Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Cpr-3-2014.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/3/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III. so sídlom v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. E., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. Č.. X zastúpená advokátkou JUDr. Alexandrou Michalovičovou, so sídlom Údernícka č. 11, Bratislava proti odporcovi: Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu so sídlom v Bratislave, Na pántoch č. 9, IČO: 00 893 471 zastúpená advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná č. 29, Prešov o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e zmier nasledovného znenia :
Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom sa končí výpoveďou zo dňa 30.04.2014 uplynutím 3-mesačnej doby ku dňu 31.07.2014.
Odporca s a z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľke 6 mesačné odstupné vo výške 3 207,75 eur na účet vedený vo R. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
Odporca sa zaväzuje zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo výške 335,78 eur na účet vedený vo R. číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 29,20 eur na účet Okresného súdu Bratislava III do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 07.08.2014 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 30.04.2014, ktorú jej dal odporca v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť, z dôvodu organizačných zmien s tým, že pracovný pomer navrhovateľky trvá a súčasne sa domáhala náhrady mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku počnúc mesiacom august 2014 do doby keď odporca umožní navrhovateľke pracovať, alebo do doby skončenia pracovného pomeru.
Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka počas celého trvania pracovného pomeru u odporcu svoju prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávala na odbornej úrovni s najväčšou zodpovednosťou nepretržite 23 rokov. Dňa 30.04.2014 obdržala navrhovateľka koncept výpovede z pracovného pomeru a koncept dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b/ Zákonníka práce teda z dôvodu nadbytočnosti, pre zrušenie pracovného miesta referent
ŠI. Navrhovateľka odmietla koncept výpovede prevziať s odôvodnením, že sa poradí s právnikom a svojim podpisom potvrdila iba prevzatie pracovnej verzie bez podpisu štatutárneho zástupcu odporcu a podpisu zástupcov odborovej organizácie. Z uvedeného dôvodov preto nenastali účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa Zákonníka práce. Súčasne namietala skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo strany odporcu v dôsledku ktorých sa mala stať nadbytočnou, za účelové.
Na výpoveď zamestnávateľa reagovala navrhovateľka listom zo dňa 19.06.2014, v ktorom oznámila odporcovi, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a súčasne oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo odôvodnila tým, že zo strany odporcu došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.
Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol , že pracovný pomer medzi účastníkmi bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.1990 s dodatkami. Odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou z dôvodu organizačných zmien, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľka sa stala z dôvodu zrušenia pracovného miesta nadbytočná. Odporca nemal možnosť ďalej zamestnávať navrhovateľku v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemal ani možnosť ponúknuť navrhovateľke inú pre ňu vhodnú prácu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.05.2015, na ktoré sa navrhovateľka a odporca za prítomnosti právnych zástupcov dostavili a pred otvorením pojednávania vo veci samej odporca s navrhovateľkou uzatvoril súdny zmier vyššie uvedeného znenia pričom účastníci konania a ich právni zástupcovia žiadali súd o jeho schválenie.
Zástupcovia účastníkov konania uviedli, že k dohode o mimo súdnom urovnaní pred začatím konania na súde nedošlo z dôvodu, že nedošlo k zhode vo výške náhrady mzdy, keď navrhovateľka uplatňovala 8 mesačnú mzdu, pričom odporca je ochotný akceptovať brutto mzdu vo výške 6 mesiacov teda vo výške 3 207,75 eur s tým, že uzavreli by súdny zmier tak, že výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien zo dňa 30.04.2014 by bola platná, vyplatili by navrhovateľke 6 mesačnú náhradu mzdy vo výške 3 207,75 eur, s tým, že každý by si hradil svoje trovy konania.
Navrhovateľka súhlasila s uzatvorením takejto dohody, resp. súdneho zmieru avšak žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 335,78 eur. Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ sa chcela zaevidovať na úrade práce, mala problém, pretože nevedela predložiť platnú výpoveď, a táto podmienka od úradu práce, je stále aktuálna. Navrhovateľka jednoducho musí takúto listinu predložiť, a preto svoj návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru považuje za dôvodný. Návrh považuje za dôvodný pre neexistenciu riadnej výpovede, ktorá musela byť predmetom tohto súdneho sporu, má problém v evidencii na úrade práce, ale aj problém nájsť si nové zamestnanie, keďže musí vždy zdôvodňovať, že je v súdnom spore s predchádzajúcim zamestnávateľom. Tento súdny spor vzhľadom na vykonávanie dokazovania by z hľadiska jej veku a blízkym nástupom na dôchodok trval dlho, preto sa rozhodla voliť aj za cenu nižšej náhrady mzdy uzatvorenie súdneho zmieru.
Odporca žiadal schváliť súdny zmier, má za to, že predmetný návrh je podľa meritu veci nedôvodný, avšak vzhľadom k predpokladanému dokazovaniu a komplikáciám v súvislosti s týmto sporom a vzhľadom k tomu, že navrhovateľka odpracovala 24 rokov u odporcu, má za to, že formulácia tohto súdneho zmieru ako bola dohodnutá, s takouto formuláciou súhlasil.
Podľa § 1 ods. 1 Zák. práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 4 Zák. práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Podľa § 134 ods. 2 Zák. práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 4 Zák. práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Prítomní účastníci konania na pojednávaní pred začatím konania vo veci samej uzatvorili súdny zmier vyššie uvedeného znenia, ktorého obsahom je obojstranná akceptácia skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom výpoveďou zo dňa 30.04.2014, t.j. uplynutím 3-mesačnej doby ku dňu 31.07.2014, súčasne sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke 6 mesačné odstupné vo výške 3 207,75 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 335,87 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
V zmysle § 99 ods. 1 O.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.
V zmysle § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takomto prípade súd po schválení uznesenia pokračuje v konaní.
V zmysle § 99 ods. 3 O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení súdneho zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
V prejedávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou doručený súdu dňa 07.08.2014, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť 31.07.2014. Dvojmesačná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 77 Zákonníka práce sa týka uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, súd k nej prihliada z úradnej povinnosti, čo má za následok, že navrhovateľka musela svoj nárok uplatniť na súde tak, aby návrh bol podaný na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty, čo splnila. Účastníkmi uzavretý zmier pred súdom nie je v rozpore s hmotným právom a v zmysle Zákonníka práce a preto tento bol súdom schválený.
Vzhľadom na prejav vôle navrhovateľky a odporcu, keď povaha veci uzavretie zmieru pripúšťa a najmä prihliadajúc na to, že obsah tohto zmieru sa neprieči právnym predpisom, postupoval súd podľa § 99 ods. 1, 2 O. s. p. a účastníkmi uzavretý zmier schválil s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohoto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa skončilo zmierom, pokiaľ v nej nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Nakoľko konanie skončilo zmierom účastníci si dojednali náhradu trov konania tak, že sa odporkyňa zaviazala k náhrade trov konania úspešnej navrhovateľke za trovy právneho zastúpenia advokátom vo výške 335,78 eur.
O povinnosti zaplatenia súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, pričom povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 29,20 eur podľa pol. 1 písm. a/ ,b/, Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona /z určovacieho návrhu 99,50 eur, z výšky náhrady mzdy 6%/ zo sumy 3 207,75 eur v sume 192,50 eur/ uložil v konaní neúspešnému odporcovi, keďže navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, avšak konanie od poplatkov oslobodené nie je. Nakoľko však účastníci vyriešili v predmetnom konaní spor zmierom, súd rozhodol o uložení povinnosti odporkyne na zaplatenie časti súdneho poplatku v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súd rozhodol o zaplatení súdneho poplatku vo výške 10 %, ktorý pozostáva z výšky 10 % zo sumy 99,50 eur a 192,50 eur, čo predstavuje 29,20 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier odvolanie nie je prípustné ( § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.). V časti rozhodnutia o náhrade trov konania sa účastníci po vyhlásení , odôvodnení a právnom poučení výslovne vzdali práva podať opravný prostriedok.