Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/189/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. Y., bytom Y. W. XXX/XX - Z. T., zastúpený JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka, so sídlom Levice - Štúrova 19, 2/ Y. Y., rod. I., bytom Y. W. XXX/XX - Z. T. proti odporcovi: X. R., rod. H., bytom B. - Y., V. XXX/XXX, o odstránenie stavby na cudzom pozemku, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2014 a jeho doplnením zo dňa 12.2.2015 žiadali, aby súd vydal rozsudok s tým, že žalovaná je povinná odstrániť stavbu so súp.č. XXXX označenú ako predajné priestory postavené v obci Z. T., k.ú. Z. T. na parcele č. KN-C č. XXXX/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, vedené na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovanej, v časti ktorá presahuje na susednú parcelu KN-C č. XXXX/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere o výmere 48 m2, ktorá je vedená na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov, na vlastné náklady do 15 dní. V návrhu uviedli, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, ktorá je vedená na LV č. XXX, k.ú. Z. T.. Susednú parcelu č. XXXX/X vedenú na LV č. XXXX má vo vlastníctve žalovaná. Žalovaná má vo vlastníctve aj budovu, ktorá je označená ako predajné priestory a má súpisné číslo XXXX. Pôvodne uvedená budova bola postavená na parcele číslo XXXX/X. Žalovaná v roku 2007 začala rekonštrukciu tejto budovy bez stavebného povolenia a stavbu nepovolenie rozšírila aj na pozemok - parcelu číslo XXXX/X, ktorá nikdy nebola v jej vlastníctve. Žalobcovia požiadali geodetickú kanceláriu o vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu, z ktorého vyplýva, že neoprávnená stavba prakticky sa nachádza na parcele číslo XXXX/X a aj na parcele číslo XXXX/ X. Žalobcovia neoprávnenú stavbu riešili aj cestou stavebného úradu, čo však neviedlo k žiadnemu výsledku. Nakoľko žalovaná nie je ochotná riešiť problém nepovolenej stavby presahujúcu nad pozemok žalobcov mimosúdnou cestou, žalobcom nezostáva iná možnosť iba žalobou sa domáhať svojich práv a to odstránenia nepovolenej stavby na náklady žalovanej, respektíve úpravy stavby tak, ak by nepresiahla na parcelu číslo XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Preto poukazujú na ustanovenie c .

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomne podanom návrhu s tým, že navrhovatelia sú vlastníkmi parc. č. XXXX/X o výmere 48 m2 a odporkyňa je vlastníčkou susednej parc.č.XXXX/X o výmere 68 m2. Práve na parc. XXXX/X je postavená čierna stavba, ktorá patrí odporkyni. Navrhujú jej odstránenie , nakoľko bráni v užívaní pozemku navrhovateľov, ktorí ho chcú využívať ako parkovacie miesto.

Navrhovateľka v 2/rade na pojednávaní uviedla, že parcelu č. XXXX/X kúpili v roku 2010 od p. X. v podiele 2/3, nakoľko ju chceli využívať na parkovanie. Keď kupovali tento pozemok a boli tam s vlastníčkou ona spomínala, že na tomto pozemku bola stará budova, kde jej predchodkyňa bývala, keď sa však na to fyzicky bola pozrieť, už to nespoznávala, a oni boli v domnení, že kupujú vedľajší voľný pozemok. Išlo v podstate o spoločný dvor, ktorý chceli využívať na parkovanie. Potom na nich odporkyňa zavolala políciu za to, že tam parkujú, tak si dali túto parcelu zamerať a urobiť vytyčovací návrh a zistili, že sa tam nachádza presne na tejto parcele budova odporkyne. Odporkyňa pri vytyčovaní bola, vytyčovaní náčrt nechcela podpísať. Vie, že p. I. G., ktorá je tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je príbuzná p. X., od ktorej kupovali túto nehnuteľnosť, ale p. G. už nežije, vie len, že má jedného syna, avšak nevie, kde sa nachádza.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že v roku 2006 kúpila parcelu č. XXXX/X, na ktorej bola aj je postavená budova, ktorá tam takto stojí doteraz. Ona mala kópiu z katastrálnej mapy a LV, všetko tam sedelo, a vôbec ju nenapadlo dať si vytýčiť túto parcelu. V podstate ide o úzky dvor a domy ktoré sú postavené za sebou. Jediný spor s navrhovateľmi mali vtedy, keď navrhovateľ parkoval v strede tohto úzkeho dvora a znemožňoval ostatným užívanie tohto dvora. Sú tam tri budovy na začiatku toho dvora, potom je tam prázdny pozemok a potom sú tam ďalšie budovy. Ona túto budovu nijako nerozširovala, je tam tak ako aj bola, keď ju kupovala, iba ju rekonštruovala. Ona je teraz v zahraničí a táto budova je minimálne 5 rokov prázdna, nič sa tam neprevádzkuje. Aj fotografie, ktoré predložili o prevádzkovaní baru sú staré. Doposiaľ nemala žiadny spor ohľadom tejto budovy. Čo sa týka nadobudnutia parcely navrhovateľov XXXX/X, tak ešte na starom LV v roku 2007 tam boli poznamenaní vlastníci T. X. a I. G., ktoré už vtedy boli mŕtve a tento pozemok nebol prededený. Potom sa po p. Balogovej tento pozemok prededil a následne to odkúpili navrhovatelia. Myslí si, že navrhovatelia od začiatku vedeli, že na tomto pozemku je stavba, lebo už vtedy jej prišiel od ich advokáta list, že od nej žiadajú 300 eur ako nájom za to, že z časti stojí jej budova na ich pozemku. Preto si myslí, že to kúpili práve preto, aby od nej žiadali peniaze. Táto budova je stará, má potvrdenie Mesta Z. T., podľa ktorého objekt súp. č. XXXX bol postavený v prvej polovici 20. storočia s tým, že tento objekt sa nachádza na par. XXXX/X v kat. úz. Z. T., LV XXXX.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, výpis z LV XXXX kat. úz. Z. T., čiast. výpis z LV č. XXX, výpis z LV XXXX, vytyčovací náčrt č. 2/010 zo dňa 24.9.2010, protokol o vytýčení hranice pozemku, kopia katastrálnej mapy, žiadosť o prešetrenie realizácie stavby zo dňa 22.7.2010, rozhodnutie Mesto Z. T. zo dňa 14.9.2007, oznámenie výkonu štátneho stavebného dohľadu čl. 18, výsledok štátneho stavebného dohľadu, výzva zo dňa 9.11.2010, doplnenie petitu, fotografie a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX, kat.úz. Z. T. vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parc. Č. XXXX/X o výmere 68 m2, na ktorej je postavená budova - predajné priestory so súp.č. XXXX.

Z výpisu z LV č. XXX, kat.úz. Z. T. vyplýva, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/3 nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X o výmere 48 m2 a ďalším podielovým spoluvlastníkom v podiely 1/3 je I. G., r. P..

Z vytyčovacieho náčrtu č . 007/2010 na vytýčenie hranice parcely č. XXXX/X ako aj protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 12.8.2010 vyplýva, že parcela č. XXXX/X sa nachádza pod stavbou, pričom stavba sa nachádza na celej parcele č. XXXX/X a časti parcely č. XXXX/X.

Podľa stanoviska stavebného úradu Mesto Z. T. - žiadosť o prešetrenie realizácie stavby zo dňa 22.7.2010, rozhodnutím č. 2135/2007-002-RB zo dňa 14.9.2007 Mesto Z. T. navrhovateľovi X. R. povolilo zmenu v spôsobe užívania stavby skladu, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X na nový spôsob užívania - predajné priestory. Zmena v užívaní uvedenej stavby nebola spojená so zmenou stavby. Zmena sa neprerokovávala pri stavebnom konaní. Súčasný stavebný úrad nevylučuje tú možnosť, že bývalé stavebné úrady ako Obv. úrad životného prostredia Zlaté Moravce na nehnuteľnosť s.č. 3016 vydali určité povolenia, ktorými sa táto stavba stavebno-technicky zmenila. Ks skutočnostiam ktoré by potvrdili alebo vyvrátili túto možnosť sa terajšiemu stavebnému úradu nepodarilo dopátrať. Ak takzv. "nezrovnalosti" spočívajú v tom, že určitá časť nehnuteľnosti s.č. 3016 zasahuje do nehnuteľnosti účastníka Y. Y. s poukazom na ustanovenie , stavebný úrad odkazuje tohto účastníka na súd.

Rozhodnutím Mesta Zlaté Moravce, stavebný úrad č. 2135/2007-002-RB zo dňa 14.9.2007 bola navrhovateľovi X. R. povolená zmena v užívaní stavby, a to stavby : sklad, súp.č. XXXX na parc. Č. XXXX/X na nový povolený spôsob využitia stavby : predajné priestory.

Podľa - 3 , Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Ustanovenie upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, t.j. nie je vlastníkom pozemku. Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba. Vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník. Ustanovenie sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami. Ide o formu negatórnej žaloby, ktorou sa sleduje odstránenie stavby. Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane vystupuje vlastník pozemku, ktorý zvyčajne podáva žalobu a na druhej strane vystupuje stavebník - vlastník neoprávnenej stavby, ktorý je zvyčajne žalovaný. Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania - aktívna vecná legitimácia, a odporca je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti - pasívna vecná legitimácia. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu. V prejednávanej veci bola správne označená odporkyňa, nakoľko z LV č. XXXX skutočne vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou stavby, ktorú žiadajú navrhovatelia odstrániť. Navrhovatelia sú zase podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v podiely 2/3, t.j. sú aktívne legitimovaní. Ďalšou podielovou spoluvlastníčkou, ktorá je zapísaná na tomto LV je I. G., ktorej patrí podiel 1/3 na predmetných nehnuteľnostiach. Zo žaloby však vyplýva, že odstránenia nehnuteľnosti ( stavby odporkyne ) sa domáhajú len dvaja podieloví spoluvlastníci, pričom podielové spoluvlastníctvo v týchto veciach predstavuje nerozlučné účastníctvo všetkých vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti ( ust. - z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania vád podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv k predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu, pričom uplatnenie práva je úzko spojené v procese iným postupom, ktorý si účastník konania zvolil, a za ktorý nesú sami zodpovednosť. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky, súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke.

Navrhovatelia žiadali doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom, ktorý návrh súd zamietol, nakoľko ho považoval za nadbytočný s poukazom na vyššie uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ / Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.