Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-254-2013.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/254/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku č. 12, Bratislava proti odporcovi: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XXXX,XX, N., o zaplatenie 329,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 16,50 eur zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 123,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 06.10.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom, doručeným súdu dňa 28.03.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 329,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 06.10.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 49,50 eur a náhrady trov konania.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 13.11.2013, vzal navrhovateľ podaný návrh v časti istiny vo výške 16,50 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, z dôvodu zjavnej chyby v počítaní.
S poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním vo veci, súd konanie v späťvzatej časti v zmysle § 96 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil. V zmysle uvedeného čiastočného späťvzatia sa teda navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 313,25 eur s prísl. Navrhovateľom uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou a doterajšími úhradami odporcu v celkovej výške 376,75 eur.
Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporcom uzavrel dňa 26.10.2010 zmluvu o úvere č. 220102731 (ďalej len „zmluvu“), na základe ktorej poskytol odporcovi úver v sume 500 eur za dohodnutú odplatu v sume 190 eur. Úver v sume 690 eur sa odporca zaviazal splatiť v 13-tich mesačných splátkach, a to tak, že na prvé tri mesačné splátky zaplatí sumu 2,50 eur a zvyšných 10 splátok bude splácať v
sume po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátky 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ku dňu podania návrhu odporca z poskytnutého úveru splatil celkovo sumu 376,75 eur.
Nakoľko odporca dohodnuté splátky úveru neplatil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. Podaním zo dňa 07.12.2011 navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru ku dňu 05.10.2011.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie zmluvu o úvere č. 220102731 zo dňa 26.10.2010, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 02.03.2011, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 07.12.2011, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.10.2010 spísanej na formulárovom tlačive navrhovateľa označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 500 eur. Podľa zmluvy sa odporca ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 500 eur a odplatu vo výške 190 eur. Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 690 eur, ktorú mal odporca uhradiť 13 mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,50 eur a nasledujúcich 10 splátok po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola pri splatnosti 13 mesiacov stanovená vo výške 47,39%.
Podľa bodu 3. Obchodných podmienok navrhovateľa, pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej 67 eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.
Navrhovateľ predžalobnou upomienkou zo dňa 02.03.2011 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 68,25 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami.
Listom zo dňa 07.12.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil zosplatnenie úveru k 05.10.2011 z dôvodu omeškania so splácaním úveru, pričom celková dlžná suma bola v zosplatnení vyčíslená vo výške 462,75 eur.
V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť navrhovateľa mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah
zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 26.10.2010 uzavretá zmluva o úvere. Odporcovi na základe zmluvy navrhovateľ poskytol úver v sume 500 eur za dohodnutú odplatu v sume 190 eur. Tento sa dlh v sume 690 eur zaviazal odporca splatiť v 13 mesačných splátkach, a to tak, že na prvé tri mesačné splátky zaplatí sumu 2,50 eur a zvyšných 10 splátok bude splácať v sume po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátky 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ku dňu podania návrhu odporca zaplatil na úver sumu 376,75 eur. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas dohodnuté splátky úveru, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. Dňa 07.12.2011 navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru ku dňu 05.10.2011.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 31.12.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 je aj údaj o f) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy zo dňa 26.10.2010 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu podstatného údaju (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je predmetný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.
V danom prípade odporca čerpal úver vo výške 500 eur, z ktorého doposiaľ zaplatil sumu 376,75 eur. V sume 123,25 eur t.j. v časti rozdielu medzi poskytnutým úverom (500 eur) a odporcom celkovo splatnou čiastkou (376,75 eur) súd považoval podaný návrhu za dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú časť úveru vo výške 123,25 eur, keďže v zmysle vyššie uvedeného je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z dlžnej sumy aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 06.10.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení poskytnutého úveru.
Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov. Je zrejmé, že formulár obchodných podmienok na rube zmluvy, ktorý v bode 3. upravuje oprávnenie veriteľa - navrhovateľa požadovať od dlžníka/spoludlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania a upravuje povinnosť dlžníka uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur, bol navrhovateľom pripravený vopred. Navrhovateľ individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov a ich výškach vo formulárovom tlačive navrhovateľa nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je aj v tejto spotrebiteľskej veci predpísaná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Navrhovateľ v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že odporca štandardný formulár navrhovateľa, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 26.10.2010 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára navrhovateľa, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny odporcom, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že navrhovateľ podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov používa vo všetkých Obchodných podmienkach zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - odporcu - zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2008.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu (po čiastočnom späťvzatí) zaplatenia sumy 313,25 eur sprísl. a zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur. Súd podanému návrhu vyhovel v časti istiny 123,25 eur s prísl., a vo zvyšku podaný návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešný odporca.
Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.