Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: L., U..G..C.., U. U. L. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: U. G. Z. T. U. U., Ž. B.. XX, X. o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 doručenou Okresnému súdu Galanta domáhal od žalovaného z titulu majetkovej škody zaplatenia sumy 3.215,01 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 643,- €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Galanta zapríčinil svojim nezákonným konaním ( nesprávnym úradným postupom ) vznik škody na strane žalobcu. Zároveň namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Galanta. Vzhľadom na ich pomer k veci ( k veciam , keďže sa jednalo o hromadné žaloby ) a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu. Následne Krajský súd Trnava rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Galanta sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Dunajská Streda. Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, žalobca žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že súd mu neoznámil značku identifikujúcu konkrétny žalobný návrh. Bez určenia tejto značky nie je možné určiť , ktorý konkrétny návrh žalobcu je predmetom súdneho pojednávania, nakoľko na tunajšom súde je vedené množstvo konaní, ktoré vedie žalobca proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti. Žalobca preto sa domnieva, že neboli splnené podmienky podľa § 115 ods. 2 O.s.p. a nie je možné považovať lehotu na prípravu na pojednávanie za zachovanú. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, žiadal žalobu zamietnuť a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko zo žiadneho platného právneho predpisu súdu nevyplýva povinnosť oznámiť žalobcovi ich identifikačné číslo, navyše pojednávanie bolo vytýčené v predstihu niekoľkých mesiacov a to dňa 14.01.2015 na deň 12.05.2015 a žalobca mal časový priestor na toto pojednávanie sa pripraviť a predmetnú vec vopred identifikovať. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania právneho zástupcu žalobcu. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s vyjadrením žalovanej k žalobe, s obsahom spisu Okresného súdu Galanta a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: V žalobe žalobca poukázal na to, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Je registrovaná obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele : Sro, Vložka číslo: 23636/ B. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom

podľa ust. § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok), zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre vymoženie svojej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. U. XXXXX/XX dlžníčkou( povinnou) B. R.á nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučné veci č. EX XXXXX/XX ( sp.zn. Okresného súdu Galanta ). Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Galanta a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného jednak v období od 01.06.2010 do 31.05.2011 ako aj od 01.06.2011. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 21.03.2011, hoci súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 14.01.2011. Okresný súd Galanta pritom rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca v žalobe poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní primel porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Poukázal v žalobe na rôzne dátumy , v ktorých žiadal o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a to počnúc od roku 2009 až do 25.05.2011 pričom väčšina týchto dátumov nesúvisí s exekučným konaním . Opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom , konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mohli smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súd uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A. Žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 3.215,01 € predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkovo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu B. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup OS Galanta je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia, vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára ( žaloba čl. 10). Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) sumu 643,-€ , t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom

Žalovaný sa k hromadným návrhom vyjadril písomne dňa 22.08.2013. Žalovaný uviedol, že v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 bolo žalovanému doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaný disponuje vlastnou databázou doručených žiadostí, na základe ktorej môžu potvrdiť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci im doručená bola. Žalobca však neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu resp. zmaril možnosť plnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať , žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol. Žalovaný žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukazuje na judikatúru ústavného súdu sp.zn. z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Čo sa týka zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresných súdov nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať. Žalovaný ďalej uviedol, že nemožno aplikovať 15 dňovú lehotu upravenú v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na prípady, ak súd exekútora nepoveril a návrh na udelenie poverenia zamietne. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. súd zistil, že dňa 14.01.2011 bola Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného L., U..G..C.., IČO: XX XXX XXX X., proti povinnej B. R. nar. XX.XX.XXXX bytom Šalgočka č. 120 vo veci vymoženia 826,45 € s príslušenstvom. K žiadosti bola pripojená zápisnica vo veci spísania návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.11.2010 plnomocenstvo pre právneho zástupcu a exekučný titul , rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX právoplatného 27.09.2010 a vykonateľného 30.09.2010. Dňa 20.01.2011 Okresný súd Galanta vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava na zaslanie kompletného rozhodcovského spisu SR XXXXX/XX pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Uvedený spis bol doručený Okresnému súdu Galanta 09.02.2011, pričom Okresný súd Galanta uznesením -33 zo dňa 21.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2011.Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 3.215,01€ a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 643,- €. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím , nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ust. § 16 ods. 4,5 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodne o náhrade škody priznať poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ust. § 19 ods. 2 veta 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa ust. § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania , najdlhšie však do 6 mesiacov. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c),d) Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa ust. § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu ( t.j. v znení platnom od 01.06.2010 ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal škody a nemajetkovej ujmy výlučne za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu., táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie , návrh n na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/99 Z.z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní , nerozhodol Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, že súd oneskorene rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to s omeškaním niekoľkých mesiacov. Súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, avšak v danom prípade neplatila lehota 15 dní, nakoľko žiadosť na udelenie poverenia bola zamietnutá a to rozhodnutím zo dňa 21.03.2011. V predmetnej veci , z ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd na samotné rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadal o pripojenie kompletného spisu od spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava a mohol vo veci rozhodnúť až po doručení a preštudovaní tohto spisu. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny . Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je , že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup ( uzn. Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.08.2009 ). Rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil súd ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup súdu smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny . Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavať písomnosti pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona ( komentár k § 44 Exekučného poriadku ). K vydávaniu poverenia na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co E 60/2011 Z.z. z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k Novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku , čo je judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhu na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu lehota neexistovala. Zákon určoval lehotu na vydanie poverenia a nie na vydanie takého rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne , pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché , pre ktoré bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmavať dôkazy aj bez návrhu účastníkov ako aj ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania, pričom ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody ( rozhodnutie ÚS SR ). Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania dňa 21.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom následne uznesením -38 právoplatne zastavil exekučné konanie. Stalo sa tak práve z dôvodu, že súd zistil, že rozhodcovský súd pri

vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi a to zmenkový úrok a zákonný úrok , čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Rozhodcovský súd preto nemohol ( nemal ) povinného zaviazať k takémuto plneniu. Rovnako nedovoleným bolo aj rozhodnutie rozhodcovského súdu aj v priznanej časti týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru. Samotná zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej mier nákladov ( RPMN ) , tak rozhodcovský súd nemal povinného zaviazať ani na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Súd zároveň vytkol aj to, že z exekučného titulu ani z jeho odôvodnenia sa nedalo zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Žalobca proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastavil. Výsledkami vykonaného dokazovania v tejto konkrétnej veci súd nemal preukázané, že by žalobcovi v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu vznikla škoda. Samotná exekúcie v dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia bola zastavená. Súd má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorú vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s oneskorene vydaným rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť , čo však žalobca nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a v spise sa nenachádza ani jedna sťažnosť ani urgencia zo strany navrhovateľa v čase od podania žiadosti o udelenie poverenia do samotného rozhodnutia súdu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný , neprerušený, nestačí , ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčinná súvislosť existuje skutočnosť s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j. , ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Treba mať za to, že dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia v predmetnej exekučnej veci bola nezákonnosť exekučného titulu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku , či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípade , najmä podľa týchto troch zásadných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený v tomto konaní , tento môže súd priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d) závažnosť dôsledkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení

Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu okrem písm. b), podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia o svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi bolo rozhodnuté tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Následne exekúcia bola zastavená pre vyššie uvedené vady exekučného titulu. Ako už bolo konštatované, žiadny postup, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní sa nepreukázal. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, nepreukázal spojitosť škody ktorú uvádza s prípadným nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia a nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. Súd ďalej poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi by bolo v rozpore s ust. § 1 O.s.p., podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ako aj na konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve žalobca , ktorého základom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov na základe spotrebiteľských zmlúv a to na základe formulárový typových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok s cieľom v neprehľadnej forme v zložito formulovaných podmienkach s oslovením aj tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov , ktorá nemôže týmto zmluvným podmienkam rozumieť dosiahol zisk sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské súdy , ktoré o jeho nárokoch rozhodovali, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zrejmé neplatné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona alebo svojich zmluvných vzťahov, so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd návrh ako nedôvodný zamietol, čo sa týka oboch nárokov, tak uplatnenej náhrady škody ako aj náhrady na nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd zaoberal aj touto námietkou. Premlčanie sa však podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom nezaoberal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný, ktorý bol úspešný si uplatnil náhradu trov konania ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, z týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 od. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).