Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Cob-128-2014.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/128/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: LUNYS, s.r.o., Vodárenská 2011/38, 058 01 Poprad, IČO: 36 472 549, zast: JUDr. Martin Bašista, advokát, AK Štefánikova 8, Poprad proti odporcovi: Vladimír Galamboš, Hany Zelinovej 4506/9, 903 01 Senec, IČO: 37 186 761, zast: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, o zaplatenie 7.142,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/5/2013-74 zo dňa 14.3.2014 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/5/2013-74 zo dňa 14.3.2014 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 294,46 eur na náhradu trov odvolacieho konania a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 428,50 eur za súdny poplatok a vo výške 1.608,66 eur za trovy právneho zastúpenia.
V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.6.2012 domáhal zaplatenia istiny vo výške 7.142,33 eur s príslušenstvom z dôvodu, že navrhovateľovi bola odporcom pri výkone prepravy zo Svitu do Vergato jeho vozidlom v dňoch 10.10.2011 do 12.10.2011 spôsobená škoda na tovare vo výške 7.142,33 eur, ktorú navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 1311002223 zo dňa 31.10.2011, a odporca ju neuhradil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným a nezvratným dôkazom svoj nárok. Na základe objednávky od navrhovateľa č. 20113034 mala byť nakládka realizovaná v sídle spoločnosti TERRICHEM a.s. odporcom, ale do sídla spoločnosti TERRICHEM a.s. sa nedostavil odporca, ale navrhovateľ a tovar nakladal navrhovateľ, čo preukazuje CMR doklad, v ktorom sa v kolonke č. 25 nachádza ŠPZ vozidla navrhovateľa. A až následne bol tovar odovzdaný navrhovateľom odporcovi na prepravu, pričom nakládka tovaru sa uskutočnila v tmavej garáži, kde nebolo možné určiť či je tovar poškodený.
Navrhovateľ sa k odporu vyjadril v podaní doručenom dňa 14.12.2012, v ktorom uviedol, že tvrdenia z odporu neodôvodňujú neopodstatnenosť návrhu. Odporca ako dopravca nestihol stanovený a dohodnutý termín nakládky vo Svite v sídle spoločnosti TERRICHEM a.s., kde mohla byť nakládka realizovaná len do 16,00 hod. a tým hrozilo, že bude odporcom vykonaná až nasledujúci deň, čím by
bolo spôsobené omeškanie vykládky u odberateľa a tým zdržanie výroby. Z tohto dôvodu tovar vyzdvihol navrhovateľa svojím vozidlom, previezol ho do skladu s tým, že odporca si ho prevezme vo večerných hodinách. Takto bolo zaručené, že dodanie tovaru bude vykonané v riadnom dohodnutom termíne. Prevzatie tovaru prebehlo podľa dohody v sklade navrhovateľa vo večerných hodinách. Nasledujúci deň sa pri preberaní tovaru u odberateľa zistila škoda na paletách, ktorú spoločnosť TERRICHEM fakturovala vo výške 7.142,33 eur faktúrou č. 90100672 dňa 21.10.2011, ktorú navrhovateľ uhradil a ktorá bola následne fakturovaná odporcovi. Poukázal na čl. 17 bod 1 Dohovoru CMR.
Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o preprave, na základe ktorej odporca vykonal prepravu tovaru zo Svitu do Vergato. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že nakládku tovaru vykonal navrhovateľ a až následne bol tovar naložený na motorové vozidlo odporcu. Spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, kedy došlo k poškodeniu tovaru (a teda ku vzniku škody), či k nemu došlo počas prepravy vykonávanej odporcom. Samotné poškodenie tovaru bolo preukázané fotodokumentáciou a e-mailovou správou príjemcu tovaru.
Súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 610, § 622 ods. 1 Obch. zák., čl. 1 bod 1 a čl. 17 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladne doprave (CMR), § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že na preukázanie nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej počas prepravy tovaru, musel navrhovateľ preukázať, že škoda na zásielke vznikla po jej prevzatí odporcom do jej vydania príjemcovi tovaru. Túto skutočnosť navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal, a to s poukazom najmä na skutočnosť, že nakládku tovaru vykonal navrhovateľ a škoda na zásielke mohla byť spôsobená už pri nakládke navrhovateľom.
Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že k vzniku škody na zásielke došlo jednoznačne počas prepravy odporcom a teda nepreukázal svoj nárok na náhradu škody a preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním ohľadom výšky škody, nakoľko zodpovednosť odporcu za škodu na zásielke nebola preukázaná, preto vykonanie dokazovania o výške škody by bolo nadbytočné navyše navrhovateľ nezistil, či zásielka ešte existuje a kde sa nachádza, takže vôbec nie je zrejmé, či by dokazovanie bolo reálne uskutočniteľné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. V súlade s ustálenou judikatúrou a čl. 17 Dohovoru CMR ten, kto uplatňuje proti dopravcovi náhradu škody nemusí zásadne dokazovať jeho zavinenia, pričom v tomto prípade je podľa názoru navrhovateľa jednoznačne preukázané z fotodokumentácie a e-mailovej správy príjemcu, že k poškodeniu tovaru došlo počas prepravy tovaru odporcom. Navrhovateľ má za to, že súd mal vykonať navrhovaný dôkaz a najmä za účelom zistenia zodpovednosti dopravcu za škodu na tovare mal dať vypracovať znalecký posudok. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca nepopieral v konaní, že prepravu vykonal, a že na prepravovanom tovare vznikla škoda. V konaní bola preukázané, že tovar bol odovzdaný príjemcovi po vykonaný prepravy poškodený, že toto poškodenie bolo zaznamenané v liste CMR, a že následne boli vykonané kroky k uplatneniu náhrady škody, s čím sa súd nevysporiadal. Odporca nepredložil žiaden relevantný dôkaz spochybňujúci tvrdenia navrhovateľa o vzniku a výške škody, ktorú musel uhradiť navrhovateľ na základe zodpovednosti plynúcej mu z Dohovoru CMR. Navrhovateľ má navyše za to, že zo žiadnych dôkazov nevyplývalo, že obsahom zmluvy o preprave bol aj záväzok odporcu vykonať nákladku tovaru, resp. skutočnosť, že nákladku mohol vykonať aj navrhovateľ. Nakoľko dopravca bez námietok prevzal naložený tovar, navrhovateľ má za to, že tento tovar nebol poškodený pri nákladke, v opačnom prípade by to bolo zaznamenané v liste CMR dopravcom pri prevzatí tovaru na prepravu. Tovar bol teda do motorového vozidla odporcu naložený bez poškodenia a odporca niesol za zásielku plnú zodpovednosť v zmysle čl. 9 bod 1.2 čl. 17 bod 1 Dohovoru CMR. Navrhovateľ preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia vo výške 294,46 eur. Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným a nezvratným dôkazom svoj nárok, nakoľko jediným dôkazom priloženým k návrhu na začatie konania je faktúra, ktorá nepreukazuje plnenie zmluvnej povinnosti.
V súvislosti s uplatnenou náhradou škody vo výške 7.142,33 eur odporca poukázal na predpoklady na úspešné uplatnenie tohto nároku v zmysle judikatúry a na skutočnosť, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť nie len tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Odporca má za to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť, o ktorej by okresný súd nerozhodol.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 4.5.2015. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, s vyjadrením odporcu k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:
Z obsahu spisu vyplýva, že dopravcom tovaru vozidlom EČV SC 886CA, CMR č. SKE 07859266 bol pre odosielateľa (spoločnosť TERICHEM, a.s.Svit) navrhovateľ, a od navrhovateľa realizoval prepravu ďalší dopravca - odporca. Dôkazom je Medzinárodný nákladný list č. 07859266, faktúra č. 90100672 zo dňa 21.10.2011, ktorou spoločnosť TERICHEM, a.s. fakturovala navrhovateľovi škodu materiálu spôsobenú ním realizovanou prepravou zo dňa 10.10.2011, ako aj faktúra č. 131102223 zo dňa 31.10.2011, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi škodu, ktorá bola spôsobená ním (odporcom) realizovanou prepravou na základe objednávky č. 20113034 zo dňa 7.10.2011.
V konaní nebolo sporné, že prepravu tovaru od navrhovateľa pre príjemcu v Taliansku realizovala spoločnosť odporcu, rovnako nebolo sporné, že tovar odporca nenakladal v sídle spoločnosti TERICHEM, a.s., ale tovar nakladal navrhovateľ, a až následne bol tovar odovzdaný navrhovateľom odporcovi na prepravu. Dôkazom o vykonaní prepravy Svit - Vergato odporcom je i faktúra č. 2011409 zo dňa 12.10.2011, ktorou odporca navrhovateľovi na základe objednávky navrhovateľa č. 20113034 fakturoval za prepravu sumu 336,- eur. K uzavretiu zmluvy o preprave medzi navrhovateľom a odporcom došlo podľa Dohovoru CMR, ktorý správne aplikoval na daný právny vzťah súd prvého stupňa.
Podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
Treba prisvedčiť námietke odosielateľa, že navrhovateľ nemusí zásadne dokazovať zavinenie dopravcu za vzniknutú škodu na prepravovanej zásielke, pretože zodpovednosť dopravcu je konštituovaná na princípe objektívnej zodpovednosti dopravcu. Napriek tomu, dopravca má určité možnosti, aby sa tejto zodpovednosti zbavil.
Podľa čl. 17 ods. 2 CMR, dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol
zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
Podľa ods. 3 dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenie alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.
Podľa ods. 4 dopravca je s prihliadnutím na ust. čl. 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností:
a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste,
b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam,
c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu,
d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov,
e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky,
f) preprava živých zvierat.
Podľa ods. 5 ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode.
Podľa čl. 18 ods. 2 CMR, ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v čl. 17 ods. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne neskoré z týchto nebezpečenstiev.
Odvolací súd má za to, že na základe dôkazov predložených sporovými stranami odporca osvedčil, že škoda na zásielke mohla vzniknúť aj z dôvodu zvláštneho nebezpečenstva uvedeného v čl. 17 ods. 4 písm. c) CMR, keďže s tovarom manipuloval pred jeho prepravou odporcom už navrhovateľ, ktorý vykonal nákladku tovaru u odosielateľa namiesto odporcu. V ustanovení čl. 18 ods. 2 CMR sa výslovne uvádza, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v čl. 17 ods. 4. Odporca teda musel len osvedčiť, že poškodenie zásielky mohlo vzniknúť, a nie že skutočne vzniklo.
Z ust. čl. 18 ods. 2 CMR ďalej vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený bol povinný preukázať, že škoda nebola spôsobená z tohto nebezpečenstva, čo však navrhovateľ v danom prípade nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno podľa čl. 18 ods. 2 CMR.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje dôvody odvolania navrhovateľa v celom rozsahu za právne irelevantné.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ, na ktorého prešlo dôkazné bremeno nepreukázal, že k vzniku škody na tovare došlo jednoznačne počas prepravy odporcom.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 294,46 eur, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 284,81 eur s DPH a režijný paušál 9,65 eur s DPH, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporcu.
Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.