Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-432-2013.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/432/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému T.. M. I., nar. X.X.XXXX, bytom C., O. XX o zaplatenie sumy 5,31 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 31.03.2006 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5,31 eur a nahradenie trov konania.
Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov neplní ani v súčasnosti. Uplatňovaná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného. Žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu. Z pôvodného veriteľa , Slovenského rozhlasu, bola pohľadávka postúpená na žalobcu na základe verejnej obchodnej súťaže. S postúpením pohľadávky bol žalovaný oboznámený zo strany Slovenského rozhlasu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške, v tom čase, 160,- Sk.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie. V odpore uviedol, že žalovaná suma nebola riadne zdokladovaná. Súd odpor proti platobnému rozkazu zaslal právnej zástupkyni žalobcu na zaujatie procesného stanoviska. Právna zástupkyňa súdu zaslala vyjadrenie k odporu, v ktorom ale len uviedla, že do dnešného dňa (9.4.2015) úhradu žalovanej sumy vo výške 5,31 € neevidujú a na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu.
Na pojednávanie sa nedostavila ani právna zástupkyňa žalobcu, ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Súd v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov
účinného ku dňu 1.8.2003 (ďalej ZKP), platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, 1a) ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 3 ods. 3 ZKP platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 4a ods. 1 ZKP mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk.
Podľa § 4a ods. 2 ZKP mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb je 40 Sk, za používanie televíznych prijímačov 100 Sk, a to za každý prijímačom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 8 ods. 1 ZKP ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa § 8 ods. 2 ZKP ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 3 ZKP, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, a síce z výzvy na úhradu nedoplatkov (ktoré je zároveň aj oznámením o postúpení pohľadávky), adresovanej Slovenským rozhlasom odporcovi, tak, ako je označený aj v žalobe, zo dňa 20.10.2005, z potvrdenia Slovenského rozhlasu o tom, že na podklade Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 preukázal dlžníkovi postúpenie pohľadávky, z výpisu nedoplatkov odporcu, z protokolu o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.9.2005 a z Realizačnej zmluvy č.1, všetko bez podpisov, niektoré doklady aj bez dátumov, súd nemal preukázanú opodstatnenosť žalobného návrhu.
Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky.
Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovaného a žiadať doklad o doručení predmetnej zásielky zo Slovenskej Pošty je bezpredmetné, keďže ako je zjavné z výzvy na úhradu, ako aj pripojeného potvrdenia, ktorým Slovenský rozhlas potvrdzuje, že dlžníkovi preukázal postúpenie pohľadávky (č.l. 3 - 4 spisu), výzva na úhradu s oznámením o postúpení pohľadávky je datovaná dňom 20.10.2005.
Podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, čl. 7, bod 7.1., 7.1.1., doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osobách, uchováva SP tri roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady alebo tri roky, ak ide o dodacie doklady. Ak bola zásielka uložená (podľa bodu 22.1.5 týchto poštových podmienok) SP uchováva doklady a údaje o zásielke dva roky odo dňa uplynutia úložnej lehoty.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Súd nemal preukázané ani to, či oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi doručené, ani to, či vôbec dlžník z titulu nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch je tou istou osobou, ktorej súd doručil platobný rozkaz a ktorú predvolal na pojednávanie. Na výzvu súdu na upresnenie označenia odporcu, aspoň dátumom narodenia totiž reagoval navrhovateľ zastúpený advokátkou tak, že ani on, ani pôvodný veriteľ - Slovenský rozhlas nedisponuje údajom o dátumoch narodenia odporcov, v čase podania návrhu tento údaj na identifikáciu účastníkov konania zákon nevyžadoval, navrhovateľ nedisponuje ani aktuálnou adresou odporcov, vychádza z údajov poskytnutých mu Slovenským rozhlasom, trval na prejednaní návrhov s tým, že vo veciach, teda aj v tejto (súd žiadal spresnenie odporcov vo viacerých veciach) a s poukazom na ustanovenie § 79 ods.1 a § 42 ods. 3 O.s.p., je možné vo veciach pokračovať. Opačný názor by predstavoval základ argumentácie dokazujúcej porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd si sám lustráciou v registri obyvateľov zisťoval potrebné údaje, pričom v okrese Kežmarok mu boli vylustrované dve osoby s menom M. I. (jedna osoba v Kežmarku, jedna v Spišskej Belej, neďaleko Kežmarku). Ani jedna nemá adresu pobytu takú, aká je v uvedená v žalobnom návrhu.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., platného v čase podania žaloby pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. platného v čase podania žaloby, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Pre porovnanie, súd uvádza aj súčasné znenie § 79 ods. 1 O.s.p.
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Ako je zrejmé z citácie tohto zákonného ustanovenia, aj v súčasnosti uvedenie dátumu narodenia účastníka je len fakultatívnou náležitosťou návrhu. Tu súd ale poukazuje na ustanovenie § 120 O.s.p., v súvislosti s dokazovaním v konaní. Súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom pasívne legitimovaného účastníka, teda nepreukázal, kto by mal byť dlžníkom, a teda kto by mal byť zaviazaný uhradiť súdne uplatňovanú pohľadávku. Súd vo vlastnej réžii sa snažil zistiť totožnosť žalovaného, avšak s výsledkom, ako je vyššie uvedený. Okrem iných dôvodov, pre ktoré podľa súdu žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a ktoré už súd v tomto odôvodnení uviedol, nie je jednoznačne zrejmé ani to, či práve ten M. I., ktorého súd "zvolil" ako pasívne legitimovaného účastníka v konaní na základe lustrácie v registri obyvateľov, je práve tým M. I., ktorý by ako žalovaný v konaní skutočne aj mal vystupovať. Z praxe súdu v týchto veciach je známe, že obdobné prípady nemožnosti jednoznačnej identifikácie žalovaných sa už vyskytli viac krát, súd mal preukázané napr. aj to, že označený žalovaný nikdy nebýval na adrese uvedenej v žalobe, dokonca aj sám žalobca už z dôvodu nemožnosti jednoznačnej špecifikácie žalovaného zobral žalobu späť. Samozrejme sú aj prípady, kedy nie je problém, napriek absencii či už dátumu narodenia alebo aktuálnej adresy, jednoznačne účastníka identifikovať.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., žalovaný síce bol v konaní úspešný, ale žiadne trovy v konaní mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).