Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1605-2010.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1605/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35848863, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská 2, 040 01 Košice, proti povinnému GABRO, s. r. o., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 040 185, na vymoženie pohľadávky vo výške 1344,64 Eur s príslušenstvom spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Papcunovej, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice, vo výške 46,70 Eur.
odôvodnenie:
Dňa 16.09.2010 bolo Okresným súdom Banská Bystrica na základe návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35848863, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská 2, 040 01 Košice (ďalej len "oprávnený"), doručeného na sídlo súdneho exekútora JUDr. Zuzany Papcunovej, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice (ďalej len "exekútor") dňa 06.09.2010, doručenej žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu dňa 10.09.2010 a pripojeného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cb/251/09, zo dňa 01.04.2010, právoplatného v dňoch 04.04.2010 a 20.05.2010 a vykonateľného dňa 08.05.2010 a 25.05.2010, udelené poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému GABRO, s. r. o., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 040 185, (ďalej len "povinný"), na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1344,64 Eur.
Dňa 14.11.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie súdneho exekútora označené ako "Podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie", v ktorom uviedla, že predkladá vec súdu na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože podľa zápisov v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé, že povinný bol ako obchodná spoločnosť dňa 08.10.2013 vymazaný z Obchodného registra, na základe predošlého zrušenia povinného ako obchodnej spoločnosti uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 65Cbr/130/2011-64, zo dňa 12.07.2013. Exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 58,67 Eur s DPH, ktoré pozostávali z odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 15,70 Eur a DPH vo výške 9,78 Eur. Exekútor žiadal zaviazať na úhradu trov oprávneného vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. č. k. 3 MCdo/10/2011, 5MCdo/16/2011, 2 MCdo/11/2012.
Súd prostredníctvom lustrácii v Obchodnom vestníku zistil, že povinný uznesením 65Cbr/130/2011-64 z 12. 07. 2013, právoplatným 08. 08. 2013, bol ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. a následne dňa 08.10.2013 bol vymazaný z Obchodného registra.
Súd sa ďalej oboznámil z dôvodmi zrušenia spoločnosti uvedeným uznesením Okresného súdu, a z odôvodnenia uznesenia zistil, že dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že spoločnosť nedisponuje obchodným majetkom, ktorý by postačoval na náhradu výdavkov a odmeny funkcie likvidátora.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol dňa 08.10.2013 zo zákonnej povinnosti vymazaný z Obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti súdom bez likvidácie, pretože bolo zistené, že povinný ako spoločnosť je nemajetný a preto rozhodol o jej zrušení bez likvidácie, bola naplnená materiálna podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Tento právny záver súd použil vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ku danej problematike uviedol, že "ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, mal exekučný súd správne aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať." (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29.05.2013, pod sp. zn. 5 MCdo 30/2012)
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V nadväznosti na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Následne súd pristúpil k posudzovaniu opodstatnenosti a účelnosti uplatnených trov exekúcie exekútorom v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška").
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 Vyhlášky minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená exekútorom v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Prieskumom uplatnených hotových výdavkov vo výške 15,70 Eur, ktoré pozostávali z poštovného vo výške 5,70 Eur a ostatných administratívnych nákladov vo výške 10,- Eur súd zistil, že náhrada za poštovné za doručovanie upovedomení o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, a dvoch súčinností pri zisťovaní majetku povinného, je uplatnená dôvodne, pretože vzhľadom na päť uskutočnených úkonov exekučnej činnosti boli tieto výdavky vynaložené účelne.
Súd pri posudzovaní ďalšej časti uplatnených hotových výdavkov za ostatné administratívne náklady, ktoré boli všeobecne špecifikované demonštratívnym výpočtom ako napr. náklady za kancelársky papier, telekomunikačné výdavky, spisový obal, kopírovanie, v uplatnenej výške 10,- Eur prijal záver, že takto určená suma bez bližšej špecifikácie, ktorá nie je nijak overiteľná, resp. merateľná, je určená súdnym exekútorom abstraktne a preto súdom priznaná nebola. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nárok exekútora, ktorý mu má byť priznaný za situácie uplatnenia výnimky z platenia trov exekúcie, kedy trovy exekúcie výnimočne platí oprávnený, musí byť špecifikovaný tak, aby nevyvstávali dôvodné pochybnosti o jeho skutočnej účelnosti.
Celková výška trov exekúcie, ktoré súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi je po súčte odmeny za vykonávanie exekúcie (33,19 Eur), priznaných hotových výdavkov (5,70 Eur) a DPH (7,80 Eur) a s použitím pravidiel zaokrúhľovania vo výške 46,70 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.