Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-216-2012.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/216/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 956/20, P. O. Box 247, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 35 937 874, proti povinnému toho času neexistujúci právny subjekt KOMPLET PLUS, s.r.o., naposledy so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Kynceľová, IČO: 45 439 940, na vymoženie pohľadávky vo výške 114,11 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 1068/2012, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,43 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 114,11 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica číslo konania 1121581113 zo dňa 23.08. 2011.
Poverením č. 5601 072118 zo dňa 01.03. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 04.06. 2014, súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Exekučné konanie bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté dňa 17.02. 2012, dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd postupoval podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ( účinného do 31. októbra 2013 ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučné konanie bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté dňa 17.02. 2012, dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd postupoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31. októbra 2013.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku( účinného do 31. októbra 2013 ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ( účinného do 31. októbra 2013 ), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/68/2012-57 zo dňa 20. 02. 2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 17. 04. 2014 bola obchodná spoločnosť KOMPLET PLUS s. r. o. so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Kynceľová, IČO: 45 439 940 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 18072/S zrušená bez likvidácie. Následne bola obchodná spoločnosť dňom 08.05. 2014 vymazaná z obchodného registra. Dôvod výmazu: ex offo výmaz.
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012). Z uvedeného dôvodu je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ( účinného do 31. októbra 2013 ), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 112,82 eura, z toho odmenu vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 vyhlášky a náhradu hotových výdavkov vo výške 60,82 Eur v zmysle § 22 vyhlášky + 20 % DPH vo výške 18,80 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného do 31. októbra 2013 ), za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ( účinného do 31. októbra 2013 ), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „Hotové výdavky papier, obálku, tlač listiny“ z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky z poštovej prepravy. Jedná sa najmä o doručovanie Príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a príkazov na odblokovanie účtov. Exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie predmetných písomností. Niektoré doručenky nachádzajúce sa v exekútorskom spise sú dokladom o doručení niekoľkých písomností. V tom prípade súd uznal súdnemu exekútorovi za poštovné len pomernú časť. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Okrem uvedeného je povinný súdny exekútor dané písomnosti, v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku doručiť banke do vlastných rúk. Toto doručenie preukázané nebolo.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 04,67 eura v zmysle § 22 vyhlášky za poštovné.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 1,00 eura za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie a vo výške 1,00 eura za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko má súd zo súdneho spisu preukázané, že tieto písomnosti boli súdnym exekútorom, súdu doručené osobne.
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 45,43 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 04,67 eura a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 37,86 eura) predstavuje 07,57 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne
ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).