Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/46/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX T. T.-E., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky v sume 2 731,32 Eur s prísl., ktoré začalo pred súdnym exekútorom Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P. O. BOX 142, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 52/15, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 01. 04. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -14 zo dňa 13. 03. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd podrobne uviedol: „Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2 731,32 Eur s príslušenstvom a to na základe rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak aritration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava č.k. 142/07/14 zo dňa 22.09.2014 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil aj fotokópiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019695 zo dňa 27.12.2012 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 731,32 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. Súd najmä skúmal v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (uznesenia so sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. zo dňa 10. 01. 2013 a zo dňa 27. 02. 2013), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platne uzavretej rozhodcovskej doložke.

Za týmto účelom súd preskúmal listiny predložené oprávneným, z ktorých vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 27. 12. 2012 zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené pred príslušným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi stranami sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje oprávnený ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označený v zmluve rodným číslom.

Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom ako silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu.

Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. V zmysle § 53 ods. 3 ťaží v tomto prípade dôkazné bremeno dodávateľa (oprávneného), preto mu dal súd možnosť vyjadriť sa k rozhodcovskej zmluve a vyzval ho, aby preukázal, že táto bola individuálne dojednaná. Na výzvu súdu oprávnený uviedol, že povinný nemusel prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože táto predstavuje samostatný právny úkon a jej prijatie bolo možnosťou, nie povinnosťou, povinného. Argumentácia oprávneného je v podstate založená len na tom, že zmluva je uzatvorená ako samostatný právny úkon, čo však súdu vyplýva len z toho, že rozhodcovská zmluva je vyhotovená na osobitnej listine. Táto argumentácia nemôže obstáť, pretože je irelevantné, či je rozhodcovská zmluva (doložka) podpísaná ako súčasť "hlavnej" zmluvy alebo osobitne. Súd uvádza, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva, rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere, pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah a taktiež podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy však takéto informácie nevyplývajú. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že tvrdenia oprávneného nerozptyľujú vyššie uvedené pochybnosti, a teda nepostačujú na unesenie jeho dôkazného bremena o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve. V tomto smere súd odkazuje aj na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 05. 03. 2014, ktorý riešil obdobnú situácia a uviedol, že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. (V súvislosti s výzvou súdu na preukázanie individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 3 oprávnený uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo ho súd vyzval na vyjadrenie sa len k tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd takto postupoval práve na základe vyššie citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 v zmysle ktorého je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, na dodávateľovi. Svojou výzvou dal súd oprávnenému možnosť na preukázanie tejto skutočnosti.)

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ

(povinný) dovolával. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Oprávnený v tejto súvislosti argumentoval dôvodovou správou, ktorú priložil k svojmu vyjadreniu, podľa ktorej ustanovenie, ktoré núti spotrebiteľa, aby riešil svoje spory výlučne v rozhodcovskom konaní, nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, len dáva možnosť spotrebiteľovi uplatniť svoje práva nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale aj na súde. Súd v prvom rade uvádza, že v oficiálnej dôvodovej správe dostupnej na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky nie je nijaká bližšia interpretácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, len sa v nej uvádza, že sa do zákona dopĺňajú nové body (neprijateľné podmienky), ktoré neboli transponované zo smernice č. 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dokument priložený oprávneným je len pozmeňovací návrh poslanca NR SR Ing. Mariana Záhumenského. Nech by však bolo znenie dôvodovej správy akékoľvek, z vyššie uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné ustanovenie uvedené v § 53 ods. 4 písm. r) a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 sú neprijateľné podmienky neplatné. To znamená, že ak súd raz ustáli, že nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom je neprijateľnou podmienkou, je toto dojednanie ako celok absolútne neplatné.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku o zastavení a trovách exekučného konania“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený argumentujúc ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. a), § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) OSP.

Odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy konania.

Oprávnený vo všeobecnosti konštatuje, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

Súd nerešpektoval nie len zákonné znenie definície neprijateľnej podmienky a ani úmysel zákonodarcu (vyjadrený vo forme právnej normy, ktorou je súd viazaný). Odôvodnenie uznesenia v časti, v ktorej exekučný súd uvádza svoju predstavu o ideálnej rozhodcovskej zmluve, len následne dokumentuje rozpor dôvodov uvádzaných súdom pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy so zákonom. Ak sa má prijateľnosť či neprijateľnosť podmienky spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho kto je žalobca, potom nemôže ísť o neplatnosť absolútnu. Začatie konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúcim pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné.

K výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu

rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva to z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností.

Oprávnený dôvodí, že už poukázal na dve základné oprávnenia resp. možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Ide o možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy, pretože rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu že ju nemusí prijať. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy.

V spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné

a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy

b) informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je (hoci právna úprava takúto požiadavku na veriteľa neurčila).

Existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si spotrebiteľ v lehote 14 dní mohol po uzavretí rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Práve v tomto smere sa prejavuje nesprávnosť chápania pojmu spotrebiteľ zo strany exekučného súdu. Spotrebiteľ ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená, mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne (vedený hocijakým úmyslom). O tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7/ rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení.

Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nie len tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie a k odvolaniu oprávneného krajský súd dodáva.

Podaným odvolaním je ponúkané súdu prijať inú filozofiu výkladu právnych noriem ako tú, ktorú si osvojil súd prvého stupňa, pričom jeho závery korešpondujú so závermi Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu a prevažnou väčšinou záverov všeobecných súdov. Odvolateľ síce poukazuje na niektoré závery iných všeobecných súdoch v iných konaniach, medzi iným aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, avšak treba poznamenať, že ide o rozhodnutia z roku 2013. Od tohto času sa v dôsledku spresňujúcich úprav Európskej únie zmenila aj prax súdov. Nepostačuje už poukázať na to, že spotrebiteľ mal možnosť overiť si určité skutočnosti, pretože tieto boli zakotvené v zmluve, ale v dôsledku smerníc Európskej únie sa dôkazné bremeno ešte viac presunuje na veriteľa, ktorý v spornom prípade musí preukazovať, že s určitým ustanovením zmluvy sa dlžník skutočne aj oboznámil, ale najmä, že mu porozumel.

Odvolateľ v podanom odvolaní robí iné právne závery než na ktorých je založené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Treba však zdôrazniť, že prezentácia iného právneho názoru než ho vyslovil okresný súd, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa iba v prípade, ak by jeho závery boli arbitrárne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.