Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-194-2009.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/194/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: D. Y., bytom F. Č.. XXX/XX, S. J. I., právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Horanským, so sídlom Trebatice 187 proti odporcovi: Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom, IČO: 00 208 051, právne zastúpené advokátom JUDr. Jozefom Urbanom, so sídlom Komenského 5247/24, Piešťany, o odstránenie stavby a umožnenie nerušeného výkonu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 302,88 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 17.08.2009 v znení jeho poslednej zmeny ako bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.05.2012, sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi odstrániť stavbu časť objektu súp. č. XXX postavenú na parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2 v k.ú. S. J. I., vypratať parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. S. J. I. a umožnenia nerušeného výkonu vlastníckeho práva navrhovateľovi. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak napriek zmene vlastníka, nehnuteľnosť neustále užíva odporca spôsobom, že ju prenajíma tretej osobe na podnikateľské účely, za čo poberá nájomné. Postup odporcu tak možno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože má zisk z nehnuteľnosti, ktorá patrí inej osobe. Odporca napriek výzvam nemá záujem nehnuteľnosť odovzdať skutočnému vlastníkovi.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že na parc. č. XXX/XXX sa nachádza časť stavby objektu súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. S. J. I.. Zároveň predmetný pozemok parc. č. XXX/XXX sa nachádza vo vnútri areálu Roľníckeho družstva Moravany nad Váhom - hospodárske stredisko Banka. Roľnícke družstvo (ďalej len RD) celý objekt súp. č. XXX využíva tým spôsobom, že ho prenecháva do užívania a nájmu rôznym podnikateľským subjektom, avšak pozemky nachádzajúce sa pod objektom súp. č. XXX nie sú predmetom týchto nájomných zmlúv. Zároveň odporca uviedol, že predmetnú parcelu č. XXX/XXX nie je možné vypratať z titulu faktickej nemožnosti takéhoto plnenia ako aj z dôvodu, že sa jedná o pozemok združený do hospodárskeho strediska RD Moravany nad Váhom v obci Banka, a na pozemku sa nachádza stavba
- časť objektu súp. č. XXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. S. J. I. súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/XXX o výmere 254 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený pod V 1049/06 a kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený pod V 218/09.
Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. S. J. I. súd zistil, že odporca je výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXX - prístrešok (sklad stavebného materiálu) a v časti „B“ uvedeného LV v rámci titulov nadobudnutia je okrem iného uvedeného HZ (hospodárska zmluva) - trvalé užívanie - fin. 4/60/81 - 119/81 ako aj neskoršie HZ z roku 1987 - 1991. Uvedená stavba súp. č. XXX je postavená na parc. č. XXX/X, XXX/XXX a XXX/XXX.
Z predloženej katastrálnej mapy vyplýva, že časť uvedeného prístrešku je postavená resp. zasahuje aj do parcely XXX/XXX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľa.
Z listu vlastníctva č. XXX pre Obec S. súd zistil, že vlastníkom parciel XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX bol Československý štát - ONV Trnava a na základe položky vykonaných zmien 119/81 bolo ako vlastník zapísané JRD ČsĽA Moravany, a na základe položky vykonaných zmien 96/91 bol ako vlastník zapísané Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom. V rámci poznámok sa uvádza, že sa jedná o pozemky v užívaní socialistických organizácií, hospodárska zmluva - trvalé užívanie. Zároveň je na tomto LV evidovaná stavba č. s. XXX prístrešok - sklad stavebného materiálu na parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/X.
Z oznámenia Obce Moravany nad Váhom č. XXXX/XXX zo dňa 22.01.2007 vyplýva, že prístrešok (sklad stavebného materiálu) postavená na parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/X bola dokončená v roku 1969 a má pridelené súpisné číslo XXX.
Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. S. J. I.Á. zároveň vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom parciel č. XXX o výmere 820 m2 - ostatné plochy, p. č. XXXX/X o výmere 849 m2 - zastavané plochy a nádvoria ako aj parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2 - zastavané plochy a nádvoria. V rámci titulov nadobudnutia je uvedená aj HZ - trvalé užívanie z roku 1981 ako aj HZ zo dňa 22.11.1990.
Navrhovateľ uviedol, že výlučným vlastníkom parcely č. XXX/XXX sa stal na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcou spoluvlastníčkou H. A., ktorá ju získala prededením. Na predmetnej parcele sa nachádza časť prístrešku súp. č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu. V tomto prístrešku teraz sídlia stavebniny t.j. odporca túto parcelu prenajíma tretiemu subjektu. Pôvodne bola táto parcela vedená pod č. XXX/X a po geodetickom premeraní z nej boli vytvorené parcely XXX/ XXX a XXX/XXX. Prístup k prístrešku súp. č. XXX je z parcely navrhovateľa ako aj z vedľajšej parcely. Navrhovateľ parcelu č. XXX/XXX v súčasnosti nevyužíva a nemá k nej ani prístup. Na vedľajšej parcele č. XXX/XXX, ktorá je rovnako v jeho vlastníctve, má zriadenú predajňu stavebného reziva. Navrhoval odporcovi, že mu parcelu č. XXX/XXX prenajme, avšak nedohodli sa na cene.
Odporca uviedol, že v prípade predmetného prístrešku ide o stavbu spojenú so zemou s pevnými základmi a režim vypratania je podľa neho pri nej irelevantný. Predmetom konania by podľa neho mala byť primeraná náhrada nájomného za parcelu č. XXX/XXX. Ide o pozemok, ktorý bol združený do užívania v RD Moravany nad Váhom právnymi predchodcami navrhovateľa. V čase, keď bol predmetný prístrešok stavaný, roľnícke družstvo malo k tomuto pozemku právo, ktorého ho oprávňovalo túto stavbu zriadiť. Vzhľadom na historický vývoj ide o bežný postup, ktorý sa bežne rieši nájomnými zmluvami v rámci združených pozemkov a právo stavby sa odvíjalo od toho, že na tomto pozemku malo družstvo právo hospodárenia.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul (nie je vlastníkom pozemku). Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie).
Podľa § 23 zák. č. 49/1959 Sb., o Jednotných roľníckych družstvách, družstevníci sú povinní združiť pozemky včítane lesných a odovzdať ostatné výrobné prostriedky do spoločného družstevného hospodárenia v rozsahu a za podmienok určených stanovami.
Podľa § 24 ods. 1 - 3 zák. č. 49/1959 Sb., (platného v čase kolaudácie predmetného prístrešku) vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. K pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu, ako aj k pozemkom, ktoré za ne pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pôdy boli dané do náhradného užívania, náleží družstvu právo družstevného užívania. Právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať na ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných prípadoch.
Právo družstva zriaďovať na pozemkoch stavby (v rámci družstevného užívania) upravoval následne aj zák. č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, ktorý v § 37 ods. 3 písm. c) oprávňoval družstvo na družstevných pozemkoch zriaďovať stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy, v rámci podnikovej bytovej výstavby.
Obdobne zák. č. 123/175 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v § 2 ods. 2 písm. c) oprávňoval poľnohospodárske organizácie v rámci užívania pozemkov aj na nich zriaďovať stavby potrebné pre činnosť poľnohospodárskej organizácie aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavba prístrešku súp. č. XXX bola postavená socialistickou organizáciou - roľníckym družstvom (pred rokom 1991), skolaudovaná bola podľa oznámenia Obce Moravany nad Váhom v roku 1969.
Z uvedeného vyplýva, že ak hospodárske družstvo, na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona č. 49/1959 Sb., prípadne zák. č. 122/1975 Zb., vybudovalo na pozemku, ku ktorému mu prináležalo právo družstevného užívania, trvalú nehnuteľnú stavbu slúžiacu hospodárskej výrobe, nejde o neoprávnenú stavbu. Obdobne je tomu aj v prejednávanom prípade, a navrhovateľ sa teda nemôže domáhať odstránenia takejto stavby, keďže v danom prípade ide o ochranu dvoch rovnocenných vlastníckych práv a to navrhovateľovho vlastníckeho práva k predmetnej parcele a odporcovho vlastníckeho práva k predmetnej stavbe, ktorú nemožno považovať za neoprávnenú stavbu. Nemožno teda dospieť k záveru, že by navrhovateľ požíval väčšiu ochranu svojho vlastníckeho práva než odporca. Súd preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 302,88 eur podľa § 10 ods. 2, § 11 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., za 4 úkony právnej pomoci po 55,49 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 18.11.2010, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 09.05.2012 a 12.05.2015, 2 x režijný paušál po 7,21 eur k úkonom v roku 2010, 1 x režijný paušál za úkon v roku 2012, 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eur a úkon v roku 2015 + DPH. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon zo dňa 12.09.2012 označený ako účasť na pojednávaní, nakoľko uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a právny zástupca odporcu sa ho nezúčastnil. Výšku tarifnej odmeny za 1 úkon súd zároveň v danom prípade určil podľa § 11 ods. 1, písm. a/ citovanej vyhlášky v čase začatia poskytovania právnej služby t.j. v roku 2010.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.