Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-163-2015.pdf
PDF · 103.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/163/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W.: X. X. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 954,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi:
- sumu 327,44 €,
- vyčíslený úrok z omeškania vo výške 85,82 €
- úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 327,44 € od 11.12. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 954,51 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 250,19 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 954,51 eur od 11.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že dňa 29.10.2009 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník úverovú zmluvu č. 3910109076, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 1.400,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach po 47,63 eur. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako to vyplýva z platobnej histórie. V zmysle hlavy úverových podmienok „Ukončenie úverovej zmluvy“ bol odporca vyzvaný listom zo dňa 28.12.2011 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 954,51 eur a pozostáva z istiny 59,11 eur, úroku 53,11 eur, zosplatnenej istiny 836,32 eur a poplatku za vedenie účtu 5,97 eur. Okrem toho si uplatnil aj vyčíslený úrok z omeškania 250,19 eur za obdobie od 13.01.2012 do 10.12.2014 v sadzbe 9% ročne a tiež úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 9 % ročne od 11.12.2014 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Dňa 12.05.2015 súd pojednával v neprítomnosti účastníkov. Právny zástupca navrhovateľa sa z neúčasti ospravedlnil podaním zo dňa 11.05.2015 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca mal predvolanie doručené náhradným spôsobom, ostal bez ospravedlnenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy označenej ako Úverová zmluva č. 3910109076 zo dňa 29.10.2009 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril navrhovateľ a odporca. Obsahom záväzku navrhovateľa bolo poskytnúť v prospech odporcu klasický spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 1.400,- eur. Obsahom záväzku odporcu bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach po 47,63 eur, ktorých splatnosť bola určená tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutým splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola určená na 23,82% ročne, RPMN bola 26,80%, priemerná hodnota RPMN bola 37,93 %. Poistenie nebolo dojednané. Lehota splatnosti bola určená ako 48 mesiacov po poskytnutí úveru. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Podľa platobnej histórie ( č.l. 24) navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 1.400,- eur, ktorý odporca čerpal dňa 02.11.2009. Z predloženej platobnej histórie súd zistil, že odporca navrhovateľovi uhradil celkovo sumu 1.072,56 eur. Listom zo dňa 28.12.2011 navrhovateľ vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru vyzval odporcu na splatenie celého úveru vo výške 1.125,12 eur. Zosplatnenie vyplýva i z platobnej histórie, pričom zosplatnenie úveru bolo odporcovi riadne doručované v zmysle predloženého podacieho hárku. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, Podľa ust. § 2 písm. b/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.10.2009. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 29.10.2009 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.10.2009 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.400,- eur. Uvedenú sumu mal odporca splácať v 48mesačných splátkach po 47,63 eur. Odporca z titulu splátok uhradil sumu 1.072,56 eur, čo vyplýva z platobnej histórie.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
V zmluve sa uvádza, že odporca sa zaväzuje splatiť úver v 48 splátkach vo výške po 47,63 eur. Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť splátok stanovená na posledný deň v kalendárnom mesiaci.
Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona, a to uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 48 mesiacov po poskytnutí úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovuje termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 48. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.
V súvislosti s náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd navyše konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že odporca je povinný zaplatiť 48 mesačných splátok po 47,63 eur.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková suma splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a v úverovej zmluve bola uvedená iba úhrnná suma splátky (47,63 eur), a teda požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená nie je. Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani chýbajúcim a nepresným údajom, z dôvodu čoho nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie reálne mu poskytnutej sumy a z dôvodu čoho nebude vedieť, akým spôsobom sa každá jeho zaplatená splátka bude započítavať na úhradu istiny, na úhradu úrokov a poplatkov.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedenej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov. Čo i len absencia jednej z náležitostí spôsobuje uvedený následok.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok navrhovateľa zo zmluvy o úvere nasledovne:
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej sume istiny 1.400,- eur. Odporca uhradil sumu celkom vo výške 1.072,56 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej istiny úveru tak súd priznal navrhovateľovi sumu 327,44 eur, keďže súd nemal preukázané, že by odporca uvedenú sumu istiny uhradil a vo zvyšku požadovanej istiny súd návrh zamietol.
Z dôvodu, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, súd návrh zamietol aj v časti požadovaných úrokov (53,11 eur) a poplatkov za vedenie účtu (5,97 eur).
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vyčíslený v sume 250,19 eur zo sumy 954,51 eur a v sadzbe 9 % ročne od 13.01.2012 do dňa vypracovania návrhu 10.12.2014.
Avšak, tieto úroky z omeškania boli vyčíslené zo sumy 954,51 eur, ktorá suma zahŕňala aj nároky, na ktoré nárok nevznikol, teda poplatky aj úrok. Pokiaľ by teda súd priznal úroky z omeškania v sume 250,19 eur, priznal by úroky z omeškania aj z nedôvodných nárokov navrhovateľa.
Preto je možné priznať úrok z omeškania zo sumy 327,44 eur (priznaná suma) v sadzbe 9% ročne ( 1% ako základná úroková sadzba ECB + 8%) od 13.01.2012 do 10.12.2014, čo je po prepočte: 85,82 eur. Uvedené je v súlade so zosplatnením úveru: deň 28.12.2011 je deň odoslania výzvy + 15 dní na plnenie, pričom posledný deň lehoty na plnenie pripadol na deň 12.01.2012, a teda dňa 13.01.2012 odporca už bol v omeškaní s úhradou dlhu. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd návrh zamietol, keďže nebolo možné priznať úrok z omeškania zo zamietnutej sumy.
Súd konštatuje, že navrhovateľovi priznal ďalej úrok z omeškania z priznanej sumy 327,44 eur, a to odo dňa 11.12.2014 (deň nasledujúci po dni 10.12.2014, ku ktorému navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania - viď vyššie) do zaplatenia, tak, ako to uplatnil aj navrhovateľ v návrhu, a to v sadzbe 9% ročne, nakoľko táto sadzba neprevyšovala najvyššiu zákonom prípustnú hranicu úrokov z omeškania platnú ku prvému dňu omeškania odporcu (13.01.2012).
Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.2 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP. Navrhovateľ si uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 954,51 eur, úrokov z omeškania 250,19 eur, úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 954,51 eur od 11.12.2014 do zaplatenia. Celkovo sa teda domáhal: 1.204,70 eur (954,51 + 250,19) s úrokom z omeškania. Súd mu však priznal len sumu 327,44 eur s úrokom z omeškania, z čoho vyplýva, že odporca bol úspešnejší v pomerne väčšej časti, a preto by mal voči navrhovateľovi právo na pomernú náhradu trov konania. Odporca si však počas konania náhradu trov neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.