Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/29/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., G. XXXX/XX, o vymoženie 1 305,15 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 18. 12. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -20 zo dňa 09. 12. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Kurtého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. zo dňa 19. 05. 2014.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol: „Podaním zo dňa 19.05.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.07.2014, podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie príslušenstva pohľadávky, prílohou ktorej žiadosti je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 19.05.2014 a exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 05157/08 vydaný dňa 19.06.2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761.

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy vo výške 1 305,15 eura, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžných súm, vymoženia trov konania vo výške 282,09 eura a trov exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vyššie citované zák. ust. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení je upravený aj postup súdu v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, spočívajúci v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul je potrebné posudzovať komplexne ako celok, a ak čo i len jeden z týchto dokumentov vykazuje nesúlad so zákonom, hoci aj čiastočný, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi (povinnému) je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť podľa Exekučného poriadku rozhodnutie súdu ( ) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina ( ).

Podľa , podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05157/08 vydaný dňa 19.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2008 a vykonateľnosť dňa 24.07.2008. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 1 325,17 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1 059,55 eura od 12.03.2008 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 282,08 eura. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinný bol zaviazaný na uvedené plnenie z titulu nesplateného úveru poskytnutého mu na základe Zmluvy o úvere č. 6461790 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 02.11.2007.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.04.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.04.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmluve o úvere č. 6461790 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 02.11.2007 si účastníci dojednali že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eura a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 eura t.j. celkovo zaplatiť 1 298,55 eura v 12 mesačných splátkach po 108,21 eura, počnúc dňom 17.11.2007.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležitá je kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2 ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a medzi ne patrí aj ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského

úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky s poskytnutím úveru spojené, ale aj časové obdobie ich splácania. Ak táto nie je uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (). Ak je takéto plnenie, obsiahnuté v rozsudku rozhodcovského súdu, vymáhané v exekučnom konaní, súd je povinný exekúciu v časti tohto plnenia aj bez návrhu zastaviť ( ).

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Keď môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkov rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, môže exekučný súd posúdiť už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa , či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) odsudzuje dlžníka len na také plnenie, ktoré je zákonom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Je to aj v záujme plynulosti a hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Z obsahu úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, ktorou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zo zmluvy o úvere č. 6461790 uzatvorenej dňa 02.11.2007 je zrejmé, že veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z úverovej zmluvy nevyplýva, že by úver bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Takisto súd po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah nedopadá ani ustanovenie a o spotrebiteľských úveroch, ktoré obsahuje negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (, a z.č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

Nakoľko v zmluve o úvere č. 6461790 absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto podľa názoru súdu nemá oprávnený právo na príslušný poplatok za poskytnutie úveru, ani na poplatok za upomienku vo výške 7,97 eura, priznaných rozhodcovským rozsudkom.

Pri rozhodovaní o výške sankcie za omeškanie so splatením dlhu vychádzal rozhodcovský súd zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, keď v odôvodnení rozsudku odkázal na bod 6 VPPÚ Zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ich výšku neupravuje. Takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. a v ust. . Kým v čase uzatvorenia zmluvy (02.11.2007) výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, neumožňoval priznať úroky z omeškania vyššie, než ako to vyplývalo z ust. nariadenia vlády č. , teda maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava

obsiahnutá v bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25 % ročne), t.j. vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom, na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v , svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie, ktoré je podľa názoru súdu v prvom rade s poukazom na vyššie uvedené právom nedovolené, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia v a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v , resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.

Z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 05157/08 vydaný dňa 19.06.2008 vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. odvodil svoju právomoc od bodu 17 písm. a) Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je obsiahnutá aj Rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Navyše v čase uzatvárania zmluvy nebolo v platnosti ani ustanovenie , ktoré až s účinnosťou od 15.10.2008 umožňuje dlžníkovi podať žalobu popri miestne príslušnom súde odporcu - dodávateľa aj na miestne príslušnom súde spotrebiteľa. Ani ustanovenie nezaručovalo dlžníkovi možnosť uplatniť svoje práva na súde v mieste svojho bydliska a to vzhľadom na možnosť veriteľa namietať jeho miestnu nepríslušnosť, čoho dôsledkom by bolo postúpenie veci na príslušný súd v mieste sídla veriteľa. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na to, a tiež vzhľadom na ďalšie už vyššie uvedené právne významné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia nedôvodná, súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celosti zamietol“.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. . Odvolateľ má za to, že exekučný súd prekročil rámce svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril V tejto súvislosti poukázal na ust. a Súd v prejednávanej veci okrem ust. aplikoval aj ust. Ide o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu na správne zistený skutkový stav. Odvolateľ zastáva názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, ustanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv a ot práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to Exekučný priadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej zastáva stanovisko, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka). Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2. zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenská rozhodcovská, a. s., postupuje v súlade so Na základe uvedeného exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu a to o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu po rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad, alebo zrušenie zmluvy o úvere, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok v spojení so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , v zmysle ktorého

sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukazuje odvolateľ na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto správy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom oprávneného naviac odvolací súd dodáva.

Je typické, že oprávnený napriek množstvu rozhodnutí súdov v totožných veciach, kde oprávnený bol účastníkom konania, opätovne podáva odvolania s rovnakými argumentmi, už mnohokrát zodpovedanými. Treba mať za to, že takéto podania sú šikanózne a nie je štandardné, aby sa odvolací súd nimi opätovne zaoberal.

Pre celú vec je charakteristické, že oprávnený ponúka vlastný výklad zákona, ktorý by mu umožňoval dosiahnuť prospech zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá svojimi nekalými podmienkami umožňovala „nehorázne“ profitovať na dlžníkovi, pričom dlžník jej dosah nepochopil. Veď žiadny účastník by neuzatváral zmluvu, ktorá by ho zaväzovala na ročný úrok 91,25 %. Takýto úrok totiž ďaleko presahuje ešte aj pomenovanie toho, čo sa nazýva „úrokom úžerníckym“.

V odvolaní oprávnený argumentuje výkladom vnútroštátneho práva. Úplne ale opomína európske právo, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa a ktoré je nadriadené vnútroštátnemu právu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.