Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/156/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. F. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. mája 2015 takto

rozhodol:

Obžalovaný

F. G., D..XX.XX.XXXX/XXXX S. N., Č. F., H. N. N., O. X..Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry O. D., D.. XX.XX.XXXX, N. N., Z. X..Č.. X vyplývajúcej mu z ustanovenia Zákona o rodine a určenej mu v zmysle na sumu 200,-€ mesačne, ktorú je povinný platiť matke oprávneného dieťaťa O.. O. D., D.. XX.XX.XXXX a následne i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 04.002.2014, právoplatným dňa 11.07.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry O. sumou 200,-€ mesačne počínajúc dňom 01.04.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, pričom v období od 01.10.2008 do 31.12.2009 bola výška vyživovacej povinnosti určená posúdením predbežnej otázky vo výške 150,-€ mesačne, si túto zákonnú povinnosť neplní od 01.10.2008 až doposiaľ, s výnimkou bližšie nezisteného mesiaca, kedy na účet maloletej ktorý založil, vložil sumu 120,-€, bližšie nezisteného mesiaca roku 2009, kedy na výživu prispel sumou 1.000,-€, mesiaca december 2014, kedy prispel na výživné sumou 4.000.-€, mesiacov december 2014 až apríl 2015 vrátane, kedy v každom mesiaci prispel na výživu sumou po 200,-€, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh vo výške 9.130,-€, pričom v tomto období na úrade práce nebo evidovaný, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v roku 2008 až apríli 2011 poberal vdovecký a sirotský dôchodok, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, bol živnostníkom, avšak v daňových priznaniach za roky 2008 a 2009 nevykázal zisk z podnikateľskej činnosti, od 25.10.2010 je zamestnaný, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, č í m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Za to sa

odsudzuje

Podľa s požitím , na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa s poukazom na mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. F. G. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne Mgr. Marty Nemcovej, oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný F. G. po zákonnom poučení podľa urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol, že o narodení svoje dcéry sa dozvedel niekedy v roku 2002 až 2003. Od roku 2008 žil s O.. D. v spoločnej domácnosti asi 4 roky, nevie kedy zo spoločnej domácnosti odišiel, bolo to niekedy v prvom polroku roku 2012. Neskôr toto tvrdenie opravil a uviedol, že v spoločnej domácnosti žili len dva roky, do roku 2010. Pokiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti, o domácnosť sa starali spoločne, nájomné za byt platila O.. D., ale on na domácnosť prispieval. V období rokov 2008 - 2010 pracoval v Rakúsku, kde zarábal priemerne 1.000,-eur mesačne v čistom. Keď prácu nemal, tak na domácnosť prispieval podľa možností 300,-eur, 400,-eur, 1.000,-eur, kúpil na splátky televízor, dcére kúpil bundy, topánky, hračky. V roku 2008 vložil na účet O.. D. sumu 220.000,-Sk, ktoré mu však O.. D. vrátila s tým, že od neho peniaze nechce, nechce aby sa o nich staral. Po svojom odchode zo spoločnej domácnosti sa dohodol s O.. D. na tom, že jej bude dávať výživné 50,-eur, ale na výživu dcéry neprispieval, lebo nemal z čoho. On sa snažil podnikať, otvoril so spoločníkom pizzeriu, do ktorej vložil 18.000,-eur, ale podnikanie nevyšlo a ostal bez peňazí. Podnikať prestal 01.10.2014. Z podnikania mal príjm 500,-eur mesačne, iný príjem nemal. V roku 2010 dcére založil účet, ale okrem 50,-eur tam viac peňazí nevložil. Na výživu dcéry nemohol viac prispievať, lebo jemu ostávalo okolo 500,-eur a musel platiť splátky a pomáhať svojim ďalším deťom. Z dlžnej sumy uhradil 4.000,-eur, ktoré si požičal od brata. Okrem toho na účet pani D. zaslal v mesiaci január až apríl 2015 výživné vo výške 200,-eur za každý mesiac. Uviedol, že má stredné vzdelanie, gymnázium, a hotelovú akadémiu, ovláda nemecký jazyk, okrem kŕčových žíl nemá zdravotné problémy. Podľa jeho tvrdenia je od roku 2014 vedený na úrade práce, ale dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Okrem O. nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Svedkyňa Mgr. O. D. uviedla, že otcovstva obžalovaného k dcére bolo určené na základe ich dohody zápisom na matrike v roku 2008. Obžalovaný jej za celých štrnásť rokov prispel na výživu dcéry v decembri 2014 sumou 4.000,-eur, a 200,-eur. Okrem toho jej dal v roku 2009, kedy pracoval v Rakúsku do ruky 1.000,-eur. Založil dcére účet, na ktorý dal 115,- až 120,-eur a okrem toho od roku 2015 platí mesačne výživné vo výške 200,-eur. Je pravdou, že obžalovaný sa v roku 2007 snažil dať všetko do poriadku, pár krát sa u nej vyspal, ona mu oprala jeho veci, ale spoločne sa o chod domácnosti nestarali, nežili spolu v spoločnej domácnosti. Od obžalovaného si v minulosti požičala asi 200.000,-Sk, ale keď predala byt, tak túto sumu vrátila. Mohlo to byť v rokoch 2008-2009. Obžalovaný jej nehovoril, že by si požičané peniaze mohla nechať, že sú to peniaze pre maloletú. Pokiaľ obžalovaný v minulosti dcére niečo dal, boli to len drobnosti. Jej maloletá dcéra navštevuje rôzne krúžky, chodí na spev, tanec, gitaru, klavír, pripravuje sa na konzervatórium. Navštevuje gymnázium. Náklady na dcéru v rokoch 2010 až 2013 boli viac ako 200,- eur mesačne, lebo keď pracovala mala náklady na opatrovanie dcéry. Od roku 2008 do roku 2010 boli výdavky na dcéru nižšie ako 200,-eur. Ona pracuje v Rakúsku s mesačným príjmom 1.400,-eur. ale 300,-eur precestuje. Iný príjem nemá. V Rakúsku pracuje od 02.01.2013. Predtým pracovala v nemocnici Ružinov s mesačným príjmom 700,- až 800,-eur. Ona okrem bežných nákladov na domácnosť štvrtým rokom spláca hypotéku necelých 600,- eur mesačne. Dcéra sa s obžalovaným nestretáva, nemá k nemu citovú väzbu. Od roku 2010 do roku 2013 pri náhodných stretnutiach s obžalovaných tohto žiadala, aby jej na dcéru prispieval.

Z listinných dôkazov sú oboznámil rozpis nákladov na domácnosť Mgr. D. a na jej dcéru, z ktorých vyplýva, že náklady na domácnosť sa v rokoch 2010 až október 2013 pohybovali v sume asi 1.161,-eur a náklady na dcéru sa pohybovali v sume a si v sume 264,-eur. Z príkazu na úhradu vyplýva, že Mgr. D. zaslala obžalovanému 18.12.2009 sumu 6.638,78 eur. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. , zo dňa 04.02.2014 vyplýva, že maloletá O. D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec - obžalovaný je povinný platiť na výživu maloletej O. sumu 200,-eir mesačne počínajúc dňom 1.4.2013 do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za dobu od 1.4.2013 do 4.2.2014 v sume 2.000,-eur je povinný obžalovaný zaplatiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v tejto časti 11.7.2014. Zo zápisníc z civilného konania vyplýva, že obžalovaný nikdy nebýval s O.. D. v spoločnej domácnosti, od jej narodenia obžalovaný na výživu dcéry neplatil. Ak dcére niečo kúpil, boli to len maličkosti. Obžalovaný vtedy uviedol, že sa chce na výžive maloletej podieľať. Od roku 2007 výživné neplatil, lebo si vzal úver, ktorý musel splácať. Sezónne pracoval v Rakúsku, potom pracoval v vo svojej pizzerii. Maloletá uviedla, že keď

chcela od obžalovaného topánky, zimnú bundu, tento jej to nekúpil, lebo mal 50,-eur. Nevie o tom, že by obžalovaný dával jej matke nejaké peniaze. Z rodného listu mal. O. D. vyplýva, že táto sa narodila 28.09.2000 a jej otcom je obžalovaný. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že maloletá navštevuje spojenú školu ZŠ a gymnázium na Tilgnerovej ulici v Bratislave. Zo správ úradu práce, daňového úradu sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období nepoberal sociálne dávky, ani dávky v hmotnej núdzi, na úrade práce bol evidovaný len v období od 27.08.1997 do 02.11.1997 a od 21.03.2007 do 27.04.2008. V rozhodnom období bol obžalovaný vedený ako spoločník v RR-VERDE, s.r.o., vlastní pizzeriu v OC Galéria Lamač, kde poberal plat 500,- eur, nevykazoval zisk. Do 06.02.2010 poberal sirotský dôchodok na dieťa Š., do 06.05.2011 poberal sirotský dôchodok na dieťa O.. V rozhodnom období mu bola vyplatená suma na vdoveckom a sirotskom dôchodku celkom vo výške 4.842,29 eur. Mgr. O. D. poberala v rozhodnom období len prídavok na dieťa to do 01.01.2013. nebola poberateľom iných dávok. Pred odchodom pracovať do Rakúska poberala mzdu v priemere cca 800,-eur. Z potvrdení o uhradení výživného vyplýva, že obžalovaný uhradil 04.12.2014 výživné vo výške 4.000,- eur, od januára 2015 pravidelne uhrádza výživné vo výške 200,-eur mesačne. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, dva krát bol riešený za spáchanie priestupku na úseku dopravy.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na rozdiel od podanej obžaloby upravil dobu neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, a tým aj sumu dlžného výživného, pričom zohľadnil čiastku uhradeného výživného celkom v sume 6.120,- eur. na rozdiel od podanej obžaloby súd v rámci predbežnej otázky upravil výšku výživného na dcéru O. za obdobie od 01.10.2008 do 31.12.2009 na sumu 150,-eur, nakoľko podľa výpovede matky maloletého dieťaťa, v tomto období boli náklady na dcéru nižšie, ako určené výživné v sume 200,-eur. Obžalovaný nepoprel vo svojej výpovedi, že výživné na svoju dcéru neplatil, uviedol, len to, že nemal na to dostatok prostriedkov. Potvrdil to, že v rozhodnom žalovanom období uhradil výživné vkladom peňazí na jej účet, prispením sumou 1.000,-eur, sumou 4.000.-eur, a od mesiaca december 2014 až apríl 2015 vrátane, kedy v každom mesiaci prispel na výživu sumou po 200,-€. Inak na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Hoci uvádzal, že určité obdobie žil s poškodenou v spoločnej domácnosti, nevedel toto obdobie špecifikovať a toto jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou svedkyne Mgr. D.. Sám seba usvedčil zo lži, keď následne uviedol, že v období, kedy mal s poškodenou žiť v spoločnej domácnosti, pracoval a teda sa zdržiaval v Rakúsku. Svedkyňa Mgr. O. D. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej neplatil výživné na dcéru, okrem vyššie uvedených súm, ktoré ako úhradu výživného potvrdila. Tiež uviedla, že vklad na účet maloletej bol asi 120,-eur. Svedkyňa popísala svoje náklady na domácnosť, výšku svojho zárobku aj to aké náklady má na svoju dcéru. Vyvrátila zmätočné tvrdenie obžalovaného o tom, že by mali v rozhodnom období spolu žiť v spoločnej domácnosti a spoločne aj uhrádzať potreby domácnosť. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že otcom maloletej O. je obžalovaný, táto ešte navštevuje školu, takže vyživovacia povinnosť obžalovanému trvá. Je zistené a preukázané, že obžalovaný je živnostník, je spolumajiteľom reštaurácie a ním deklarovaný príjem 500,-eur sa súdu javí ako neprimerane nízky. Obžalovaný v rozhodnom období nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, navyše poberal sirotský a vdovský dôchodok. Správou úradu práce je vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že je vedený na úrade práce. Z porovnania výdavkov na domácnosť a príjmu, ktorý mala Mgr. D. vyplýva, že rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 150,-eur do 31.12.2009 a vo výške 200,-eur od 01.01.2010 je primeraný vzhľadom k potrebám maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že obžalovaný výživné na dcéru riadne neplatil je potvrdené aj zápisnicami z civilného konania a súdnym rozhodnutím o určení výšky výživného. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na určenie výšky vyživovacej povinnosti v súlade s posúdením predbežnej otázky a následným akceptovaním výšky výživného určeného súdom vyplýva, že obžalovaný mal na výživnom dať: Od 01.10.2008 do 31.12.2008 za 3 mesiace x 150,-eur, sumu 450,-eur. Od 01.01.2009 do 31.12.2009 za 12 mesiacov x 150,-eur, sumu 1.800,-eur Od 01.01.2010 do 12.05.2015 za 65 mesiacov x 200,-eur sumu 13.000,-eur. Celkom mal teda na výživnom uhradiť sumu 15.250,-eur.

Obžalovaný za toto obdobie na výživné dal 1.000,-eur, 4.000,-eur, vklad na účet v sume 120,-eur, bežné výživné od decembra 2014 za 5 mesiacov v sume 1.000,-eur, spolu 6.120,-eur. Tým mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 9.130,-eur.

o zmene a doplnení niektorých zákonov k vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom uvádza: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

§65

(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

§75

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

§77

(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.

Zanedbanie povinnej výživy

(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pore prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Súd v predmetnej veci neuznal argumentáciu obhajoby, ktorá uviedla, že konanie obžalovaného nie je trestným činom, nakoľko sa súd v trestnom konaní nemôže zaoberať neplatením výživného viac ako tri roky od začatia konania o určení výživného. Obhajoba zjavne zamieňa konanie o určení výživného v civilnom konaní podľa ustanovení Zákona o rodine a trestné konanie. Podľa argumentácie obhajoby, by páchateľ prečinu zanedbania povinnej výživy veľmi ťažko mohol čin spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Súd jednoznačne konštatuje, že v trestnom konaní súd rozhoduje o neplatení výživného páchateľom po celú dobu neplatenia výživného ak, je splnená zákonná podmienka neplatenia výživného najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Preto súd jednoznačne konštatuje, že doba neplatenia výživného u obžalovaného bola stanovená správne od doby, kedy výživné neplatí, teda od 01.10.2008 do doby vyhlásenia rozsudku. Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, preto pojem „pokračovanie v konaní“ zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy hromadné. V dôsledku toho aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom, zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti, na ďalší samostatný skutok. Vyživovacie povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona. Preto za začiatok páchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. rodiča voči dieťaťu treba považovať deň, od ktorého prestal rodič zavinene plniť svoju vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol už predtým súd v občianskoprávnom konaní.(R 32/1979). Pokiaľ páchate neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu dlhšiu ako dvanásť mesiacov, spravidla prečin zanedbania povinnej výživy podľa alebo pácha závažnejším spôsobom konania v dôsledku jeho spáchania po dlhší čas, čím sa dopúšťa prečinu zanedbania povinnej výživy aj podľa

s použitím (Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 1/12).

Ako súd vyššie uviedol, pri určení výšky výživného do doby vydania rozhodnutia o určení výšky vyživovacej povinnosti súd posudzoval výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletej posúdením predbežnej otázky v zmysle . Na rozdiel od obžaloby, ktorá určila výšku výživného po celú dobu vo výške 200,-eur, súd primerane znížil výšku vyživovacej povinnosti od 01.10.2008 do 31.12.2009 na sumu 150,-eur, nakoľko matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že v tomto období boli náklady na výživu dcéry nižšie. V ostatnom sa súd stotožnil s určením výšky vyživovacej povinnosti tak, ako ju určil obžalovanému civilný súd, nakoľko od rozhodovania súdu o určení výšky výživného sa u obžalovaného jeho pomery nezmenili.

Súd v danej veci musí konštatovať, že obžalovaný ako otec maloletej sa nemôže svojej vyživovacej povinnosti zbaviť tým, že bude znižovať svoj majetok, z vlastnej vôle príde o výhodnejšie a lepšie platené zamestnanie a sám sa úmyselne nezamestná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný nemá žiadne relevantné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať a poberať taký zárobok, aby mohol vyživovaciu povinnosť plniť riadne tak, ako bol k tomu zaviazaný súdom. V Rakúsku pracoval s príjmom 1.000,-eur mesačne, zanechal toto zamestnanie a rozhodol sa podnikať. To že podniká zle, je jeho problém, nikto ho k zmene zamestnania nenútil. Pri zmene zamestnania si musel byť vedomí toho, že nemôže všetky finančné prostriedky vložiť do rizikového podnikania bez toho, aby zanedbal svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru. Napokon nič nebráni obžalovanému tak, ako to robia mnohé matky detí aby svoje deti uživili, mať dve aj tri zamestnania a zarábať toľko, aby výživné platil riadne a pravidelne. Pri skúmaní zavinenia páchateľa trestného činu podľa § 207, ak je súkromným podnikateľom, nemožno vychádzať len zo zistenia, že nemá v peňažnom ústave žiadny vklad. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využi všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila, bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti (porovnaj R23/1999-I.).

Neobstojí ani argumentácia obhajoby, že obžalovaný v minulosti nemusel výživné platiť, lebo matka maloletej v minulosti od neho výživné nežiadala. Takýto argument nezbavuje obžalovaného zodpovednosti za svoje konanie a nemôže sa týmto zbaviť vyživovacej povinnosti. Ak by matka odmietala výživné, mal výživné posielať na vkladnú knižku alebo účet maloletej, prípadne zložiť výživné do notárskej úschovy. Obžalovaný sa nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti, nakoľko je to povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Zákonný nárok na výživu sa nemôže premlčať, nemožno sa ho vzdať, preto prípadné vyhlásenie oprávnenej osoby alebo jej zákonného zástupcu nie je v tomto smere právne relevantné.

Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období od 01.10.2008 do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku si neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére O. D., okrem vyššie uvedených mesiacov, kedy na výživu dcéry prispel, uznal ho súd vinným zo spáchania žalovaného prečinu v zmysle podanej obžaloby, ktorého sa dopustil vo forme nepriameho úmyslu s tým, že upravil dobu platenia vyživovacej povinnosti a výšku dlhu ku dňu vyhlásenia rozsudku s prihliadnutím na zmenu výšky vyživovacej povinnosti posúdením predbežnej otázky od 01.10.2008 do 31.12.2009 tak, ako je to vyššie uvedené.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od jedného do piatich rokov pri treste odňatia slobody. V osobe obvineného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa a to, že napriek argumentácii prečo výživné neplatil, sa ku skutku doznal a v prejavil aj ľútosť nad tým, že výživné neplatil. Otázku doznania sa o prejavenej ľútosti súd hodnotí komplexne z obsahu výpovede obžalovaného nie len z jeho vyhlásenia podľa . Na druhej strane súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd v zmysle ust. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od jedného roka do 3 rokov a 8 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest primeraný pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorá by mala obžalovaného dostatočne motivovať k tomu, aby ďalej viedol riadny život a plnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Súd zároveň uložil obžalovanému aj primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti uhradiť počas plynutia skúšobnej doby zameškané výživné.

Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.