Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/391/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti odporcovi: N. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, H. o zaplatenie 1.244,19 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Súd konanie čo do zaplatenia 16,-EUR z a s t a v u j e.

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 1.000,-EUR s 9,25%- ným ročným úrokom z omeškania od 11.6.2011 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 45,25 EUR a trovy právneho zastúpenia 100,90 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 24.7.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej sumy 1.244,19 EUR, kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 0,24 EUR, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 234,34 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.216,74 EUR od 17.7.2013 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.12.2010 uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Úverové podmienky navrhovateľa, s ktorými bol odporca oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.000,-EUR zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 29,76 EUR, pričom vrátiť ich mal v 72 splátkach. Pretože sa dostal do omeškania s jednotlivými splátkami, listom zo dňa 26.5.2011 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.244,43 EUR v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

Navrhovateľ uviedol, že dlžná suma sa skladá z istiny 32,26 EUR (vypočítaná ako súčet jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré však neboli uhradené), zo zosplatnenej istiny vo výške 967,74 EUR (zvyšná časť poskytnutého úveru, vypočítaná ako rozdiel celkového úveru a súčtu jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré boli vyrubené a mali byť uhradené), z úroku z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia vo výške 99,39 EUR (rozdiel medzi úrokom z úveru vyrubeným do zosplatnenia úveru 99,39 EUR a úrokom z úveru zaplateným zo strany odporcu 0,-EUR), z úroku z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru v sume 111,65 EUR, z poplatku za

vedenie účtu vo výške 9,95 EUR, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 EUR, poistného vo výške 5,70 EUR a kapitalizovaného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,24 EUR. Pôvodne navrhovateľ žiadal zaplatiť aj poplatky za upomienky vo výške 16,-EUR, avšak v tejto časti navrhovateľ zobral svoj návrh späť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, súd konanie čo do zaplatenia 16,-EUR zastavil.

Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie, ako aj doručenie žaloby vykázané náhradným spôsobom. K žalobe sa nevyjadril, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.

Navrhovateľ ako listinné dôkazy do spisu doložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 14.12.2010. Na základe tejto úverovej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver 1.000,-EUR. Odporca sa zaviazal úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 29,76 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 23,82%. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške od 30,8% do 32,2%, ako aj priemerná hodnota RPMN 27,12%. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá na 72 mesiacov od poskytnutia úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V spodnej polovici zmluvy bolo drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú Úverové podmienky navrhovateľa a klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami navrhovateľa, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K tomu boli doložené aj Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Navrhovateľ do spisu doložil aj Splátkový kalendár, z ktorého je zrejmé, že odporca neuhradil navrhovateľovi z poskytnutého úveru ani jednu splátku. Doložený bol aj list navrhovateľa zo dňa 26.5.2011 adresovaný odporcovi označený ako: „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“. V tomto liste navrhovateľ oznámil odporcovi, že v dôsledku omeškania so splácaním úveru, je povinný okamžite uhradiť zostávajúcu časť úveru spolu so zmluvnou pokutou. Celková čiastka predstavovala k tomuto dňu 1.244,43 EUR. Uvedenú sumu mal odporca uhradiť v lehote 15 dní odo dňa spísania tohto listu. Zároveň navrhovateľ kópiou poštového podacieho hárku preukázal, že list označený ako: „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ zaslal odporcovi poštou dňa 31.5.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Posledne citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 14.12.2010 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2010.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Ako bolo uvedené vyššie, v § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tomto prípade však v úverovej zmluve takáto doba trvania zmluvy, ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dohodnuté neboli. Výslovne bolo uvedené, že lehota splatnosti je 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru nie je dostatočne určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa priamo nedá určiť, kedy bol, resp. má byť odporcovi úver poskytnutý, a tým sa ani nedá presne určiť dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve chýba aj zákonom požadovaný údaj o dobe trvania zmluvy.

Keďže zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy spotrebiteľského úveru, ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu 1.000,-EUR. Podľa splátkového kalendára, odporca nezaplatil ani jednu splátku, z uvedeného dôvodu, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,-EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ žiadal priznať zákonný denný úrok z omeškania vo výške 0,025% denne z celkovej dlžnej sumy 1.228,19 EUR od zosplatnenia, pričom v žalobe tento nárok rozdelil na zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou v závislosti od výšky dlžnej sumy a počiatku omeškania vo výške 0,024% na úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. od 11.6.2011 do 16.7.2013 vo výške 234,34 EUR a na úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.216,74 EUR od 17.7.2013 do zaplatenia.

K zosplatneniu celého úveru došlo ku dňu 10.6.2011. Túto skutočnosť oznámil navrhovateľ odporcovi listom z tohto dňa. Zároveň ho vyzval zaplatiť celú dlžnú sumu do 15 dní odo dňa spísania listu. List bol spísaný dňa 26.5.2011, 15-dňová lehota uplynula dňom 10.6.2011, nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 11.6.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25%, z uvedeného dôvodu, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z priznanej sumy 1.000,- EUR aj zákonný 9,25%- ný ročný úrok z omeškania od 11.6.2011 až do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal priznať celkovú istinu 1.228,19 EUR, kapitalizovaný denný úrok z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia, avšak súd priznal navrhovateľovi len istinu bez úrokov a bez poplatkov, preto súd v prevyšujúcej časti istiny, ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ žiadal zaplatiť istinu pôvodne vo výške 1.244,19 EUR, túto znížil o 16,-EUR, súd mu priznal 1.000,-EUR, čo je 80,37%-ný úspech oproti 19,63%-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že navrhovateľ má právo na 60,74% svojich nákladov.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 74,50 EUR, pretože má nárok na 60,74% nákladov, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 45,25 EUR.

Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 166,12 EUR. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci a za napísanie žaloby. Pri 100%-nom úspechu súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške 83,06 EUR vrátane DPH za každý úkon, čo by spolu predstavovalo 166,12 EUR. Keďže má nárok na 60,74% z nákladov, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 100,90 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).