Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o mal. F. - F., D.. XX.X.XXXX V. F., D.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov O. F., D.. XX.X.XXXX, N. A., R. XXXX/XX V. Š. F., D.. XX.X.XXXX, N. A., XX.V. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, Poprad, L.Svobodu 2674/1, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. -43 zo dňa 27.11.2013, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti tak, že toto výživné sa zo strany otca znižuje u mal. F. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne a u mal. F. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2014 a počnúc dňom 1.9.2014 súd určuje výživné u mal. F. v sume 80 eur mesačne a u mal. F. v sume 70 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a . Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca maloletých detí na zníženie výživného, v ktorom žiadal, aby súd znížil výživné z toho dôvodu, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a došlo k zníženiu jeho príjmu.

Otec vo svojich výpovediach uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. -45 zo dňa 6.12.2011 bolo rozvedené manželstvo s matkou maloletých detí, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 50 eur mesačne. Ďalším rozsudkom OS Poprad č.k. bolo výživné zvýšené u mal. F. na sumu 85 eur mesačne a u mal. F. na sumu 70 eur mesačne a to od 1.9.2013. V čase zvýšenia výživného bol otec detí zamestnaný ako mestský policajt vo Svite, pričom pracoval na dobu určitú do 31.12.2013. Od 1.1.2014 je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce v Poprade a z týchto dôvodov žiada znížiť výživné na minimálnu výšku. Vo svojich výpovediach otec ďalej uviedol, že počas celého obdobia evidencie na úrade práce nepoberal dávku v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi ani nepožiadal, pretože predtým sa informoval o podmienkach poberania dávok v hmotnej núdzi, pričom mu bolo oznámené, že v prípade, ak pracuje na dohodu o vykonaní práce a z tejto by mal vyšší príjem, dávka by mu bola krátená. Otec pracuje na dohodu o vykonaní práce v Chemosvite Svit od apríla 2014 na pozícii maséra v Spolcentre, z čoho má vyplácaný príjem 124 eur mesačne. Býva u svojho brata, ktorému mesačne hradí 115 eur. Okrem toho štvrťročne platí inkasné poplatky za plyn, takže celkové poplatky za bývanie po prepočte predstavujú

130 eur mesačne. Taktiež hradí výživné vo výške 155 eur podľa pôvodného rozhodnutia. Žije z úspor, v januári 2013 odpredal motorové vozidlo za 6.850 eur. Otec zároveň uviedol, že sa informoval o možnosti príspevku na bývanie, kde mu bolo oznámené, že pokiaľ by mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu, poberal by príspevok na bývanie 50 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že jeho brat žije v zahraničí, túto nájomnú zmluvu zatiaľ uzavretú nemá. S maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend, pokiaľ je to v jeho možnostiach. Maloletým deťom v súčasnosti nehradí dovolenky ani nezakupuje darčeky väčšej hodnoty, nakoľko nemá finančné prostriedky. Prácu si aktívne hľadá, v priebehu posledných mesiacov rozposlal viac ako 10 žiadostí o zamestnanie, zatiaľ nedostal žiadnu kladnú odpoveď.

Právny zástupca otca uviedol, že otec z objektívnych dôvodov v súčasnosti nemôže hradiť 155 eur mesačne na maloleté deti výživné, nakoľko to nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Jeho príjem predstavuje okolo 120 eur mesačne a napriek tomu, že prácu si aktívne hľadá, túto sa mu získať nepodarilo. Na prácu maséra má potrebnú kvalifikáciu, zo strany oslovených inštitúcií mu však ponúknutá práca nebola. Pokiaľ sa týka dávky v hmotnej núdzi, ak by si o túto aj reálne požiadal, s poukazom na príjem z dohody o vykonaní práce by mu takáto dávka nikdy nebola riadne vyplatená.

Na dotaz súdu o možnosti výkonu práce na živnosť otec uviedol, že v súčasnosti nemá finančné prostriedky, aby túto živnosť prevádzkoval.

Matka maloletých detí vo svojich výpovediach uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Pokiaľ sa týka jej pomerov, v čase do6.7.2014 bola zamestnaná v Tatrabanke, kde dosahovala priemerný mesačný zárobok 786 eur. K 6.7.2014 došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, za mesiace júl a august 2014 jej bolo vyplatené 2-mesačné odstupné a následne požiadala o poberanie podpory v nezamestnanosti, ktorá jej bola vyplácaná do 9.11.2014. Celkovo jej bola vyplatená podpora v nezamestnanosti vo výške 2.005,40 eur. Od 10.11.2014 sa zamestnala na Okresnom súde v Kežmarku, kde do mája 2015 pracovala na zástup a na poslednom pojednávaní uviedla, že od 1.5.2015 je v stálej štátnej službe. Na OS Kežmarok dosahuje priemerný mesačný zárobok 450 eur. Maloletý F. navštevuje 2.ročník ZŠ, dieťa trpí celiakiou, s čím má matka zvýšené výdaje, poberá naňho príspevok z úradu práce vo výške 36 eur mesačne. Maloletý navštevuje výtvarný krúžok a pohybové hry, čo mesačne predstavuje 6 eur. Dieťa sa stravuje v ŠJ, stravné činí 21 eur, za školský klub matka hradí 6 eur. Maloletý F. navštevuje MŠ, za dieťa matka hradí školné 15 eur, stravné predstavuje 24,40 eur. Maloletý má bezmliečnu diétu, inak je zdravý. Na školské potreby a pomôcky sa skladajú okolo 5-6 eur mesačne. Matka zároveň uviedla, že vznáša vzájomný návrh na zvýšenie výživného, v ktorom žiada, aby súd zvýšil výživné u mal. F. na sumu 110 eur mesačne a u mal. F. na sumu 90 eur mesačne.

Kolízny opatrovník žiadal návrh otca zamietnuť. Reálne potreby maloletých detí zodpovedajú tomu, aby otec uhradil výživné minimálne vo výške 150 eur a je zrejmé, že aj do budúcna budú tieto reálne potreby rásť. Na strane matky došlo k zníženiu príjmu. Kolízny opatrovník poukázal na možnosti a schopnosti na strane otca a to aj v súvislosti s možnosťou rekvalifikačného kurzu alebo inej možnosti zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom OS Poprad č.k. -45 zo dňa 6.12.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu 50 eur mesačne na každé z maloletých detí. Ďalším rozsudkom OS Poprad č.k. -43 zo dňa 27.11.2013 bolo zvýšené výživné na mal. F. na sumu 85 eur mesačne a na mal. F. na sumu 70 eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia príjem matky predstavoval 804 eur, matka bola zamestnaná v Tatrabanke. Otec pracoval ako mestský policajt, mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2013 a jeho priemerný mesačný zárobok činil 523 eur. V súčasnosti otec maloletých detí je od 1.1.2014 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Od apríla 2014 pracuje na dohodu o vykonaní práce, z čoho má príjem 124 eur mesačne. Býva u svojho brata, ktorému mesačne hradí 115 eur a zároveň hradí štvrťročne inkasné poplatky za plyn, čo po spriemernení predstavuje náklady na domácnosť 130 eur mesačne. Výživné na maloleté deti hradí vo výške 155 eur. Naďalej žije z úspor, v januári 2013 odpredal motorové vozidlo za sumu 6.850 eur.

Pokiaľ sa týka pomerov na strane maloletých detí, mal. F. navštevuje 2.ročník ZŠ, dieťa má zdravotné problémy, potrebuje bezlepkovú diétu a z UPSVaR Poprad je matke vyplácaný príspevok v súvislosti s touto chorobou vo výške 36 eur mesačne. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, stravné činí 21 eur. Maloletý v rámci mimoškolskej činnosti navštevuje výtvarný krúžok a krúžok pohybových hier, kde matka hradí 6 eur mesačne a taktiež za školský klub hradí 6 eur mesačne. Mal. F. navštevuje MŠ, školné činí 15 eur, stravné činí 24,40 eur. Na školské potreby a pomôcky matka prispieva okolo 5-6 eur mesačne. Mal. F. má bezmliečnu diétu.

Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky, táto bola zamestnaná v Tatrabanke, kde pracovný pomer trval do 6.7.2014, k tomuto dátumu došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a matke bolo vyplatené 2- mesačné odstupné za mesiace júl a august 2014. Po ukončení pracovného pomeru, t.j. od 7.7.2014 bola vedená v evidencii úradu práce ako nezamestnaná a táto evidencia trvala do 9.11.2014. Matka poberala podporu v nezamestnanosti, ktorá jej za celé uvedené obdobie bola vyplatená vo výške 2.005,40 eur. Od 10.11.2014 je zamestnaná ako asistentka na Okresnom súde v Kežmarku, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 450 eur. Iný príjem na strane matky nie je. Spolu s maloletými deťmi obýva byt, za ktorý hradí mesačne 200 eur, spláca hypotéku vo výške 170 eur mesačne.

Z potvrdenia o zárobku z Tatrabanky vyplýva, že matka pracovala v tejto inštitúcii do 6.7.2014 a dosahovala priemerný mesačný zárobok 780 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou a bolo jej vyplatené 2-mesačné odstupné.

Z opisu mzdového listu z Chemosvitu a.s. Svit vyplýva, že menovaný pracuje ako externý zamestnanec na dohodu o vykonaní práce a jeho príjem činí 124 eur mesačne.

Z opisu mzdového listu matky vyplýva, že táto je zamestnaná na Okresnom súde v Kežmarku a dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 450 eur.

Z evidencie UPSVaR Poprad je zrejmé, že otec je v evidencii nezamestnaných od 1.1.2014. Nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, keďže v čase predchádzajúceho konania dosahovala príjem 804 eur a v súčasnosti tento príjem predstavuje do 450 eur mesačne. Taktiež došlo k zníženiu príjmu na strane otca, ktorý predstavoval 523 eur mesačne a v súčasnosti tento príjem činí 124 eur mesačne. V tomto smere je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že otec v prípade, žeby si uplatnil nárok na dávku v hmotnej núdzi, táto by mu bola hradená aspoň čiastočne. Pri jeho príjme, ktorý dosahuje z dohody o vykonaní práce, by táto dávka nebola krátená vôbec, resp. minimálne. Príjem by sa mu takto zvýšil aj o 60 eur mesačne. Zároveň si otec mohol uplatniť príspevok na bývanie, ak by riadne predložil nájomnú zmluvu. Túto nájomnú zmluvu môže kedykoľvek so svojím bratom uzavrieť, jedná sa o blízkeho príbuzného a hoci tento žije v zahraničí,

táto sa dá kedykoľvek uzavrieť. Tým by sa príjem otca zvýšil o ďalších 50 eur mesačne. Pomery na strane maloletých detí sú oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nezmenené, mal. F. naďalej navštevuje 1.stupeň ZŠ a nezmenený je aj jeho zdravotný stav; mal. F. navštevuje MŠ a taktiež má nezmenený zdravotný stav oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd znížil výživné na strane otca u mal. F. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne a u mal. F. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a to za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2014, t.j. za dobu, kedy otec sa stal nezamestnaným, evidovaným na úrade práce a došlo k poklesu jeho príjmu a matka v tom čase ešte pracovala v Tatrabanke a dosahovala vyšší príjem, pričom súd zobral do úvahy aj mesiace júl a august, kedy jej bolo riadne vyplatené 2-mesačné odstupné. Od 1.9.2014 súd určil výživné na mal. F. v sume 80 eur mesačne a na mal. F. v sume 70 eur mesačne a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že u matky došlo k zníženiu príjmu, jednak v uvedenom čase bola nezamestnaná a aj po uzavretí pracovného pomeru jej príjem nedosahuje takú výšku ako v čase, keď pracovala v Tatrabanke. Pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy potreby maloletých detí, zo stanoveného výživného skutočne môžu byť uhradené len základné výdavky na maloleté deti. Je potrebné, aby si otec uplatnil predmetné dávky a príspevky na príslušnom úrade práce, čím by opätovne došlo k zvýšeniu jeho príjmu a vychádzajúc z tohto zvýšeného príjmu súd určil uvedené výživné.

Zároveň v prevyšujúcej časti, ktorou žiadal znížiť výživné na sumu minimálneho výživného, súd návrh otca zamietol ako nedôvodný s poukazom na už uvedené odôvodnenie vyššie. Pokiaľ sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil navrhovanú výšku výživného a preto súd tento návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa §-u 205 ods. 1 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.