Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-130-2022.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Subarea
14CoE/130/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, 811 08 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod. sp. zn. EX 1691/2015, o vymoženie 800,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 10.12.2019, č. k. 38Er/1516/2015-12, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce trovy exekúcie vo výške 111,47 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. 700-3413603114-GC04/14 zo dňa 12.08.2014, poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu poverením č. 5803 200191* zo dňa 06.05.2015. V priebehu exekúcie súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, nakoľko šetrením jeho majetkových pomerov prostredníctvom dopravného inšpektorátu, katastra nehnuteľností, súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou či preverovaním účtov v bankách nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 111,47 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
4. Namietal, že dňa 20.04.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.04.2020 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto upovedomenia stará exekúcia spĺňala podmienky na jej zastavenie zo zákona ku dňu 01.01.2020. Následne, dňa 26.08.2020, bolo oprávnenému doručené uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že uznesenie súdu o zastavení exekúcie je duplicitným rozhodnutím o už zastavenej exekúcii a ako také ho žiadal zrušiť.
5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté uznesenie zrušil.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vydal dňa 10. decembra 2019 uznesenie, ktorým exekúciu zastavil, a to z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného. Skôr, ako súd toto rozhodnutie doručil oprávnenému, nadobudol dňa 1. januára 2020 účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona došlo, bez ohľadu na vydané (neprávoplatné) rozhodnutie, k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege a napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie je preto potrebné zrušiť.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
11. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby alebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, stará exekúcia sa priamo zo zákona obligatórne zastavuje, ak dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
13. Po vydaní napadnutého uznesenia súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie, z ktorého vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 16.04.2020, sp. zn. 32OdK/131/2020 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka X., teda povinného. Vydaním uznesenia konkurzného súdu boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK a exekúcia sa zastavila ex lege ku dňu 16.04.2020. Na základe týchto skutočností súdny exekútor vydal dňa 17.04.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré doručil tak oprávnenému, ako aj súdu prvej inštancie.
14. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného a zastavením exekúcie ex lege podľa ZoUNEK vydal uznesenie o zastavení exekúcie voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ako vyplýva zo súdneho spisu, do momentu zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK uznesenie súdu nenadobudlo právoplatnosť, teda nedošlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie voči povinnému a tak sa exekúcia zastavila podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK a rozhodnutie súdu prvej inštancie, hoc aj v čase jeho vydania dôvodné, sa stalo nadbytočným.
15. Odvolací súd pre úplnosť už len dodáva, že v danom prípade nedošlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK (pre rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie), keďže citované
ustanovenie predlžuje rozhodnú dobu len v tých prípadoch, keď je jej márne uplynutie jediným dôvodom na zastavenie starej exekúcie zo zákona, t. j. predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK je spojené výlučne s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcom v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.
16. Ako je uvedené vyššie, neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie sa medzičasom stalo nadbytočným, keďže k zastaveniu predmetnej exekúcie došlo zo zákona dňom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, teda z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo, ak také dôvody neexistovali.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).