Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., C. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455 a otca: A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. - R., Q. XXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Bytča, Sidónie Sakalovej 190, IČO: 47 256 591, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -425 zo dňa 01. júla 2022, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 140,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 04.12.2020 k rukám matky dieťaťa. Vo zvyšku súd návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného zamieta. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.12.2020 do 29.11.2022 vo výške 1.901,33 eur súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 18.01.2018 v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -425 zo dňa 01.07.2022 rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 190,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred s účinnosťou od 04.12.2020. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.12.2020 do 30.06.2022 vo výške 2.457,32 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky maloletého spolu s bežným výživnom pod následkom strany výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 18.01.2018 v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2020 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne od 12.11.2018. Návrh odôvodnila tým, že od vydania posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov. Táto súvisí so špecifickým zdravotným stavom maloletého, ktorý od 12.11.2018 navštevuje Základnú školu pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím v R.. Výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 346,- eur až 386,- eur (strava 50,- eur, oblečenie, hygiena 30,- eur, škola: poplatok 6,- eur, internát

15,- eur, stravovanie 75,- eur, školské potreby a hygiena 10,- eur, cestovné 90,- až 130,- eur, lieky 40,- eur, iné výdavky - výlety, hračky, zábava a pod. 30,- eur). Matkin príjem predstavuje suma v priemere 676,67 eur. Otec je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, pričom podľa názoru matky je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si prácu vyhovujúcu jeho zdravotnému stavu. Za podstatnú zmenu pomerov matka považovala i skutočnosť, že na strane otca od júna 2018 zanikla vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi M. N.. Okrem toho došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) medzi ňou a otcom dieťaťa, čím došlo k predaju spoločnej nehnuteľnosti a otec nadobudol peňažné prostriedky vo výške cca 105.600,- eur. Otec je v starostlivosti o maloletého naďalej pasívny, napriek tomu, že opakovane dlhodobo sľuboval, že sa o tohto bude viac starať a podieľať sa na jeho výchove a výžive vo vyššej miere i vďaka finančným prostriedkom, ktoré získa po vyporiadaní BSM. Matka dieťaťa žiadala otca zaviazať na úhradu spätného výživného od 12.11.2018 z dôvodu, že medzi ňou a otcom prebiehal od r. 2017 súdny spor o vyporiadanie BSM a keďže vedenie ďalšieho súbežného súdneho konania by bolo pre ňu finančne, časovo a psychicky náročné, k podaniu návrhu na zvýšenie výživného pristúpila až po skončení uvedeného konania. 3. Otec dieťaťa považoval výšku mesačných nákladov na starostlivosť o syna za privysokú. Matkou vyčíslené výdavky žiadal zdokladovať. Poukázal na to, že maloletý je zdravotne ťažko postihnutý s nárokom na doprovod zdarma, preto má zdarma cestovné aj jeho doprovod. Ďalej uviedol, že jednorazový príjem z predaja spoločnej nehnuteľnosti nie je trvalým a udržateľným pravidelným príjmom. Je stále invalidný dôchodca, výška jeho mesačného invalidného dôchodku je 317,20 eur, z ktorej sumy hradí všetky náklady svojho bežného života a výživné na maloletého. Iný príjem nemá, nemá vlastné bývanie. Poukázal na to, že z predaja nehnuteľnosti o vyporiadanie BSM matka dieťaťa získala 130.000,- eur. Následne si kúpila 3-izbový byt. Odmietla sa rozdeliť s darom pre celú rodinu od jeho rodičov v sume 5.000,- eur. Nerozdelila sumu 3.625,36 eur na sporiaci účet na zrušenie stavebného sporenia. Po predaji spoločnej nehnuteľnosti nadobudol sumu 105.600,- eur. Musel platiť právne zastupovanie ohľadom vyporiadania BSM. Vznikli mu dlžoby z pôžičiek od kamarátov, ktoré musel splatiť, takže z predaja mu ostalo 45.000,- eur. Chcel by si zabezpečiť bývanie kúpou bytu, garsónka sa pohybuje cca 60.000,- eur. 4. Matka dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 21.04.2021 dokladovala mesačné výdavky maloletého v súvislosti so školou. K výške cestovných výdavkov uviedla, že pri návrate domov ako aj pri ceste po syna cestuje sama a hradí obyčajný cestovný lístok 9,30 eur, MHD v R. 0,70 eur a výdavky na železničnú stanicu v Q. predstavujúce cca 20,- eur. Niekoľkokrát do roka cestuje so synom do školy autom (na tento účel je potrebné zakúpiť diaľničnú známku v sume 50,- eur) a to predovšetkým pred a po prázdninách pre veľké množstvo potrebných vecí. Maloletý navštevuje v R. i neurologickú ambulanciu, s čím sú spojené ďalšie náklady na cestovanie ako i poplatok za vyšetrenie 20,- eur. V marci 2021 sa predpísané lieky navýšili o sumu 11,- eur. Maloletému zakúpila mobilný telefón v sume 150,- eur a mesačne mu dobíja kredit 12,- eur. Ďalej uviedla, že nízky príjem otca výlučne v podobe čiastočného invalidného dôchodku je iba dôsledkom jeho neochoty sa zamestnať. Jedná sa o čiastočný invalidný dôchodok kvôli zdravotným problémom s chrbticou, pričom i s takýmito zdravotnými ťažkosťami je možné nájsť si prácu na čiastočný úväzok. 5. Otec dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 28.05.2021 uviedol, že výšku prezentovaných výdavkov na cestovné matka nepreukázala, jej odôvodnenie nie je dôveryhodné. Invalidný dôchodca nie je vlastnou vinou, má vážne zdravotné problémy a prácu si hľadá. V dnešnej dobe je to problém pre zdravého človeka, nie to ešte pre neho. Žiadnu prácu mu neponúkli ani cez úrad práce. Má výdavky nielen na ónovú terapiu, ktorá sa pravidelne opakuje, ale aj rehabilitácie (dvakrát za rok po 30 procedúr), na neurológa, psychiatra. Pravidelné mesačné výdavky špecifikoval nasledovne: výživné 60,- eur, bývanie 50,- eur, strava 120,- eur, mobilný telefón 5,- eur, ošatenie a obuv 20,- až 30,- eur, kozmetika a drogéria 5,- eur, lieky a iné 20,- až 30,- eur, PHM 30,- až 40,- eur, post box 3,90 eur, poplatok za odpad 2,20 eur. Ako je zrejmé z jeho výdavkov, pokiaľ ide o bývanie, je odkázaný na pomoc iných. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. 7. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. , , , , , , , , o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“. 8. Podľa súdu u maloletého došlo od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca k zmene spočívajúcej v tom, že od 12.11.2018 navštevuje špeciálnu školu pre sluchovo postihnuté deti, pričom ide o školu mimo miesta bydliska maloletého, t.j. v R. a maloletý býva na internáte. Výdavky matky na maloletého otec najskôr vo svojom písomnom vyjadrení rozporoval, neskôr na pojednávaní uviedol, že tieto nenamieta, okrem výdavkov na cestovanie. Aj keď je maloletý zdravotne postihnutý a má nárok na cestovné so sprievodom zdarma, súd považoval tento výdavok za opodstatnený v rozsahu, kedy matka cestuje sama (po tom čom maloletého zavedie do školy a predtým, ako ho ide vyzdvihnúť).

Tieto predstavujú mesačne 88,80 eur. Nakoľko je táto suma priznaná v bežnom výživnom, ktoré sa platí aj v čase prázdnin, súd mal za to, že táto suma kompenzuje výdavky matky na cestu autom do R. počas návštev lekárov, a keď vezie maloletého do školy na začiatku a na konci školského roka. Spolu odôvodnené výdavky maloletého v súčasnosti predstavujú sumu cca 360,- eur (strava 50,- eur, oblečenie, hygiena 30,- eur internát 15,- eur, strava v škole 75,- eur, školské potreby 10,- eur, cestovné 88,80 eur, lieky 51,- eur, iné výdavky - výlety, hračky 30,- eur, kredit 12,- eur). U matky maloletého došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že jej zanikla vyživovacia povinnosť k synovi M., ktorý v septembri 2018 ukončil strednú školu maturitnou skúškou, v štúdiu nepokračuje, a teda je schopný samostatne sa živiť. Príjem matky predstavoval v roku 2021 sumu 661,64 eur, v roku 2022 v januári 715,85 eur, vo februári 950,17 eur. V období od marca 2020 do augusta 2020 poberala ošetrovné spolu vo výške 2.088,- eur. Pokiaľ matka nadobudla majetkovú hodnotu z predaja nehnuteľností v BSM, túto použila na zakúpenie bytu a jeho zariadenia, čím prakticky zabezpečuje bytové potreby aj pre maloletého. Otec tak ako pri poslednej úprave výšky vyživovacej povinnosti je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 317,20 eur. Aj u neho zanikla vyživovacia povinnosť k synovi M.. Rovnako ako matka nadobudol majetkovú hodnotu z vyporiadania BSM, a to vo výške 105.600,- eur. 9. Súd tvrdenia otca o nakladaní s uvedenou sumou nepovažoval za vierohodné, nakoľko tieto sú rozporné. K predaju nehnuteľnosti rodičmi došlo dňa 22.04.2020, bola vyplatená aj kúpna cena, zmluva o prevode bola zavkladovaná dňa 07.07.2020. Vo vyjadrení zo dňa 06.04.2021 otec uviedol, že musel platiť právne zastupovanie ohľadom vyporiadania BSM, vznikli mu dlžoby, na ktoré si požičiaval od kamarátov, ktoré musel splatiť a ostalo mu 45.000,- eur. Z predložených dokladov pripojených k tomuto vyjadreniu (bod 14. odôvodnenia: dňa 24.07.2020 advokát 795,49 eur, dňa 11.05.2018 advokát 20,- eur, dňa 13.04.2018 advokát 10,- eur, dňa 07.03.2018 advokát 10,- eur, dňa 10.10.2017 súdny poplatok 66,- eur, dňa 20.12.2017 exekučné poplatky 673,96 eur, dňa 20.12.2017 exekúcia na výživné 425,- eur, dňa 20.12.2017 exekúcia na výživné 240,- eur, dňa 04.01.2019 komunálny odpad 21,17 eur, dňa 03.03.2020 komunálny odpad 27,59 eur, dňa 06.03.2018 znalecká odmena 200,- eur, dňa 21.09.2020 príplatok za ónovú terapiu 70,- eur, dňa 07.09.2020 a 10.09.2020 pokladničné doklady za lieky 9,40 eur, z 20.01.2020 a 27.10.2020 za stomatologické výkony 95,82 eur, dňa 21.10.2019 faktúra za kúpeľnú liečbu 243,- eur, dňa 30.12.2019, dňa 02.07.2020, dňa 01.10.2020 a 12.03.2021 úhrada poplatkov za PO BOX 43,80 eur) vyplýva, že prevažná väčšina z nich je z obdobia pred predajom nehnuteľností a vyplatením kúpnej ceny. Zároveň sú to doklady o zaplatení, pričom otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že tieto boli uhrádzané z pôžičiek od kamarátov (okrem pôžičky od F. N.). Jediný doklad o úhrade (vyššej hodnoty) po nadobudnutí kúpnej ceny otcom je príjmový pokladničný doklad od advokáta v sume 795,49 eur. Ďalej v uvedenom vyjadrení otec uviedol, že by si chcel zabezpečiť bývanie kúpou bytu, cena za garsónku je cca 60.000,- eur a keďže má len 45.000,- eur, nedokáže si zabezpečiť vlastné bývanie. V rozpore s uvedeným je jeho neskoršie tvrdenie a doklad o tom, že zaplatil sestre 60.000,- eur na byt, ktorý by mal nadobudnúť v dedičskom konaní po rodičoch. Z čoho uhradil sestre rozdiel medzi sumou 45.000,- eur, ktorú podľa skoršieho vyjadrenia mal a prečo si za peniaze, ktoré poskytol sestre nekúpil zmieňovanú garsónku, otec neuviedol. V konaní preukázal len, že po nadobudnutí svojej časti kúpnej ceny zaplatil dlh F. N. 20.000,- eur a sestre 1.300,- eur, prípadne odmenu advokáta 795,- eur. Rovnako pochybnosti vyvoláva dôkaz otca - vyhlásenie jeho sestry, že od neho prevzala 60.000,- eur a že bude v dedičskom konaní po rodičoch súhlasiť, aby sa stal výlučným vlastníkom bytu rodičov. Bolo nelogické, aby otec vyplácal uvedenú sumu sestre v čase, kedy nie je isté, či hociktorý z nich alebo obaja budú dedičmi po svojich rodičoch (odmietnutie dedičstva, dedičská nespôsobilosť, vydedenie, iné dôvody), a že by sestra otca sa vzdala svojho podielu na byte (ktorý ešte nemá) za cenu, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou bude v čase, kedy by jej dedičské právo vzniklo, vyššia. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná podľa , a teda ak by aj otec uvedené prostriedky zaplatil sestre, súd ich v súlade s ustanovením Zákona o rodine nemôže brať do úvahy, nakoľko nebolo nevyhnutné ich vynaložiť (fakticky v súčasnosti a ani v budúcnosti by neriešili otázku bývania otca). 10. Ďalej mal za to, že v predmetnej veci zvýšenie výživného odôvodňujú nielen schopnosti otca, ale aj jeho možnosti, čiže potencionálny príjem, ako i majetkové pomery. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca tak vychádzal z jeho faktického príjmu - invalidného dôchodku, ako i z potencionality príjmu, a to z priemernej mzdy zamestnanca v Slovenskej republike zverenej Štatistickým úradom SR, ktorá bola v roku 2020 - 1.133,- eur (čistá mzda 866,- eur) a v roku 2021 - 1.210,05 eur (čistá mzda 920,20 eur). Vychádzal z toho, že pri čiastočnej invalidite otca je v jeho možnostiach vzhľadom na jeho vek, kvalifikáciu, odbornosť, pri zohľadnení jeho zdravotného stavu dosiahnuť uvedený príjem minimálne vo výške, ktorý by dosiahol, ak by pracoval na polovičný pracovný úväzok. Nezistil, že by otcovi v možnosti dosiahnuť uvedený príjem bránili jeho zdravotné komplikácie. Z vyjadrenia lekára - neurológa,

predloženého otcom len vyplýva zákaz dvíhať ťažké bremená nad 15 kg a pracovať v chladnom a vlhkom prostredí. Uvedené obmedzenie otca nediskvalifikuje z výkonu iných povolaní. Rovnako mu nebola priznaná plná invalidita. Schopnosť rodiča zabezpečiť si príjem sa neviaže len k prácam, na ktoré má kvalifikáciu, otcovi nič nebráni sa rekvalifikovať aj pre iný druh práce. Súd zároveň poukázal na to, že otec svoje výdavky uvádzal v rôznych výškach. Vo vyjadrení zo dňa 28.05.2021 hodnotu 311,- eur, pričom výdavky na bývanie uviedol 50,- eur. Na pojednávaní dňa 13.04.2022 výdavky na bývanie 250,- až 400,- eur, i keď sa vie dohodnúť na výške nájmu, ale nie vždy. Nájomné zmluvy nepreukázal. Rovnako naviac uvádzal výdavky na ónoterapiu, liečenia, rehabilitácie. Ak otec nemá iný príjem okrem čiastočného invalidného dôchodku vo výške 317,20 eur, nie je zrejmé, z čoho tieto výdavky prevyšujúce jeho príjem hradí. Pokiaľ sa týka jeho časti kúpnej ceny z nehnuteľnosti v BSM, t.j. 105.600,- eur, ani raz otec netvrdil, že tieto prostriedky čerpá aj na financovanie uvedených výdavkov. 11. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, mal súd za to, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 190,- eur, čo predstavuje cca 53 % z odôvodnených potrieb maloletého, pričom u matky zohľadnil aj skutočnosť, že sa o maloletého stará osobne ( Zákona o rodine), a že ide o starostlivosť prevažne v čase víkendov, prázdnin a sviatkov, kedy sa nerealizuje výučba v škole. Ak otec v konaní poukazoval na dar jeho rodičov, ktorý si ponechala matka, ako i na matkou vybraté stavebné sporenie, súd uviedol, že výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča a na jeho plnenie nie je možné započítavať pohľadávky povinného rodiča či už voči druhému rodičovi, prípadne samotnému dieťaťu. Otec prípadne jeho rodičia mohli uvedené nároky uplatňovať samostatne prípadne otec v rámci konania o vyporiadaní BSM. 12. Zvýšené výživné súd určil od 04.12.2020, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné toto priznať spätne, a to v zmysle ustanovenia Zákona o rodine. Uvádzané dôvody matke objektívne nebránili uplatniť návrh na zvýšené výživné voči otcovi maloletého v čase, keď nastala zmena pomerov u maloletého, teda keď nastúpil do špeciálnej internátnej školy až do 04.12.2020, kedy návrh podala. Súdne konania, na ktoré matka poukazovala, neprebiehali po celé toto obdobie. Konanie o zníženie výživného sa začalo 01.08.2017 a právoplatné bolo 01.10.2019. Konanie na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela začalo 20.11.2017 a skončilo 19.06.2019 a konanie o vyporiadanie BSM začalo 29.06.2017 a skončilo 02.12.2020. V konaní o vyporiadaní BSM došlo k mimosúdnej dohode a predaju nehnuteľnosti 22.04.2020 a k späťvzatiu žaloby 27.07.2020 (po zavkladovaní zmluvy), teda ak by aj toto konanie bolo dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý bránil matke podať návrh na zvýšenie výživného, tento dôvod fakticky odpadol minimálne po späťvzatí žaloby otcom v júli 2020, pričom matka návrh na zvýšenie výživného podala až v decembri 2020. Podľa názoru súdu, ak by existoval dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bránil matke návrh na zvýšenie výživného na súd podať, táto sa ho nemôže dovolávať, ak už odpadol a návrh následne podá až po uplynutí značného časového odstupu. 13. Návrh matky na zvýšenie výživného súd čiastočne zamietol (čo do výšky uplatneného nároku, ako i obdobia, za ktoré matka žiadala zvýšené výživné). 14. Pri určení zameškaného výživného vychádzal z obdobia od podania návrhu matky na zvýšenie výživného 04.12.2020 do konca mesiaca jún 2022, nakoľko v čase rozhodovania súdu bol otec v omeškaní so zaplatením výživného splatného v tomto mesiaci. Zároveň vychádzal z toho, že došlo celkovo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti o 130,- eur. Ide o pomernú časť výživného za 28 dní mesiaca december 2020, t.j. 117,32 eur a výživného za 18 mesiacov (január 2021 až jún 2022), t.j. 2.340,- eur. Spolu dlžné výživné predstavuje sumu 2.457,32 eur, na zaplatenie ktorého súd zaviazal otca v splátkach po 100,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. 15. Nakoľko došlo k zmene ostatného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca, súd toto vyjadril vo výroku tohto rozhodnutia. 16. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie , ďalej len „C. m. p.“ podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení až C. m. p. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výrokov I. a II. v zmysle a nasl. C. m. p., C. m. p., a , , ďalej len „“. 18. Nestotožnil sa so závermi súdu o tom, že je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné vo výške 190,- eur mesačne. Jeho mesačný príjem je vo výške 317,20 eur. Ak z neho sumu 190,- eur zaplatí titulom výživného, ostane mu na živobytie suma 127,20 eur mesačne a keď zaplatí titulom nedoplatkov

na výživnom sumu 100,- eur tak mu ostane suma 27,20 eur. Takže suma, ktorá mu ostáva nedosahuje ani výšku zákonného životného minima. Aj keď bude u niekoho bývať zdarma a nebude mu prispievať ani na energie, tak uvedená suma mu samozrejme nepokryje ani výdavky na lieky a liečebné náklady. 19. Podľa otca dieťaťa súd pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že môže pracovať a práci sa asi na základe vlastného rozhodnutia vyhýba. To ale nie je pravda. Keby bol spôsobilý vykonávať nejakú prácu tak by pracoval, pretože uvedený stav ho vôbec neteší. Kým bol ženatý s matkou dieťaťa, mával naraz aj niekoľko zamestnaní, aby čo najviac zarobil a zabezpečil rodinu. Vďaka tomu si postavili rodinný dom, na ktorom tiež značnú časť postavil vlastnými rukami. Aj preto, že sa rodinný dom postavil a následne predal, si matka dieťaťa mohla zakúpiť byt, v ktorom žije spolu so synom. Takáto zvýšená fyzická záťaž sa podpísala pod jeho zdravotný stav. Je si vedomý toho, že na prvý pohľad vyzerá ako zdravý človek, ktorý môže vykonávať akúkoľvek prácu. Máva ale také bolesti, že bohužiaľ nie je momentálne schopný vykonávať žiadnu prácu. Nielen takú ako uviedol lekár, ale ani žiadnu inú, ktorá by zodpovedala jeho schopnostiam, veku a zdravotnému stavu. Okrem toho opakovane podstupuje rehabilitácie, liečenia a ónoterapie, pre ktoré sa mu nedá nájsť si nejakú jednoduchšiu prácu, aj keby nejaká taká existovala. 20. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že nerozumie tomu, prečo súd spochybňuje spôsob naloženia s jemu vyplatenou časťou kúpnej ceny za rodinný dom. Sú to peniaze, ktoré boli a sú primárne určené na zabezpečenie jeho bývania. Matka dieťaťa ich použila na kúpu bytu a rovnaké právo má aj on a súd by ich nemal brať do úvahy pri rozhodovaní o výške výživného. A ak prihliada na peniaze, ktoré dostal on a ktorými stále vo zvyšku disponuje, prečo neskúmal, či aj matke neostali peniaze z vyporiadania BSM. Má pochybnosti, že byt, ktorý kúpila, stál 130.000,- eur. 21. Čo sa týka toho, že sa so synom nestretáva uviedol, že nie je to kvôli tomu, že by on nechcel. Záujem ale chýba na druhej strane. 22. Podľa otca dieťaťa to čo čo je pre rozhodovanie súdu o zvýšenie výživného najdôležitejšie, je zmena pomerov vo vzťahu k času, keď súd rozhodoval o výživnom naposledy. Súd zvýšil výživné zo sumy 60,- eur na 190,- eur, teda na viac ako trojnásobok. Výdavky na maloletého syna sa ale nezvýšili ani na 1,5-násobok, príjem matky dieťaťa podstatne stúpol a jeho je prakticky rovnaký. Zdravotný stav syna je rovnaký ako bol v čase, keď súd určil výživné vo výške 60,- eur. 23. Pokiaľ súd spochybňoval niektoré jeho tvrdenia uvádzajúc, že výdavky, ktoré uvádza sú vyššie ako výška jeho príjmov (čiastočného invalidného dôchodku) tak otec dieťaťa poukázal na skutočnosť, že svoje mesačné výdavky pravidelne dofinancováva z peňazí, ktoré dostal titulom vyporiadania BSM, resp. z predaja spoločného majetku. Tak to tvrdil aj počas konania a myslí si, že to dáva logiku. Preto sa mu ich suma dosť podstatným spôsobom znížila. Matka dieťaťa má teda podstatne vyšší mesačný príjem ako on, má zabezpečené bývanie a jej východisková pozícia po rozvode a rozdelení spoločného majetku bola podstatne lepšia ako jeho. On ostal invalid a ona si privlastnila ešte aj peniaze získané zo stavebného sporenia vo výške 3.625,36 eur a dar od jeho rodičov vo výške 5.000,- eur. 24. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že si je vedomý toho, že náklady na život rastú a výživné by sa malo zvýšiť. Nesúhlasil ale s takým zvýšením ako rozhodol súd. A pokiaľ ide o splátky zameškaného výživného žiadal súd, aby boli znížené aspoň na polovicu. 25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnieva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že ho zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 190,- eur mesačne. Žiadal preto, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže povinnosťou platiť nižšie mesačné výživné a nižšie mesačné splátky zameškaného výživného.

26. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 31.08.2022 považovala napadnuté rozhodnutie za správne, logicky odôvodnené a navrhla preto, aby ho odvolací súd potvrdil. 27. Podľa nej otec v odvolaní uvádza opakovane rovnaké skutočnosti ako v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nesúhlasí s ich posúdením zo strany súdu. Jeho odvolanie považovala za účelové a plne sa stotožnila so závermi a odôvodnením rozhodnutia, keďže všetky namietané skutočnosti boli pri rozhodovaní zo strany súdu riadne zohľadnené a vyhodnotené. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že je naďalej toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si zamestnanie, a to minimálne na polovičný úväzok. Tvrdenie, že by otec nemohol vykonávať žiadnu prácu je čisto špekulatívne a nevyplýva z lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára ani zo žiadneho iného dokladu. Rovnako ani rehabilitácie a liečenia nie sú prekážkou otca zamestnať sa. Domnieva sa preto, že súd postupoval správne, keď pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal i z potencionality jeho príjmu, čiže z jeho možností a schopností dosahovať príjem, pokiaľ by pracoval na polovičný úväzok. Podľa nej súd

zároveň súd zohľadnil vek, potreby a fakt, že sa otec nepodieľa na osobnej starostlivosti o dieťa, na základe čoho určil za primerané výživné sumu 190,- eur mesačne. Pokiaľ ide o finančné prostriedky nadobudnuté z vyporiadania BSM, ona priamo na pojednávaní uviedla a vysvetlila, že tieto použila na kúpu bytu, zariadenia domácnosti, životné potreby maloletého a náklady spojené s bývaním. Na druhej strane otec v priebehu konania uvádzal zmätočné a protichodné tvrdenia o nakladaní s peniazmi nadobudnutými rovnako z vyporiadania BSM. Okrem toho tiež tvrdenie, že otec sa so synom chce stretávať považovala za čisto formálne, pretože už viac ako dva roky ju nijakým spôsobom nekontaktoval za účelom stretnutia so synom. Odvolanie otca nemá preto vecné ani právne opodstatnenie a v ňom uvedené skutočnosti nie sú podľa jej názoru objektívnymi dôvodmi, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia.

28. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.09.2022 uviedol, že to, že matka považuje napadnuté rozhodnutie za správne je logické, lebo súd jej návrhu v prevažnej miere vyhovel. On ale trvá na všetkých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré uvádzal v odvolaní a napadnutý rozsudok nepovažuje za správny. Pokiaľ matka je presvedčená, že môže pracovať a postup súdu prvej inštancie, keď vychádzal aj z proporcionality jeho príjmu považuje za správny, jeho osobne takýto jej postoj mrzí, pretože veľmi dobre vie, že pokiaľ mohol pracovať tak sa práci nevyhýbal a pracoval naraz aj vo viacerých zamestnaniach a potom ešte na stavbe ich domu. On asi najlepšie vie, ako sa cíti a či pracovať vládze alebo nie. Jemu to tiež nie je príjemné, keď je odkázaný na pomoc iných ľudí. Trval na všetkých skutočnostiach, ktoré v odvolaní uviedol. Výživné vo výške 190,- eur, aj keby bolo primerané potrebám maloletého, nie je momentálne schopný platiť. Všetko, čo uviedol pred súdom, ohľadne nakladania s finančnými prostriedkami získanými z rozdelenia BSM je pravda a ako uviedol aj odvolaní sú to peniaze, ktoré boli a sú primárne určené na zabezpečenie jeho bývania. Matka ich použila na kúpu bytu a rovnaké právo má aj on a súd by ich nemal brať do úvahy pri rozhodovaní o výške výživného. A ak aj prihliada na peniaze, ktoré dostal on a ktorými stále vo zvyšku disponuje, prečo neskúmal, či aj matke neostali peniaze z vyporiadania BSM. So synom sa stretávať chce, ale bohužiaľ nevidí záujem na druhej strane.

29. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení doručenom dňa 11.10.2022 nepovažovala za potrebné sa ďalej vyjadrovať.

30. Krajský súd ako súd odvolací ( C. m. p., ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom konania - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , C. m. p.) a včas ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s C. m. p.) preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contratio ) a rozsudok okresného súdu zmenil ( ).

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 190,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred s účinnosťou od 04.12.2020, nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.12.2020 do 30.06.2022 vo výške 2.457,32 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky maloletého spolu s bežným výživnom pod následkom strany výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

32. Otec dieťaťa v odvolacích námietkach vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že ho zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 190,- eur mesačne. Nie je v jeho možnostiach takéto výživné platiť pretože suma, ktorá mu ostáva nedosahuje ani výšku zákonného životného minima. Nepovažoval za pravdivý stav, že by mohol pracovať a to kvôli zdravotnému stavu. Mal za to, že jemu vyplatená časť kúpnej ceny za rodinný dom sú peniaze, ktoré boli a sú primárne určené na zabezpečenie jeho bývania. Súd zvýšil výživné zo sumy 60,- eur na 190,- eur, teda na viac ako trojnásobok pričom výdavky na maloletého sa v takomto rozsahu nezvýšili. Aj zdravotný stav maloletého je rovnaký ako v

čase posledného rozhodnutia súdu. Príjem matky dieťaťa podstatne stúpol. Má zabezpečené bývanie. On ostal invalid, jeho príjem je prakticky rovnaký a mesačné výdavky pravidelne dofinancováva z peňazí, ktoré dostal titulom vyporiadania BSM. Uznal, že náklady na život rastú a výživné by sa malo zvýšiť ale nesúhlasil s takým zvýšením ako rozhodol súd. 33. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, tak aj na strane rodičov.

34. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

35. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné sám sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného. 36. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom, napadnutého rozhodnutia, odvolaním otca dieťaťa a vyjadrením matky konštatuje, že okresný súd správne zistil skutkový stav. Porovnaním okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 18.01.2018 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na maloletého výživné vo výške 60,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov /02.08.2016/ vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2018) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe bolo tak správne uzavreté, že v čase podania návrhu matky dieťaťa (04.12.2020) došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa v dôsledku jeho veku a s tým spojených potrieb. Rovnako tak aj v tom, že rodičom dieťaťa ubudla vyživovacia povinnosť k synovi M. N.. Stotožnil sa aj s tým, že predmetnej veci zvýšenie výživného odôvodňujú nielen schopnosti otca, ale aj jeho možnosti, čiže potencionálny príjem ako i majetkové pomery.

37. Pri určení výšky zvýšeného výživného však odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevyvodil správny právny záver nakoľko nepovažoval sumu ním určenú za primeranú rozhodným kritériám. Je pravdou, že potreby maloletého sa zmenili tým, že je vekovo starší (v čase posledného súdneho rozhodnutia v r. 2018 bol takmer vo veku 9 rokov, v čase podania návrhu na začatie konania mal 11 rokov, v súčasnej dobe je vo veku 13 rokov). Navštevuje základnú školu pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím v R. s bývaním na internáte. Sú preto opodstatnené výdavky maloletého spojené s jeho vekom a návštevou školy ustálené okresným súdom, ktoré sú len čiastočne vyššie ako v čase posledného rozhodnutia kedy navštevoval základnú školu internátnu pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v C., pracovisko G. M. dennou formou. Okrem toho je starostlivosť matky o maloletého prevažne len v čase víkendov, prázdnin a sviatkov kedy sa nerealizuje výučba v škole. Pokiaľ ide o otca dieťaťa okresný súd správne nevychádzal len z jeho faktického príjmu predstavujúceho

invalidný dôchodok. Kým sa však tento pri potencionalite stanovenia príjmu otca zameral na priemernú mzdu zamestnanca odvolací súd s ohľadom na poberanie invalidného dôchodku otca mal za to, že je potrebné vychádzať z minimálnej mzdy v polovičnej výške, ktorú by mohol dosiahnuť keby sa zamestnal. K poukazovaniu otca na to, že je invalid a nemôže pracovať kvôli zdravotnému stavu, uvádza, že nebolo možné vychádzať len z výšky jeho invalidného dôchodku. Nebola mu totiž priznaná s ohľadom na jeho zdravotný stav tzv. plná invalidita. Jeho ďalšia pracovná činnosť nie je tým vylúčená. Súhlasí tak aj s matkou dieťaťa v tom, že s ohľadom na uvedené je možnostiach a schopnostiach otca nájsť si zamestnanie a to minimálne na polovičný úväzok. Podľa verejne známych údajov čistá minimálna mzda v r. 2020 dosiahla sumu 476,74 eur (1/2-ica sumu 238,37 eur), v r. 2021 sumu 508,44 eur (1/2- ica sumu 254,22 eur), v r. 2022 sumu 525,65 eur (1/2-ica sumu 262,82 eur). Prihliadajúc potom aj na výšku invalidného dôchodku otca v jednotlivých rokoch (v r. 2020 suma 309,10 eur, v r. 2021 suma 317,20 eur, v r. 2022 suma 321,40 eur) by podľa odvolacieho súdu otec dieťaťa mohol dosiahnuť priemerný príjem vrátane invalidného dôchodku v sume 567,70 eur (v r. 2020 sumu 547,47 eur, v r. 2021 sumu 571,42 eur, v r. 2022 sumu 584,23 eur). Z tohto príjmu potom pri určení zvýšeného výživného vychádzal. Prihliadol aj na ubudnutie vyživovacej povinnosti otca na syna M., na ktorého mal povinnosť prispievať výživné v sume 75,- eur mesačne. Napokon, súhlasiac s odvolaním otca v tom, že výdavky na maloletého sa nezvýšili o trojnásobok oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, za primeranú považoval sumu 140,- eur mesačne. Táto zodpovedá v podstate 20 % z predpokladaného príjmu otca, čo zodpovedá zaužívanej súdnej praxi, podľa ktorej by výživné platené rodičom malo podľa okolností prípadu dosahovať 20 % až 30 % z jeho príjmu. I keď rozsah výživného v zákone výslovne vyjadrený nie je vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným sa má dieťaťu zabezpečiť taká životná úroveň, ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti, resp. sa podieľali na úhrade výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov. Odvolací súd vzal do úvahy, že časť potrieb dieťaťa je krytá aj rodinnými prídavkami. K odvolaniu otca dieťaťa uvádza, že je pravdou, že v súvislosti s vyporiadaním BSM vyplatená časť kúpnej ceny za rodinný dom sú peniaze, ktoré boli a sú primárne určené na zabezpečenie jeho bývania. Nebolo však zistené, že by otec dieťaťa takýmto spôsobom peňažné prostriedky vynaložil a výdavky na ktoré poukazoval nemajú prednosť pred výživným (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

38. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 140,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu na začatie konania (§ 77 ods. Zákona o rodine) t.j. 04.12.2020 k rukám matky dieťaťa. Vo zvyšnej časti návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol.

39. Nedoplatok na výživnom za čas od podania návrhu na začatie konania t.j 04.12.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. 29.11.2022 vznikol potom v sume 1.901,33 eur. K výpočtu nedoplatku dospel nasledovne: za čas od 04.12.2020 do 04.11.2022 v sume 1.840,- eur (23 mesiacov x 80,- eur /80,- eur ako rozdiel medzi novourčenou sumou 140,- eur mesačne a sumou doteraz určenou 60,- eur mesačne/ = 1.840,- eur), za čas od 05.11.2022 do 29.11.2022 v sume 61,33 eur (80,- eur : 30 dní x 26 dní = 61,33 eur). Spolu je to suma 1.901.33 eur. Nedoplatok odvolací súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane nedoplatok splatným naraz. Výška splátok bola určená s ohľadom na pomery otca ako i výšku nedoplatku, tak, aby tento bol splatený v dobe podľa zaužívanej súdnej praxe nie dlhšej ako 3 roky.

40. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -215 zo dňa 18.01.2018 v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosti otca.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa C. m. p. a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , C. m. p. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nevidel dôvod na použitie výnimky podľa ust.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).