Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-192-2014.pdf
PDF · 125.74 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX I. E. I., právne zastúpenej JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, Ul. L. Novomeského 2695/1, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. O.. D.D. XXX/XX, XXX XX I. E. I., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., Ul. J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 9 000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 470,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 470,- eur od 03.05.2014 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 89,56 % účelne vynaložených trov konania odporcu. Konkrétnu výšku náhrady trov konania vyčísli súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 9.9.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 9 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9 000 eur od 3.5.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že s odporcom žila v partnerskom vzťahu od 25.10.2012 do 2.2.2014 v I. E. I. na adrese A.. X.. Š. XX, kde odporca kúpil byt do svojho výlučného vlastníctva. Počas ich spoločného žitia navrhovateľka poskytla odporcovi na rekonštrukciu a zariadenie tohto bytu finančné prostriedky celkom vo výške 9 000 eur, a to rôznymi prevodmi z jej účtu na účet odporcu alebo platbami za materiál a iné. Navrhovateľka v návrhu citovala ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka (zmluva o pôžičke) a ďalej uviedla, že s odporcom uzatvorila dňa 5.11.2013 Dohodu o finančnom zabezpečení, v ktorej sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľke finančné prostriedky poskytnuté na rekonštrukciu a zariadenie bytu celkom vo výške 9 000 eur s lehotou na vyplatenie do troch mesiacov od ich prípadného rozchodu. Navrhovateľka sa dňa 2.2.2014 od odporcu odsťahovala. Odporca na výzvu navrhovateľky do dňa podania žaloby nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.
Súd vydal dňa 10.10.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením. Uviedol v ňom, že z výpisov z účtu navrhovateľky, ktoré predložila navrhovateľka, nevyplýva, že navrhovateľka poskytla odporcovi na rekonštrukciu a zariadenie bytu finančné prostriedky celkom vo výške 9 000 eur, t. j. že by tieto prostriedky odovzdala odporcovi. Predloženými výpismi z účtov navrhovateľka nepreukazuje, že poskytla na účet odporcu žalovanú sumu 9 000 eur, ani nepreukazuje, že by sumu 9 000 eur odovzdala odporcovi na platby "za materiál", ako uvádza v podanom návrhu, pričom nešpecifikuje, o čo konkrétne a aký materiál malo ísť. Navrhovateľka nikdy odporcovi nepožičala finančné prostriedky vo výške 9 000 eur a ani finančné prostriedky v inej výške. Čo sa týka listiny predloženej navrhovateľkou, označenej ako Dohoda o finančnom zabezpečení, táto nie je platným právnym úkonom. Ak by sa vôbec dalo hovoriť o úkone, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na okolnosti jej podpisu odporcom a vzhľadom na obsah listiny. Navrhovateľka, ktorá s odporcom a s ich maloletým synom žila v spoločnej domácnosti, sa opakovane vyhrážala odporcovi odchodom zo spoločnej domácnosti aj s dieťaťom. V novembri 2013 navrhovateľka podmienila svoje zotrvanie v domácnosti s dieťaťom tým, že odporca podpíše dohodu, ktorej obsah mu nebol uvedený a nemal žiadnu možnosť ho ovplyvniť. Pod psychickým nátlakom odporkyne a zo strachu pred odcudzením od maloletého syna odporca navrhovateľke podpísal ňou predloženú dohodu. Okrem toho táto dohoda je neurčitá a nevyplývajú z nej žiadne konkrétne okolnosti údajného prispenia navrhovateľky odporcovi sumou 9 000 eur. Navrhovateľkou predložená dohoda je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko sa v nej mal odporca zaviazať vrátiť finančné prostriedky, ktorému mali byť "prispené", t. j. poskytnuté bez uvedenia konkrétnych okolností, výšky, spôsobu a termínu ich odovzdania. Odporca sa ďalej v odpore vyjadril k jednotlivým platbám, výberom a prevodom, ktoré vyznačila navrhovateľmi v ňou predložených výpisoch z účtov. K výberom finančných prostriedkov uviedol, že tieto výbery nepreukazujú, že navrhovateľka vybrané finančné prostriedky odovzdala odporcovi, resp. že ich použila na prispenie do bytu odporcu. Takisto úhrady kartou nepreukazujú, že navrhovateľka zakúpila materiál alebo zariadenie do bytu odporcu. Navrhovateľka vo výpisoch z účtu, ktoré predložila, vyznačila sumy v celkovej výške 6 782,12 eur. Predložené výpisy s vyznačenými výbermi a platbami nie sú dôkazmi o tom, že navrhovateľka odporcovi poskytla sumu 9 000 eur. Ani ďalšie rukou písané poznámky, z ktorých má pravdepodobne vyplývať, že navrhovateľka mala poskytnúť odporcovi ďalšie finančné prostriedky, nepreukazujú ich reálne odovzdanie. Odporca poukázal na poznámku navrhovateľky na výpise z účtu zo dňa 31.3.2013, kde podľa neho navrhovateľka sama potvrdila, že mesačne na domácnosť vynakladala sumu 240 eur. Prostriedky, ktoré navrhovateľka vyberala z bankomatov, boli teda navrhovateľkou utratené a spotrebované výlučne na nákup potravín, ošatenia a iných hnuteľných vecí (napr. mobilného telefónu za cca 500 eur) navrhovateľkou.
Odporca ďalej uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania ohľadne výberov a platieb, resp. ohľadne nároku na vydanie sumy zodpovedajúcej finančným prostriedkom, ktoré mala navrhovateľka odporcovi údajne poskytnúť do 8.9.2012. K prevodu finančných prostriedkov vo výške 400 eur z účtu navrhovateľky na účet odporcu dňa 25.9.2012 odporca uviedol, že ide o jediný navrhovateľkou preukázaný nárok, vzniesol však voči nemu (ako aj voči akémukoľvek navrhovateľkou uplatňovanému a súdom zistenému nároku) kompenzačnú námietku. Uviedol, že od 25.10.2012 v byte odporcu viedli účastníci spoločnú domácnosť, ktorú však výlučne financoval odporca. Uhrádzal všetky náklady spojené s bývaním aj za navrhovateľku. Išlo o úhrady inkasa spoločnosti BYTTHERM, s.r.o., plynu a elektrickej energie za mesiace október 2012 až január 2014, celkovo v sume 3 615,55 eur, pričom k úhrade polovice tejto sumy, t. j. 1 807,78 eur je povinná navrhovateľka.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu uviedla, že poskytla odporcovi na rekonštrukciu a zariadenie bytu finančné prostriedky celkom vo výške 9 000 eur, čo preukazuje najmä riadne podpísanou Dohodou o finančnom zabezpečení zo dňa 5.11.2013, v ktorej sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľke finančné prostriedky poskytnuté na rekonštrukciu a zariadenie bytu celkom vo výške 9 000 eur. Navrhovateľka sa dňa 2.2.2014 od odporcu odsťahovala, nakoľko došlo k rozchodu ich partnerského vzťahu. Nie je pravdou, čo tvrdí odporca v podanom odpore, nakoľko sám uznal a potvrdil, že mu navrhovateľka tieto prostriedky poskytla, pričom sa zaviazal ich vrátiť späť.
Na pojednávaní dňa 21.4.2015 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila súdu písomné vyjadrenie ku kompenzačnej námietke odporcu. Uviedla v ňom, že táto kompenzačná námietka je absolútne nedôvodná, nakoľko z výpisu z účtu predloženého navrhovateľkou je zrejmé, že táto mala na svojom účte dostatok prostriedkov, ktoré použila nielen na poskytnutie odporcovi, ale aj na úhradu mesačných nákladov spojených s bývaním, so zabezpečením stravy, potravín, kozmetiky, liekov a iných vecí potrebných pre domácnosť navrhovateľky, odporcu a ich maloletého dieťaťa. Ďalej navrhovateľka poukázala na výpisy z účtu za obdobie od októbra 2012 do decembra 2013, najmä na ňou uskutočnené výbery a platby, pričom uviedla, že sa taktiež podieľala na chode spoločnej domácnosti, čo je zrejmé z jednotlivých platieb v každom mesiaci, pričom za obdobie od októbra 2012 do decembra 2013 mala príjem celkom 9 640,96 eur, z čoho platby v obchodoch, čerpacích staniciach, lekárňach, ďalej úhrady faktúr za mobilné služby a podobne vykonala za uvedené obdobie celkom vo výške 2 593,91 eur a výbery, z ktorých financovala domácnosť a z ktorých prostriedky boli použité a poskytnuté odporcovi, za uvedené obdobie celkom vo výške 6 840,- eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a svedkov C. A., Ľ. D. a K. I. S.., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 2543 pre k. ú. Bánovce nad Bebravou, výpisy z účtu navrhovateľky vo VÚB banke za obdobie 7/2012 - 3/2013 a za obdobie 4/2014 - 7/2014, Dohoda o finančnom zabezpečení z 5.11.2013, vyjadrenie odporcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia k sp. zn. 1P/27/2014, potvrdenie ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku za r. 2014, potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavku na dieťa za r. 2014, pôžička (medzi rodičmi odporcu a odporcom - listina datovaná 9.7.2012) s prehľadom splácania, zmluvy o úvere medzi odporcom a UniCredit Bank zo 16.7.2012 na sumy 6 840 eur a 15 960 eur, poštový peňažný poukaz o platbe spoločnosti Byttherm, s.r.o., z 23.10.2012, platobné doklady SIPO (platba Byttherm) za obdobia 11/2012 - 1/2014, platobné doklady SIPO (platba plyn záloha SPP resp. plyn faktúra SPP) za obdobia 12/2012 - 3/2013, 5/2013 - 11/2013, kópia lístka s textom "plyn za december 2013 bol zaplatený", potvrdenia o zadaní trvalých príkazov z 10.1.2014 (v sumách 75,00 eur a 9,92 eur), poštové poukazy o platbách spoločnosti ZSE Energia, a.s. za január - december 2013, list od ZSE Energia adresovaný odporcovi - pokus o zmier, lístok s textom "elektrina za december 2012 zaplatená", príjmové pokladničné doklady Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 21.12.2012, 5.4.2013, 24.4.2013, 9.7.2013, 7.10.2013, 15.1.2014, výpisy z účtu odporcu v UniCredit Bank za obdobie júl 2012, apríl - september 2014, fotografia displeja mobilného telefónu predložená odporcom s SMS správami (okrem toho súd oboznámil prijatú SMS správu aj priamo z displeja mobilného telefónu odporcu), pokladničné doklady predajcov Viliam Šeban, Siko kúpeľne, AVAKS, Ján Ondruška, Denisa Kočišová, ASKO nábytok, Sconto nábytok, zákazkový list dodávateľa Siko Trenčín, faktúra dodávateľka Harko Kroměříž, fotografia topánok, potvrdenie o vklade v hotovosti zo 6.11.2012 uskutočnenom navrhovateľkou na účet odporcu v UniCredit Bank, dodacie listy na stavebný materiál predložené odporcom, pokladničné doklady firiem Keramix, Hydros, Joma, Margita Halásova, Metax, Triam, Prefa-stav, Mercury Market, Denisa Kočišová
- Kodea, Ján Ondruška, Siko kúpeľne predložené odporcom, faktúry spoločností Harko Kroměříž a Siko kúpeľne, a.s., predložené odporcom, objednávkový list Avaks s.r.o. č. 90/12, pokladničný doklad Avaks s.r.o. (záloha), faktúra Avaks s.r.o., pokladničný doklad Avaks s.r.o. (úhrada), zákazkové listy a pokladničné doklady Asko nábytok, kúpne zmluvy a pokladničné doklady Sconto nábytok, čestné prehlásenie Miroslava Harceka zo 4.2.2015, čestné prehlásenie Petra Božika z 10.2.2015, čestné prehlásenie Pavla Maga z 21.2.2015, čestné prehlásenie Pavla Čaplu z 8.2.2015, faktúra a príjmový pokladničný doklad KO-MASTOL, faktúra dodávateľa Ing. Mário Muran, cenová kalkulácia Hájovský Peter - voda, kúrenie, pokladničný blok a dodací list Viliam Šebáň, kúpna zmluva k bytu zo 14.6.2012, kúpna zmluva k bytu z 28.5.2012, potvrdenie o podaní daňového priznania odporcu za r. 2010, daňové priznanie odporcu za r. 2010, čestné prehlásenie odporcu z 20.3.2011, výpis z facebookovej komunikácie odporcu s Evou Mikulovskou, pokladničný blok Tesco z 29.9.2013, fotografia vrátane popisu cesty k súboru, odborné vyjadrenie súdneho znalca Ing. Mateja Súkeníka (nedatované; dátum vyžiadania: 25.2.2015), doplnenie odborného vyjadrenia súdneho znalca Ing. Mateja Súkeníka z 20.4.2015, príloha č. 2 k zmene v registrácii lieku - písomná informácia pre používateľov Roaccutane, jedna strana z internetovej diskusie s označením "Kaduceus Life", rozpočet na rekonštrukciu bytu, ktorý si viedla navrhovateľka, lekárska správa (správa z konzultácií) od PhDr. Jany Prekopovej z 27.1.2015, výpisy z účtu navrhovateľky vo VÚB banke za r. 2011 - 2013, výpisy z účtu navrhovateľky vo VÚB banke za r. 2011 - 2013 s údajmi doplnenými stranou odporcu, výpisy z účtu odporcu v UniCredit Bank za obdobie marec 2012 - február 2013, výplatné lístky navrhovateľky za mesiace 6/2011, 7/2011, 8/2011, 9/2011, 10/2011, 11/2011 a 12/2011, čestné prehlásenie Z. M. z 24.3.2015, štyri fotografie rodinného domu resp. bazéna, výpis z LV č. 1577 pre k. ú. Zlatníky.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.4.2015 odporca uviedol, že odborné vyjadrenie súdneho znalca Ing. Mateja Súkeníka je všeobecným tvrdením znalca, ktoré je pre posúdenie SMS správy zaslanej navrhovateľkou odporcovi dňa 29.10.2013 bezpredmetné. K správe PhDr. Prekopovej z konzultácií zo dňa 27.1.2015 odporca uviedol, že táto správa nemá žiadnu výpovednú hodnotu pre posúdenie nároku navrhovateľky, nakoľko odporca sa konzultácie u PhDr. Prekopovej nikdy nezúčastnil a správa iba konštatuje subjektívne skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, ktoré nie sú pravdivé.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.1.2015 uviedla, že nie je pravda, že sa mala odporcovi opätovne vyhrážať. V čase, ktorý je uvedený na SMS, ktorú predložil odporca, ešte ani nevedel, že nejaký papier existuje. Rozprávali sa o tom deň pred tým, než podpísali dohodu. Ona odporcovi predložila výpisy z účtu, rozprávali sa o týchto výdavkoch. Na druhý deň navštívila právnika, ktorý spísal dohodu a túto podpísali. Okrem súm, ku ktorým predložila výpisy z účtu, mala aj peniaze v hotovosti, pred materskou slušne zarábala a aj materskú mala pomerne vysokú, keďže predtým bola dobrovoľne pripoistená. Na jednom z výpisov označila položku "krst" - išlo o peniaze, ktoré jej dali jej rodičia na krst, ale odporca ju požiadal, aby mu ich požičala, nakoľko na druhý deň išiel do Altraku a kúpil mikrovlnnú rúru, trúbu a varnú dosku. Tiež nie je pravda, že všetky úhrady za domácnosť hradil odporca sám. Všetky šeky sú napísané naňho, ale niektoré platby, hlavne za internet, platila aj ona. Okrem toho však platila potraviny, jeho telefón, niektoré platby boli vykonávané z jej platobnej karty, tie sú preukázateľné. Tieto platby sa vyrovnajú tomu, čo platil odporca, teda nie je pravda, že on živil ju. Na otázku, či dobrovoľné pripoistenie za ňu platil aj odporca, navrhovateľka odpovedala, že je to pravda.
Odporca na pojednávaní dňa 28.1.2015 uviedol, že je pravda, že mu navrhovateľka asi pol roka platila mobilný telefón, bolo to asi 20 eur, ale to bol jediný jej záväzok voči jej bývaniu v tom byte. Prišla do zariadeného bytu a nemusela sa o nič starať, čo sa týka financií. Plyn, vodu, elektrinu, aj poplatok Bytthermu uhrádzal odporca zo svojho a nechával peniaze aj na chod domácnosti. Čo sa týka dohody o finančnom zabezpečení, navrhovateľka už asi mesiac predtým bola párkrát za ním s tým, aby jej podpísal papier, že mu poskytla nejaké peniaze na bývanie. Povedal jej, že si nie je vedomý takejto pôžičky. Potom začala využívať malého ako zbraň. Zbalila ho a odišla s ním do Zlatník k jej otcovi, kde nejaký čas zostala. Keď sa vrátila, povedala, že keď jej to nepodpíše, odsťahuje sa aj s malým. Vedel už, že je takého niečoho schopná, tak to podpísal, aby bol kľud. Jediné, čím navrhovateľka prispela na rekonštrukciu bytu, bolo 400 eur, keď ju žiadal, aby zaplatila dodávateľovi za okná, nechal jej číslo účtu na dodávateľa aj variabilný symbol, ale ona to poslala na účet jemu (odporcovi), postupne jej to vrátil. Navrhovateľka míňala prostriedky vybrané zo svojho účtu na svoje potreby: Keď vyšiel nový mobilný telefón, musela ho mať, tie telefóny stáli 400-500 eur, takisto drahé topánky, kozmetiku, oblečenie, výbavu, kočík, postieľku pre malého, malý mal minimálne 5-6 kočíkov. Odporca si od banky vzal dva úvery, spolu v sume 22 700 eur. Kúpna cena bytu bola 19 500 eur. Doložil na ňu peniaze, čo mal z Nórska. Rekonštrukcia stála okolo 14 000 eur vrátane zariadenia, vchodových dverí, interiérových dverí a nábytku. Na otázku, koľko prostriedkov z úveru mu ostalo, keď zaplatil kúpnu cenu, odporca uviedol, že 3 200 eur len z toho úveru. K vkladu v hotovosti vykonanému navrhovateľkou na jeho účet odporca uviedol, že toto nie sú peniaze určené na rekonštrukciu bytu. Tieto peniaze boli určené na jeho týždenný pobyt v Bratislave počas školenia, keď pôvodne bola v hoteli dohodnutá platba na faktúru, ale žiadali od neho hotovosť, tak požiadal navrhovateľku, aby mu vložila nejaké peniaze na účet. Keď odchádzal, nechal jej finančné prostriedky v hotovosti doma.
Svedkyňa C. A. na pojednávaní dňa 3.3.2015 uviedla, že navrhovateľka je dcéra jej priateľa. Vie o pôžičke - navrhovateľka jej spomínala, že dala podpísať odporcovi papier na 9 000,- eur. Dôvodom malo byť, že mu dala do bytu nejaké peniaze, keď sa sťahovali a bývali spolu. Na otázku, či niekedy videla, že by navrhovateľka dávala peniaze odporcovi za účelom rekonštrukciu bytu, svedkyňa uviedla, že nie.
Svedkyňa Ľ. D. na pojednávaní dňa 3.3.2015 uviedla, že v októbri 2013 videli pri garážach pod Bytthermom odstavené auto z Pizzerie Slniečko a kočiar a videli navrhovateľku s istým pánom, ako kvočali oproti sebe a držali sa za ruky, bolo jasné, že majú viac ako priateľský vzťah.
Svedok K. I. S.., otec odporcu, na pojednávaní dňa 3.3.2015 uviedol, že vybavoval odporcovi úver na byt, na rekonštrukciu. V tom čase, keď navrhovateľka žila s odporcom, potrebovala jesť, fintiť sa, spustu topánok, spustu vecí na malého, 9 000,- eur nemohla dať dokopy. Rekonštrukcia bytu sa začala v podstate už v máji 2012, začalo sa s demolačnými prácami, ten byt sa uvádzal do holého stavu a dávali sa úplne nové kožovky, plyn, voda, kúrenie, podlaha, odpad. Materiál mohol stál okolo 5 000 eur, z toho 500-700 bolo bez dokladu, ostatných 4 300 na doklad. Podobne práca bola dohodnutá bez dokladov. Stavalo sa od konca mája do konca septembra, 4-5 mesiacov pokým sa nasťahovali. Keď nemal dosť peňazí odporca, tak išli peniaze aj z účtu navrhovateľky, ale odporca jej to potom vracal. Možno to stálo 14 500, možno 15 000 eur. Odporca mal 5 000 eur, tie sa minuli. Odporca mu povedal, že potrebuje 7 000 eur, tak spísali zmluvu o pôžičke, to bolo 9.7.2012. Boli tam aj peniaze navrhovateľky, bolo to 400 eur na okná, ale tie jej boli vrátené. Na otázku, či vie, akým spôsobom odporca vrátil navrhovateľke tieto peniaze, svedok odpovedal, že tie peniaze išli cez jej účet ako záloha na okná. Odporca za celý čas čo spolu žili, všetko platil, vždy nechával doma peniaze. Nie je dôležité, kto platil šeky, ale z koho peňazí. Takýmto spôsobom jej to vrátil. Keď sa odporcu pýtal, či má o tom nejaký zápis, povedal, že nie, ale že ich vrátil. Na otázku, či mohla mať navrhovateľka peniaze od jej rodičov, svedok uviedol, že jej otec jej dával 100 eur mesačne, jej mama určite nie. Pri jej spôsobe života, keď potrebovala trikrát za rok nový mobil, a to nie na paušál, ale za 400-500 eur, šesť kočíkov pre malého, určite nemohla mať peniaze. Keď sa pýtal odporcu, prečo podpísal navrhovateľke tých 9 000 eur, povedal mu, že preto, lebo ju ľúbi a bál sa o malého, aby s ním neodišla, chcel aj ju, aj jeho, tak to podpísal.
Súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie k prípadnej manipulácii s SMS správou v mobilnom telefóne odporcu, keďže z odborného vyjadrenia súdneho znalca Ing. Mateja Súkeníka vyplynulo, že počítačovo zdatný užívateľ môže pozmeniť text prijatej správy bez toho, aby bolo možné to zistiť, pričom odporca, ako sám uviedol, pracuje ako administrátor počítačovej siete, teda je počítačovo zdatný. To však neznamená, že súd považoval pozmenenie správy za preukázané - naopak, znalec nielenže neskúmal priamo mobilný telefón odporcu, ale vo svojom vyjadrení uvádzal len všeobecné konštatovania, bez vzťahu ku konkrétnemu typu mobilného telefónu a ku konkrétnej verzii operačného systému Android, a to napriek tomu, že odporca na pojednávaní dňa 3.3.2015 uviedol, že ide o mobilný telefón LG P760 s operačným systémom Android 4.0.4). Súd nevykonal dokazovanie k prípadnej manipulácii s prijatou správou preto, že podľa vyjadrenia znalca by nebolo možné takúto manipuláciu zistiť, ale najmä preto, že to nebolo nevyhnutné pre ustálenie skutkového stavu a následné právne posúdenie (ako je uvedené nižšie).
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka a odporca žili v spoločnej domácnosti v byte odporcu od 25.10.2012 do 2.2.2014. Byt nadobudol odporca do výlučného vlastníctva od svojich rodičov kúpnou zmluvou zo 14.6.2012. Pred nasťahovaním navrhovateľky a odporcu do tohto bytu prebehla úplná rekonštrukcia bytu. Navrhovateľka a odporca podpísali dňa 5.11.2013 dohodu o finančnom zabezpečení, v ktorej je uvedené, že na rekonštrukciu a zariadenie uvedeného bytu prispela navrhovateľka sumou 9 000 eur a z toho dôvodu v prípade ich rozchodu resp. rozvodu vznikne odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľke sumu 9 000 eur do troch mesiacov od prípadného rozchodu alebo rozvodu. Navrhovateľka výpismi zo svojho účtu vo VÚB banke preukázala výbery a platby (obchodné domy Centrum, Tesco, Kaufland), avšak nie ich účel, s výnimkou položky "Balaz BN okna 400 eur" z 25.9.2012, pri ktorej aj odporca potvrdil, že išlo o zálohu na výmenu okien v jeho byte. Okrem tejto položky bol potvrdením o vklade v hotovosti preukázaný aj vklad navrhovateľky na účet odporcu dňa 6.11.2012 v sume 70 eur.
Súd nepovažoval za potrebné skúmať, koľko v skutočnosti stála rekonštrukcia bytu odporcu a to, koľko peňažných prostriedkov mal odporca k dispozícii z vlastných zdrojov, prípadne od rodičov. Aj keby mal odporca dostatok vlastných prostriedkov, neznamená to, že nemohol prijať peňažné prostriedky od navrhovateľky. A naopak, prípadné preukázanie skutočnosti, že odporca nemal dostatok vlastných finančných prostriedkov na rekonštrukciu svojho bytu, ešte nepreukazuje, že si požičal finančné prostriedky na tento účel práve od navrhovateľky. Z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal úsporami resp. príjmami účastníkov konania, či už v období, keď žili v spoločnej domácnosti, alebo spred tohto obdobia
- akákoľvek výška príjmu či úspor nevypovedá nič o peňažných prostriedkoch skutočne poskytnutých navrhovateľkou odporcovi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len sčasti. Pokiaľ ide o Dohodu o finančnom zabezpečení z 5.11.2013, súd mal za to, že nejde o uznanie dlhu zo strany odporcu, pretože v tejto dohode je uvedené len to, že navrhovateľka "prispela" na rekonštrukciu a zariadenie bytu, z takejto formulácie však nie je jasné, z akého právneho dôvodu "prispela", teda či išlo o pôžičku, darovanie alebo iný právny dôvod, prípadne o plnenie bez právneho dôvodu. Text dohody odporcovi predložila na podpis navrhovateľka (z jej vlastného vyjadrenia vyplýva, že u advokáta bola sama, tam pripravili text a následne ho dala odporcovi podpísať). Odporca vo výsluchu na pojednávaní dňa 28.1.2015 uviedol, že pred podpísaním tejto dohody navrhovateľka odišla od neho aj s dieťaťom a on podpísal túto dohodu pod nátlakom. Navrhovateľka toto tvrdenie odporcu nepoprela. Súd mal za to, že samotná okolnosť odchodu zo spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom - bez ohľadu na SMS správu alebo iné výslovné podmienenie návratu podpisom dohody - predstavovalo nátlak na odporcu, aby dohodu predloženú navrhovateľkou podpísal. Čo je však najpodstatnejšie, súd považoval Dohodu o finančnom zabezpečení z 5.11.2013 za obchádzanie zákona a za rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Túto dohodu navrhovateľka predložila odporcovi na podpis až viac ako rok po skončení rekonštrukcie bytu a zo správy psychologičky PhDr. Jany Prekopovej vyplýva, že navrhovateľka už od 4.9.2013 navštevovala psychologickú ambulanciu s cieľom "nájsť riešenie a zvládanie jej partnerských problémov" vrátane nevysporiadaných finančných otázok, pričom "bol postupne čoraz jednoznačnejší postoj k tomu, aby od otca svojho dieťaťa odišla" a bolo jej doporučené, "aby si vyriešila a vysporiadala aj finančné nezrovnalosti medzi ňou a partnerom" a "aby si to ako partneri ošetrili medzi sebou papierovo" - teda v čase, keď navrhovateľka predložila odporcovi na podpis Dohodu o finančnom zabezpečení, už minimálne uvažovala o tom, že od odporcu odíde, čiže ich budúci rozchod nebol z jej strany celkom nepredpokladaný. Okrem toho aj názov listiny "Dohoda o finančnom zabezpečení" svedčí o tom, že táto listina je prejavom snahy navrhovateľky dosiahnuť finančné zabezpečenie pre prípad rozchodu s odporcom (teda že nejde o uznanie dlhu). Takéto dohody, uzavreté počas trvania spolužitia (či už manželského alebo partnerského, teda bez uzavretia manželstva) slovenský právny poriadok nepripúšťa
- ide o obchádzanie ustanovení Zákona o rodine (príspevok na výživu rozvedeného manžela resp. príspevok na výživu nevydatej matke), prípadne ustanovení Občianskeho zákonníka o vyporiadaní bezpodielového či podielového spoluvlastníctva. Okrem toho už pri poskytnutí finančných prostriedkov by malo byť medzi účastníkmi zrejmé, či ide o darovanie, pôžičku alebo prípadne iný právny dôvod. Je neprípustné právny dôvod dodatočne meniť. Inak povedané, buď navrhovateľka odporcovi peniaze požičala a chcela ich naspäť (bez ohľadu na to, či zostane s odporcom vo vzťahu alebo nie), alebo mu ich darovala a vtedy môže žiadať vrátenie daru len za zákonom ustanovených podmienok - nie je možné meniť právny titul (darovanie/pôžička) podľa toho, či nastane nejaká udalosť alebo nie. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd v tom, že predložením textu takejto dohody dala vlastne navrhovateľka odporcovi na výber: ak s ňou zostane, vtedy jej peniaze vyplatiť nemusí (a teda ak došlo z jej strany k nejakému poskytnutiu peňazí, išlo o darovanie), ale ak sa rozídu, tak musí peniaze vrátiť (pôžička). Ide v podstate o snahu "poistiť sa" pre prípad rozchodu, kupčenie so vzťahom (a to aj bez ohľadu na to, či je pritom preukázaný nátlak prostredníctvom dieťaťa alebo nie). Súd preto považoval Dohodu o finančnom zabezpečení z 5.11.2013 za neplatnú.
Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľka preukázala len poskytnutie zálohy na výmenu okien v byte odporcu vo výške 400 eur (z účtu navrhovateľky) dňa 25.9.2012. Pri ostatných položkách vo výpisoch z účtu navrhovateľky išlo o výbery v hotovosti a platby v obchodoch, pri ktorých nebol preukázaný ich účel. Vo vzťahu k poskytnutiu 400 eur dňa 25.9.2012 súd uvádza, že nebolo preukázané, či išlo o pôžičku alebo poskytnutie peňažných prostriedkov z iného právneho dôvodu (zo strany odporcu zas nebolo preukázané, že by malo ísť o dar). Súd posúdil toto poskytnutie finančných prostriedkov ako plnenie navrhovateľky za odporcu (§ 454 Občianskeho zákonníka), ktoré je odporca povinný navrhovateľke kompenzovať (vrátiť) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca síce tvrdil, že túto sumu navrhovateľke vrátil, ale nepredložil k tomu súdu žiadne dôkazy, čoho si bol zrejme odporca sám vedomý, keď uviedol, že nemá o tomto vrátení doklad, preto vznáša kompenzačnú námietku (k tejto námietke odporcu pozri nižšie). Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že sumu 400 eur navrhovateľke vrátil.
Pokiaľ ide o potvrdenie o vklade v hotovosti vo výške 70 eur zo 6.11.2012, je pravda, že v tom čase už bola ukončená rekonštrukcia bytu a navrhovateľka s odporcom v tomto byte bývali. Bez ohľadu na účel však navrhovateľka uvedenú sumu nesporne odporcovi na účet vložila (pričom ani tu nebolo preukázané, že by išlo o dar). Aj keď skutkové odôvodnenie návrhu navrhovateľky uvádza výslovne len prostriedky poskytnuté odporcovi na rekonštrukciu a zariadenie bytu, súd dospel k záveru, že je možné v rámci tohto návrhu uplatniť aj vrátenie tejto sumy, takisto titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ani v tomto prípade odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že sumu 70 eur navrhovateľke vrátil, resp. že jej tieto peniaze nechal doma ešte pred odchodom do Bratislavy (okrem toho prípadné ponechanie peňazí doma pred odchodom na týždeň možno považovať skôr za príspevok na domácnosť a na potreby dieťaťa než za akýsi preddavok na budúce potreby samotného odporcu).
V obidvoch prípadoch (400 eur aj 70 eur) nedošlo k premlčaniu, keďže tieto prostriedky navrhovateľka odporcovi poskytla dňa 25.9.2012 resp. dňa 6.11.2012, teda najskôr od nasledujúceho dňa (26.9.2012 resp. 7.11.2012) je možné počítať dvojročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh (žaloba) bol podaný na súde dňa 9.9.2014, teda v oboch prípadoch pred uplynutím premlčacej doby.
Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku, odporca uviedol, že on uhrádzal všetky platby za domácnosť, kým navrhovateľka tvrdila, že tieto platby platila aspoň sčasti ona, aj keď doklady (SIPO a príjmové doklady Byttherm) boli vystavené na meno odporcu, keďže on bol vlastníkom bytu. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že navrhovateľka a odporca v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, príjmové doklady, najmä doklady SIPO s menom odporcu nepreukazujú, že tieto platby vykonával skutočne odporca. Tak odporca ako aj navrhovateľka predložili súdu dôkazy o výberoch v hotovosti, z ktorých mohli byť platby za užívanie bytu uhrádzané, rovnako tak predložili dôkazy o platbách v obchodoch, ktoré mohli byť platbami za tovar na bežný chod domácnosti. Súd teda dospel k záveru, že v tejto časti odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že on sám (aj za navrhovateľku) uhrádzal platby za služby spojené s užívaním bytu resp. vôbec náklady spoločnej domácnosti. Rovnako tak odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že predmetných 400 eur navrhovateľke vrátil. Súd preto kompenzačnú námietku odporcu považoval za nedôvodnú.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, keďže Dohodu o finančnom zabezpečení z 5.11.2013 považoval súd za neplatnú, nemohol vychádzať ani z povinnosti odporcu vydať bezdôvodné obohatenie do troch mesiacov od rozchodu, ako sa uvádza v tejto Dohode a ako predpokladala navrhovateľka v návrhu. V skutočnosti mal odporca povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ihneď po tom, čo sa o tomto bezdôvodnom obohatení dozvedel. Od nasledujúceho dňa, t. j. od 26.9.2012 resp. od 7.11.2012 bol odporca v omeškaní. Keďže však navrhovateľka žiadala úrok z omeškania až od 3.5.2014, a to v nižšej výške než by jej patrilo podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd jej priznal úrok z omeškania v ňou požadovanej výške.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že vyjadril rozsah náhrady trov percentom, a to z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia (§ 156 ods. 2 O.s.p.) a preto bolo potrebné doručiť písomné vyhotovenie rozsudku účastníkom konania ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, pričom ešte neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania a nebolo zrejmé, či sa účastníci konania a ich právni zástupcovia zúčastnia na pojednávaní, na ktorom má byť vyhlásený rozsudok. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania (89,56 %), túto súd určil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech navrhovateľky bol 5,22 % (priznaných 470 eur z požadovaných 9 000 eur), úspech odporcu 94,78 %, z čoho vyplýva čistý úspech odporcu 94,78 % - 5,22 % = 89,56 %. O určení konkrétnej výšky náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.