedný za predmetnú poistnú udalosť a že za túto zodpovedá žalovaný, pričom sa zároveň odvolával na čl. 17 ods. 4 Dohovoru o CMR uvádza, že z ustanovenia čl. 17 bodu 1 a 2 dohovoru vyplýva že dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky a
tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len ak poškodenie alebo stratu zásielky spôsobil oprávnený, príkaz oprávneného alebo okolnosti, ktoré dopravca nemohol odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Okolnosti ktoré dopravca nemohol odvrátiť sa vzťahujú na pôsobenie tzv. vyššej moci. Uvedenej zodpovednosti sa môže dopravca zbaviť v prípade, ak by osvedčil, že k poškodeniu zásielky mohlo dôjsť z niektorých zvláštnych nebezpečenstiev v zmysle čl. 17 bod. 4 písm. c) dohovoru. Je zrejmé, že v zmysle úpravy v čl. 17 dohovoru ten, kto uplatňuje proti dopravcovi nárok na náhradu škody, nemusí zásadne dokazovať jeho zavinenie. V danom prípade však žalobca takúto skutočnosť neosvedčil a teda nesplnil podmienky ustanovenia článku 17 ods. 2 dohovoru pre liberáciu, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia jeho povinností. V tejto časti sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného.
Pre úplnosť súd uvádza, že povinnosť starostlivosti o zásielku v zmysle ustanovenia článku 17 dohovoru znamená, že dopravca je povinný starať sa o zásielku po celý čas, čo sa u neho zásielka nachádza, teda od momentu jej prevzatia na prepravu až do okamihu jej vydania príjemcovi. Keďže zásielka je dopravcovi zverená za účelom jej prepravy, dopravca je povinný zrealizovať všetky činnosti, ktoré spĺňajú kritériá riadnej starostlivosti o zásielku s cieľom zabrániť prípadnej škode na nej. Musí tak vykonať všetky kroky k tomu, aby nedošlo k strate zásielky alebo k jej poškodeniu a musí zabrániť nebezpečenstvám, ktoré môžu pri preprave nastať. V danom prípade dopravca (žalobca) takúto starostlivosť nezabezpečil, nakoľko aj v zmysle svedeckej výpovede sa dopravca fyzicky na nakládke tovaru nezúčastňoval z čoho je teda zrejmé, že túto potrebnú starostlivosť ani nemohol zabezpečiť. V ust. čl. 17 dohovoru je zakotvená zásadná povinnosť starostlivosti dopravcu o zásielku, teda zodpovednosť za jej neohrozovanie či už vlastnou činnosťou alebo aj vonkajšími vplyvmi. Ide i o rozšírenú prevenčnú zodpovednosť dopravcu. Povinnosť starostlivosti o zásielku predstavuje druh objektívnej zodpovednosti dopravcu. Zodpovednosť dopravcu podľa čl. 17 ods. 1 dohovoru je daná i za poškodenie tovaru. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca ako dopravca nevykonal všetky potrebné činnosti predstavujúce riadnu starostlivosť o predmetnú zásielku a nevyvinul všetko úsilie k tomu, aby zásielka nebola vystavená nebezpečenstvu vzniku škody (v danom prípade v dôsledku nesprávneho naloženia prepravovanej zásielky pri tretej nakládke ktorá sa uskutočnila na území Maďarska v meste Veszprém, pričom dokladom o vykonaní predmetnej prepravy bol medzinárodný nákladný list - CMR).
K námietke premlčania uplatnenej žalobcom súd uvádza, že podľa č. 32 ods. 1 a 2 dohovoru premlčacia doba je jeden rok a v danom prípade začala plynúť nasledujúci deň po uhradení škody, t.j. dňom 13.09.2012, pričom žalobcovi bol doručený prostredníctvom e-mailu platný vzájomný zápočet na ktorý žalobca reagoval mailom zo dňa 22.03.2013. Keďže žalovaný vykonal platný zápočet ku dňu 07.03.2013, a teda v 1-ročnej premlčacej lehote ktorá začala plynúť dňa 13.09.2012, t.j. nasledujúci deň po uhradení náhrady škody žalovaným spoločnosti PCA Slovakia s.r.o., je námietka premlčania vznesená žalobcom nedôvodná.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko záväzok žalovaného ktorý si žalobca uplatňuje v predmetom konaní voči žalobcovi zanikol vzájomným započítaním pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu, a teda súd návrh žalobcu v celkom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 183,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 931,15 eur.
Podľa § 10 ods. 1, §13s ods. 1, 5, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 931,15 €, a to za šesť úkonom právnej pomoci:
– prevzatie a príprava zastúpenia (27.01.2014)
– podanie odporu na súd (30.01.2014)
– podanie na súd - vyjadrenie (06.08.2014)
– 3x účasť na pojednávaní ( 09.10.2014, 10.02.2015, 12.05.2015)
tarifa za úkon á 121,17 €; režijný paušál 4x 8,04 €, 2x 8,39 €; t. j. spolu s 20% DPH 931,15 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.