Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15C-187-2013.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/187/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: V. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/2093/2012 zo dňa 19.01.2012
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.07.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach, sp.zn. 3C/2093/2012 zo dňa 19.01.2012. V odôvodnení uviedla, že dňa 29.04.2008 uzatvorila ako poistená poistnú zmluvu so žalovaným ako poistiteľom. V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ - fyzická osoba, žalovaný mal postavenie dodávateľa, čo znamená, že zmluvný vzťah medzi nimi bol vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný doručil žalobkyni dňa 11.06.2008 oznámenie o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 14.06.2008, v ktorom jej zároveň oznámil, že zostatok 68,- Sk (nespotrebované poistné) jej bude vyplatené do 14-tich dní po ukončení poistenia. Tým žalobkyňa považovala svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené. Dňa 18.06.2013 bol žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice doručený rozhodcovský rozsudok vydaný týmto súdom dňa 19.01.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa v označení žalovanej povinná v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výše 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. O existencii tejto pohľadávky však žalovaný žalobkyňu dovtedy žiadnym spôsobom neinformoval. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v rozhodcovskom konaní nemala možnosť riadne sa vyjadriť, čím jej bolo odňaté právo konať pred súdom zaručené Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv, základných slobôd, nakoľko žalovaný na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky využil inštitút rozhodcovského konania, čím ju ako spotrebiteľku znevýhodnil. Navrhla rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/2093/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušiť a priznať jej náhradu trov konania.
Na návrh žalobkyne súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku uznesením č.k. 15C/187/2013-18 zo dňa 23.07.2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/252/2013-53 nadobudlo právoplatnosť 17.01.2014.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení súdu doručenom 22.04.2014 namietal nesplnenie poplatkovej povinnosti s vyslovením názoru, že predmetné konanie je osobitným konaním, predmetom ktorého je prieskum toho, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutia veci rozhodcom, teda v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, čím nie je daná podmienka zákonného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. K veci samej uviedol, že podaný návrh žalobkyne je neurčitý a bezdôvodný. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia, čo v žalobe absentuje. Petit žalobného návrhu je tak z pohľadu žalovaného neurčitý a nezrozumiteľný, to spôsobuje nepreskúmateľnosť podaného návrhu. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvné podmienky v poistných zmluvách nespadajú pod súdnu kontrolu v zmysle Smernice rady č. 93/13/EHS - jej 19-ty bod odôvodnenia, podľa ktorého hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto Smernice nepodliehajú, pretože zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného. Žalovaný poukázal na to, že samotná transpozícia Smernice 93/13/EHS do OZ bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto Smernice do slovenského jazyka, čím z pohľadu žalovaného tak ani nie je možná aplikácia prílohy čl. I bodu q/ Smernice 93/13/EHS. Z pohľadu žalovaného dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku namietané v žalobe sú z jeho pohľadu nepravdivé, nakoľko rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dojednaná individuálne a je teda platná. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 vychádzajúc zo znenia ust. § 53 ods. 4 OZ a jeho formulácie, čo je neprijateľnou podmienkou týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV, časť VPP. Časť XV. VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Žalobkyňa ako poistník podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach, čo by nemalo žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Na prezentovanie ním tvrdených skutočností predložil žalovaný Záznam o požiadavkách a potrebách klienta v súvislosti s informačným pohovorom s klientom ešte pred rozhodnutím či vôbec, a keď áno, tak kedy uzavrie so sprostredkovateľom poistenia poistnú zmluvu, pričom žalobkyňa musela sprostredkovateľovi zodpovedať na tri významné otázky: či potrebuje ešte nejaké vysvetlenie, či chce v rámci poistenia ešte niečo dojednať, zameniť, doplniť, a či chce a keď áno, tak kedy uzavrieť poistnú zmluvu. Súčasťou záznamu bolo poučenie v písomnej forme o možnostiach riešenia sporov mimosúdne v rozhodcovskom konaní. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky už súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. V súvislosti s prejednávaným prípadom žalovaný akcentoval na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa vypracovanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pretože ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten, ktorý je aspoň primerane obozretný a vnímavý. V nadväznosti na to žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne grafický, vizuálne aj právne oddelený, obsahuje len dva body a teda je stručný, jasný a zrozumiteľný, bez toho, aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom a priezviskom, miestom, dátumom, číslom OP a osobitným podpisom žalobcu. V neposlednom rade žalovaný poukázal na to, že žalobca v rozhodcovskom konaní v plnej miere nevyužil žiadne zo svojich procesných práv a ostal úplne pasívny, keď mal dostatok procesných prostriedkov na svoju právnu obranu a takto sa svoju vlastnú pasivitu snaží prekryť údajným porušením práv, pričom prehliada fakt, že nikto mu nebránil využiť podať opravný prostriedok. Žalovaný je preto toho názoru, že v predmetnom konaní boli porušené procesné práva žalobkyne a konanie vo všeobecnosti zaručovalo procesné práva porovnateľné so súdnym konaním. Na podporu žalovaným prezentovanej argumentácie odkázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré boli v súlade s použitou argumentáciou žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení argumentáciu podložil aj odkazom na rôzne súdne rozhodnutia, či už Krajského súdu v Prešove (10CoE 48/2011 zo dňa 27.10.2011, 10CoE 51/2011 zo dňa 27.10.2011), Krajského súdu v Banskej Bystrici (16CoE 212/2012 zo dňa 22.08.2012, 13CoE 176/2011 zo dňa 14.06.2011, 13CoE 231/2011 zo dňa 15.08.2011, 17CoE 209/2012 zo dňa 30.01.2013, 14CoE 172/2010-51 zo dňa 31.08.2010) a pod..
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov V. K. a B. X., poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k predmetnej zmluve, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, Dodatkom č. 2 k VPP, spisovým materiálom Arbitrážneho súdu Košice 3C/2093/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29.04.2008 uzatvorila žalobkyňa ako poistník a poistený zmluvu so žalovaným pre prípad kritických chorôb pod č. XXXXXXXXXX. Za žalovaného zmluvu uzatváral sprostredkovateľ poistenia B. X.. Dňa 11.06.2008 oznámil žalovaný žalobkyni zánik poistenia na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 05.06.2008, kde k zániku poistenia malo dôjsť dňa 14.06.2008. Zostatok 68,- Sk (nespotrebované poistné) malo byť žalobkyni vyplatené do 14-tich dní od ukončenia poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú aj Všeobecné poistné podmienky podpísané žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia dňa 29.04.2008. V osobitnom zmluvnom dojednaní účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vôľu riešiť akýkoľvek spor namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského konania v zmysle časti XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. V bode 2 a 3 špecifikujú, ktoré spory budú riešené rozhodcovským súdom (rozhodcovská doložka bola podpísaná v rovnaký deň ako poistná zmluva).
V záverečných ustanoveniach VPP časť XVII je v bode 7a uvedené, že „s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške výplatnej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto Všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom“. Žalovaný si v konaní pred rozhodcovským súdom návrhom zo dňa 02.01.2012 uplatnil práve predmetnú pohľadávku.
Súd si vyžiadal spisový materiál Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spzn. 3C/2093/2012, z ktorého zistil, že návrh na začatie konania žalovaný doručil Arbitrážnemu súdu 04.01.2012 a domáhal sa v ňom zaplatenia 51,45 Eur voči v rozhodcovskom konaní žalovanej V. J. odkazom na časť XVII ods. 7a VPP. Súčasťou spisového materiálu je už súdom špecifikovaná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, oznámenie o zániku poistenia, VPP, príručka obchodnej služby spoločnosti Rapid life, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom z 09.01.2012, v ktorom Arbitrážny súd Košice v právnej veci Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti Jane Fabianovej túto upovedomuje o začatí konania a rozhodcovský rozsudok s dátumom 19.01.2012 sp.zn. 3C/2093/2012, v ktorom bola V. J. zaviazaná v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur alebo na podanie odporu na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 18.06.2013.
Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2008 súd zistil, že listina obsahuje rukou vpísané potreby a požiadavky klienta na krytie rizika a v úvode formulárového tlačiva v 2. odseku je poučenie o vybavovaní prípadných sťažností na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom a tiež vyhlásenie, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a Všeobecných poistných podmienkach poisťovne platných od 01.01.2007“.
V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že žalobu podávala ako dôsledok doručeného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice. Potvrdila, že so žalovaným uzatvárala zmluvu, avšak hneď na druhý deň ju zrušila a predpokladala, že je to všetko skončené. Zmluvu uzatvárala s pani K., ktorá bola jej dobrá priateľka a ubezpečovala ju, že ak s produktom nebude spokojná, tak ho zruší. Potom, ako si žalobkyňa doma spolu s manželom zmluvu prečítala, rozhodla sa ju zrušiť. Zmluva sa tak uzatvárala, ako aj rušila u sprostredkovateľky poistenia pani K., pri uzatváraní zmluvy nebol na žalobkyňu robený žiaden nátlak, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Podpisy na listinách (zmluva, poistné podmienky, záznam o požiadavkách a potrebách klienta) sú podpísané žalobkyňou. K skutočnosti prečo je ako sprostredkovateľ poistenia podpísaný pán X. sa žalobkyňa vyjadriť nevedela, nakoľko zmluvu uzatvárala s pani K., možno v čase, keď žalobkyňa zmluvu podpisovala, tak to druhou stranou podpísané nebolo až neskôr.
V konaní vypočutá svedkyňa V. K. uviedla, že pre žalovaného pracovala necelé dva roky a už šesť rokov pre neho nepracuje. Potvrdila priateľský vzťah so žalobkyňou, s ktorou udržiavala pomerne intenzívny kontakt. Potvrdila, že žalobkyni ponúkla poistný produkt a potom zmluvu aj uzavreli. K sporným skutočnostiam ohľadom podpisu pána X. ako sprostredkovateľa poistenia svedkyňa uviedla, že zmluvu zrejme podpisoval dotyčný pán, ktorého ona zaúčala a toto bol prípad, keď mu umožnila v praxi uzavrieť poistenie. Bližšie okolnosti si vybaviť nevedela s poukázaním na časový odstup. Svedkyňa si nepamätala prečo žalobkyňa hneď na druhý deň zmluvu zrušila, poprela však, žeby žalobkyni povedala, že tak ako môže zmluvu uzavrieť, tak ju môže aj zrušiť, nakoľko ona za poistku ručí 25 mesiacov. Svedkyňa si nespomínala, žeby ju žalobkyňa vyhľadala v snahe objasnenia nejasných skutočností, avšak svedkyňa na otázku, či jej niečo hovorí slovné spojenie „rozhodcovská doložka“, „rozhodcovské konanie“ uviedla, že nie.
V konaní vypočutý svedok B. X. ml. si prakticky na nič nespomenul, nakoľko sprostredkovateľa poistenia pre žalovaného vykonával popri štúdiu vysokej školy v trvaní len dvoch, max. troch mesiacov. Na otázku či listiny podpisoval on uviedol, že to vyzerá ako jeho podpis. Nespomínal si už ani na žalobkyňu, ani na pani K. a pojem „rozhodcovské konanie“ si „vygúglil“ v nadväznosti na predvolanie na súd.
Na základ zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3,4,5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle úpravy v ust. § 52 a násl. OZ. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako žalobkyňa nemala možnosť riadne sa pred súdom vyjadriť v konaní o zaplatenie dlžnej čiastky o existencii ktorej ani nemala vedomosť. Súd v konaní posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. S poukázaním a ust. § 52 a násl. OZ je nesporné, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných dojednaniach, je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami a vychádzajúc z ust. § 53 ods. 2 OZ, o individuálne dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, čo rozhodne nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári, má spotrebiteľ len ťažko možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že k sporu dôjde, podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Obrana žalovaného spočíva v tom, že ak by spotrebiteľ (žalobca) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by sa naňho rozhodcovská doložka. S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť, pretože súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (VPP) a v prípade ak by aj žalobkyňa rozhodcovskú doložku v osobitných dojednaniach nepodpísala, stále by platil text obsiahnutý v čl. XV VPP. Keďže VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť v zmysle ust. 788 ods. 3 OZ. Napriek tvrdeniam žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v ust. § 53 ods. 2, 3 OZ, v prípade pochybností preukazuje individuálne dojednanie zmluvnej podmienky dodávateľ. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou, z ktorého mal súd usudzovať vedomosť žalobkyne o inštitúte rozhodcovského konania súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko predmetná listina len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania“. Z uvedeného však nijak nevyplýva, žeby uvedená listina obsahovala dostatok informácií pre klienta o tom, čo inštitút rozhodcovského konania predstavuje. V neposlednom rade aj z výpovede tak žalobkyne, ako aj svedkov sprostredkovateľov poistenia nepochybne vyplýva, že nemali vedomosť o tom, čo rozhodcovské konanie je a čím sa odlišuje od konania pred všeobecným súdom.
Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v ustanovení § 53 OZ upravil postupne viacerými novelami po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (napr. slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. Za kritérium neprijateľnej podmienky sa považuje taká podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.
Z pohľadu súdu bolo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v danom prípade žalovaným výrazne znevýhodnené, pretože aj keď žalobkyňa ako spotrebiteľka síce mala možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a a štátnym súdom, ale ak by podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, Štandardné zmluvy)
Pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci súd poukazuje na vyslovené právne závery Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. 6Ncdo/9/12, 6Cdo/1/12, 6Cdo/3/13, 6ECdo/7/13, keď v rozhodnutí 6Ncdo/9/12 uvádza: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Z rozhodnutia NS SR 6Cdo/1/12 vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Súd nespochybňuje, že je možné akceptovať rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach, avšak za predpokladu, že bol zachovaný proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom naopak je nekalou obchodnou praktikou v zmysle ust. § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým konanie s odbornou starostlivosťou sa vyžaduje od dodávateľa a je jeho povinnosťou nepoužívať neprijateľné podmienky a v prípade používania poznať dôsledky ich používania. Dodávateľ nemôže počítať s tým, že pred súdom vymôže plnenie z nekalej podmienky.
Súd dáva do pozornosti spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS v Prešove, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na exekúciu. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
O tom, že praktiky žalovaného znevýhodňovali postavenie klienta ako spotrebiteľa nemal súd vážnejšie pochybnosti už s poukázaním na to, že spotrebiteľ inú možnosť ako podpísať rozhodcovskú doložku nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. O tom, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa o charaktere a dôsledkoch rozhodcovského konania súd tiež nemá pochybnosti a táto skutočnosť je mu známa nielen z tohto konania, ale aj z iných právnych vecí, ktoré prejednával. O rozhodcovskej doložke, o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskom rozsudku nemali žiadnu vedomosť nielen klienti ako spotrebitelia, ale ani obchodní zástupcovia, ktorí v mene žalovaného poistné zmluvy uzatvárali (čo bolo preukázané a výsluchom dvoch svedkov sprostredkovateľov v tomto konaní). O znevýhodnenom postavení spotrebiteľa svedčí aj to, že spor medzi účastníkmi konania by riešil rozhodcovský súd, ale aj to, že tento rozhodcovský súd vyberá sám žalovaný, resp. tento kreuje. Rozhodcovské konanie ako také jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa či už o spoplatnenie možnosti nariadiť pojednávanie za poplatok 36,- Eur, na prípravu pojednávania, ale aj na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená mimoriadne krátka 5-dňová lehota. Spotrebiteľ navyše musí platiť správne náklady a v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto úkonu zaplatenie poplatku.
Nakoľko v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok v súlade s výrokom rozsudku.
K žalovaným prezentovaným právnym názorom a námietkam o povinnosti zakomponovať v žalobnom petite zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že takýto záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Argumentácia o nepodaní odporu voči rozhodcovskému rozsudku je z pohľadu súdu irelevantná, pretože v tomto konaní súd skúma zákonnosť vydaného rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.