Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/20/2013

Potvrdené rozhodnutím 6Sžo/7/2017
„Identifikačné číslo spisu: 4013200308 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4013200308.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobkyne: G. M., bytom T., zastúpenej JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-102-001/2013 zo dňa 4. marca 2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/20/2013-61 zo dňa 12. mája 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/20/2013-61 zo dňa 12. mája 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, F., zast. advokátom JUDr. Tiborom Nagyom, Kukučínova 8 Nové Zámky, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-102-001/2013 zo dňa 04.03.2013, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR- OPP3-102-001/2013 zo dňa 04.03.2013.

Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach č. ORPZ-LV-OPP1-P-28/2012 zo dňa 08.01.2013 potvrdil. Stotožnil sa s rozhodnutím a odôvodnením prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1 písm. h/ a § 14 ods. 1 písm. h/ z. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, podľa ktorých sa žalobkyňa dopustila priestupku tým, že neodkladne neodovzdala svoj neplatný občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach. Podľa nej žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ z. č. 224/2006 Z. z. Keďže žalovaný nepovažuje žalobkyňu za občana SR od 18.08.2011, z tohto dôvodu sa na žalobkyňu nevzťahuje povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ z. č. 224/2006 Z. z. Žalobkyňa už vo svojom oznámení Obvodnému úradu Nitra uviedla, že sa nemieni zrieknuť občianstva Slovenskej republiky s poukazom na čl. 5 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukazovala i na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, prijatú Valným zhromaždením OSN dňa 10.12.1948, hlavne na jej článok 15 ods. 1 a 2 ako i Európsky dohovor o občianstve, podpísaný Slovenskou republikou dňa 06.11.1997, s ktorým vyslovila súhlas i Národná rada SR dňa 04.11.1997 a ktorý bol ratifikovaný dňa 30.04.1998 a ktorý na základe čl. 154c ods. 1 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi SR. Podľa žalobkyne zo strany žalovaného došlo i k porušeniu ustanovenia § 56 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Oznámenie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.02.2013 nepovažuje za dostatočné, nakoľko k tomuto listu nebolo priložené stanovisko prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu, čím sa jej odňala možnosť vyjadriť sa k tomuto stanovisku. Žalobkyňa preto žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podľa ktorého použitá gramatická formulácia „občan je povinný odovzdať občiansky preukaz po strate štátneho občianstva“ je v zákone o občianskych preukazoch už zaužívaná dlhodobo, pričom dôvod tejto povinnosti (prepustenie zo štátneho zväzku) existoval vždy. Od 17.07.2010, kedy nadobudol účinnosť z. č. 250/2010 Z. z. sa len doplnil ďalší spôsob straty štátneho občianstva SR a to nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Samotný základ povinnosti odovzdať občiansky preukaz po strate štátneho občianstva však platil aj predtým. Úmysel zákonodarcu, aby osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR nedisponovali občianskym preukazom podľa žalovaného možno považovať za úplne zjavný a preto má za to, že žalobkyňa bola povinná odovzdať občiansky preukaz príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru. Žalobkyňa sama, dobrovoľne, na základe svojho vlastného prejavu vôle stratila štátne občianstvo SR. Napriek opakovaným písomným výzvam neodovzdala občiansky preukaz, hoci tak bola povinná urobiť, čím podľa žalovaného spáchala priestupok uvedený v § 14 ods. 1 písm. h/ z. č. 224/2006 Z. z. Priestupok bol prejednaný v lehote podľa § 20 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Súd predovšetkým poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie skutočnosti, či u žalobkyne došlo právne relevantným spôsobom k zániku jej štátneho občianstva SR. Rovnako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i odvolacieho orgánu, t. j. žalovaného nepreskúmalo právny status občianstva žalobkyne. Obe tieto rozhodnutia vychádzali zo skutočnosti, ktorou bolo oznámenie Obvodného úradu Nitra č. X/2011/01226 zo dňa 02.11.2011 o strate štátneho občianstva žalobkyne. Súd sa preto otázkou straty štátneho občianstva SR žalobkyňou bližšie nezaoberal. Konštatuje len, že ten, kto sa chce brániť proti strate štátneho občianstva podľa § 9 ods. 1 písm. b/ a ods. 16 zákona o štátnom občianstve, môže tak urobiť uplatnením svojho práva na vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, o ktorom rozhodne príslušný orgán. Tým je takejto osobe poskytnutá efektívna možnosť realizovať svoje právo uvedené v čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže výsledkom tohto konania je autoritatívny individuálny správny akt orgánu verejnej správy, ktorý sa týka základného práva a slobody, musí byť zaručené jeho preskúmanie súdom. Takéto preskúmanie podľa aktuálnej judikatúry existuje. Tým je zároveň účinené zadosť požiadavkám čl. 46 ods. 2 Ústavy (viď právny záver uznesenia ÚS SR -137 zo dňa 17.09.2014).

Predmetom tohto súdneho prieskumu je teda napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.03.2013, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku, vydané ORPZ Levice zo dňa 08.01.2013 bolo zamietnuté a toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené. Uvedeným rozhodnutím o priestupku prvostupňový správny orgán uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o občianskych preukazoch a podľa ustanovenia § 14 ods. 2 citovaného zákona jej bola uložená pokuta vo výške 33,-- eur.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov štátne občianstvo SR možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.

Podľa § 9 ods. 16 citovaného zákona, občan SR stráca štátne občianstvo SR dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

Podľa § 9 ods. 19 citovaného zákona, ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ z. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení zmien a doplnkov občiansky preukaz je neplatný, ak občan okrem iného stratil štátne občianstvo SR.

Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, občan alebo jeho opatrovník je povinný odovzdať neodkladne občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území SR.

Podľa § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, priestupku podľa toho zákona sa dopustí ten, kto neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť.

Podľa § 14 ods. 2 veta tretia citovaného zákona, za priestupky uvedené v odseku 1 písm. h/ až n/ možno uložiť pokutu do 33,-- eur.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 08.11.2011 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené oznámenie Obvodného úradu Nitra - odbor všeobecnej vnútornej správy č. X/2011/01226 zo dňa 02.11.2011, podľa ktorého žalobkyňa dňom 18.08.2011 stratila štátne občianstvo SR podľa § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 40/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy menovaná nadobudla štátne občianstvo cudzieho štátu. Táto skutočnosť vyplýva a potvrdzuje ju i list žalobkyne zo dňa 14.10.2012, adresovaný prvostupňovému správnemu orgánu, v ktorom v odpovedi na predvolanie žalobkyňa okrem iného uviedla, citujem: „Po nadobudnutí štátneho občianstva MR v zmysle zákona o štátnom občianstve som tento fakt oznámila Obvodnému úradu v Nitre“. V tomto liste súčasne potvrdila, že sa nevzdáva svojho štátneho občianstva SR, jej vôľou je naďalej zotrvať v štátnom zväzku SR. Stratou štátneho občianstva SR žalobkyňou podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení zmien a doplnkov súčasne s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a/ z. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení zmien a doplnkov sa stal jej občiansky preukaz neplatný a podľa § 11 ods. 1 písm. h/ tohto zákona bola žalobkyňa povinná tento občiansky preukaz odovzdať neodkladne príslušnému orgánu. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa opakovane vyzvaná na splnenie si tejto zákonnej povinnosti a to listom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.12.2011, v ktorom súčasne za účelom odovzdania občianskeho preukazu bola žalobkyňa predvolaná na deň 04.01.2012. V reakcii na túto výzvu žalobkyňa listom zo dňa 04.01.2012 uviedla, že sa nemieni vzdať slovenského štátneho občianstva, že novela zák. č. 250/2010 o štátnom občianstve nie je v súlade s Ústavou SR a skupina 44 poslancov NR SR podporila návrh, aby ústavnosť novely tohto zákona posúdil ÚS SR. Pokiaľ príslušné orgány tento právny spor týkajúci sa jej štátneho občianstva nevyriešia, považuje sa naďalej za občianku SR a nemá dôvod odovzdať svoj občiansky preukaz.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na uznesenie ÚS SR -137 zo dňa 17.09.2014, ktorým bol návrh skupiny poslancov NR SR na začatie konania o súlade ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 16, 19, § 9b ods. 1 písm. d/ a § 9b ods. 2 z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení zák. č. 250/2010 Z. z. s čl. 5 ods. 1, 2 a ďalšími článkami Ústavy SR v spojení s príslušnými medzinárodnými dohovormi zamietnutý. To znamená, že ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov o strate štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle je platné a účinné a bolo platné a účinné v rozhodnej dobe. Náväzne na stratu štátneho občianstva, občianstva SR žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a/ z. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení zmien a doplnkov sa stal jej občiansky preukaz neplatným.

Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, bolo preto povinnosťou žalobkyne tento občiansky preukaz neodkladne odovzdať okresnému riaditeľstvu. Nerešpektovaním tejto právnej povinnosti sa žalobkyňa dopustila priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, za ktorý jej bola uložená pokuta 33,-- eur.

I keď z ustanovenia § 14 ods. 2 veta tretia citovaného zákona vyplýva, že za priestupky uvedené v odseku 1 písm. h/ až n/ možno uložiť pokutu do 33,-- eur (možno teda uložiť i nižšiu pokutu), súd žalobkyni uloženú maximálnu výšku pokuty 33,-- eur vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považuje za zákonnú. Žalobkyňa totiž vedome a na základe jej vlastného uváženia a rozhodnutia odmietla občiansky preukaz odovzdať z dôvodov uvedených v jej písomných vyjadreniach (v jej prípade teda nenastala situácia, že občiansky preukaz by chcela vrátiť, avšak napr. nevie ho nájsť a podobne).

K namietanému porušeniu ustanovenia § 56 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní súd poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 4 a § 16 z. č. 224/2006 Z. z. V každom prípade však toto žalobkyňou napádané

ustanovenie rieši vzťah správneho orgánu a ostatných účastníkov konania a nie vzťah správneho orgánu voči žalobkyni.

Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že priestupok žalobkyne bol prejednaný v lehote ustanovenej v § 20 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).