Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-271-2011.pdf
PDF · 93.39 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/271/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 7, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: PKB invest, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 461 733, o zaplatenie sumy 2.155,14 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.155,14 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 472,57 eura od 1.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 356,25 eura od 18.12.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 304,37 eura od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 566,92 eura od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 253,62 eura od 3.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 201,41 eura od 9.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.8.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.155,14 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 472,57 eura od 1.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 356,25 eura od 18.12.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 304,37 eura od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 566,92 eura od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 253,62 eura od 3.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 201,41 eura od 9.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom nezaplatenia pomernej časti nákladov za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd. Vo veci bol dňa 19.9.2011 vydaný platobný rozkaz, č.k. 19Rob/192/2011-46, ktorý bol po podaní odporu zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený zo zákona v celom rozsahu. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.10.2011, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 14.10.2011, okrem iného uviedol, že žalovanému vznikla povinnosť platiť žalobcovi pomernú časť nákladov za odvádzanie odpadových vôd ako nájomcovi nehnuteľností nachádzajúcej sa v areáli bývalých kasární A. Zápotockého na ulici Masarykovej č. 20 od roku 2005. Uvedenú povinnosť platiť si riadne plnil. V roku 2008 sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti , ktorú nadobudol kúpou od Krajského úradu Prešov. Vtedy preto požiadal o umožnenie platby priamo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, čo mu napriek opakovaným žiadostiam nebolo umožnené. Žalovaný ďalej poukázal, že je presvedčený, že cena za odvod odpadových vôd je vypočítaná voči nim nespravodlivo. Súčasťou areálu je aj autoumývarka, kde sa produkuje väčšie množstvo odpadových vôd. Napriek uvedenému platia tiež pomernú časť za odvádzanie odpadových vôd. Na túto skutočnosť žalobcu upozornili , ale žalobca ich upozornenie nevzal na vedomie. Platbe za odvod odpadových vôd sa nebráni, ale len na základe spravodlivého výmeru a oprávnenému poberateľovi, čiže Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Pôvodný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2011 (vyjadrenie k odporu), okrem iného uviedol, že podmienkou preto, aby žalovaný mohol platiť za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd priamo
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti je vybudovanie vlastnej kanalizačnej prípojky a uzavretie zmluvy s VVS a.s. Košice. Zriadenie samostatnej prípojky a uzavretie zmluvy bolo vecou žalovaného a žalobca v tomto smere žalovanému žiadnym spôsobom nebránil. Výška úhrady bola žalovanému vypočítaná ako pomerná časť, a to vo výške jeho podielu na celkovej ploche, za ktorú VVS , a.s. fakturoval žalobcovi úhrady za odvádzanie zrážkových vôd (tento podiel činí 19,38 %). Žalovanému boli zo strany žalobcu fakturované len sumy týkajúcej sa odvádzania zrážkových vôd (atmosferických zrážok), ktoré tvoria na faktúre VVS, a.s. samostatnú položku . Autoumyvárka za spotrebovanú vodu platí vodné a stočné. Z uvedeného vyplýva, že ide o samostatné položky, ktoré vzájomne nesúvisia. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov B. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy č. 6/2002 , Výpisu z katastra nehnuteľností č. XXX1 , Výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX. , výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného , Zmluvy č. 50-000020625 PO2009, Dodatku č. 4 k Zmluve č. 50-000020625 Po2009 , Prílohy č. 1 zo dňa 8.12.2010 , Dodatku č. 3 k Zmluve č. 50-000020625 PO2009 , Prílohy č. 1 zo dňa 29.6.2010 , zápisnice z pracovného stretnutia, výzvy na zaplatenie faktúr - odpoveď zo dňa 10.2.2011, písomného podania Obvodného úradu Prešov zo dňa 27.4.2011, písomného podania žalovaného označené ako vrátenie faktúry č. 417000911, faktúry č. 417000527 , faktúry za vodné a stočné č. 2113867593 zo dňa 6.9.2010 , faktúry za vodné a stočné č. 2113970287 zo dňa 6.10.2010 , faktúry č. 4170000561, faktúry za vodné a stočné č. 2114068320 zo dňa 28.10.2010, dobropisu k faktúre za vodné a stočné č. 2114181116 zo dňa 17.12.2010, faktúry č. 4170000826, faktúry za vodné a stočné č. 2114273016, faktúry č. 4170000827, faktúry za vodné a stočné č. 2114374016 zo dňa 31.1.2011, faktúry za vodné a stočné č. 2114472929 zo dňa 24.2.2011, faktúry za vodné a stočné č. 2114486266 zo dňa 22.3.2011, faktúry č. 4170000853, faktúry za vodné a stočné č. 2114678931 zo dňa 27.4.2011, faktúry č. 4170000911, faktúry za vodné a stočné č. 2114693894 zo dňa 20.5.2011, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia k odporu zo dňa 29.12.2011, vyjadrenia zo dňa 24.9.2014, písomného podania adresovaného žalovanej spoločnosti zo dňa 27.4.2011 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : V roku 2002 právny predchodca žalobcu ( bývalý Krajský úrad v Prešove) prevzal na základe zákona č. 254/2007 Z.z. od Ministerstva obrany SR v Bratislave do svojej správy nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu nachádzajúce sa v areály bývalých kasárni A. Zápotockého na ulici Masarykovej č. 20 v Prešove (vrátane rozvodne vodovodnej siete). Keďže uvedený nehnuteľný majetok štátu sa stal pre Krajský a neskôr pre Obvodný úrad prebytočný , boli v roku 2007 a 2009 jeho časti odpredané spoločnosti PKB invest s.r.o. Prešov, Jilemnického 4, spolu o sedem budov (súpisné číslo 11163, 11164, 11165, 11166, 11167, 11169, 13519) a 21 parciel (parcela č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX) . v celkovej výmere 6334m2. V uvedenom období boli na ulici Masarykovej 20 realizované aj ďalšie prevody vlastníctva alebo prevody správy na rôzne štátne, ako aj neštátne subjekty. Vzhľadom na to, že v areáli bývalých kasární je vybudovaná ucelená kanalizačná sieť, mal právny predchodca žalobcu od prevzatia areálu uzavretú zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku, a to na celý areál s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou , a.s. Košice, Komenského 50 (ďalej len VVS , a.s., Košice). Po odpredaní nehnuteľnosti v roku 2007 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému, na základe zmluvy s VVS, a.s. , Košice a v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na žalovaného pripadajúcu pomernú časť nákladov na odvádzanie odpadových (zrážkových ) vôd . Rovnaký postup bol uplatnený aj u ostatných vlastníkov, resp. správcov nehnuteľností na ulici Masarykovej č. 20. Žalovaný do roku 2010 zasielané faktúry uhrádzal bez námietok. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2009 žalovaný odkúpil ďalšie nehnuteľnosti v areály na ulici Masarykovej 20. Vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený ku dňu 9.4.2010. Týmto došlo k zvýšeniu podielu žalovaného na celkovej ploche v areáli, preto došlo aj k zvýšeniu fakturovaných súm za odvádzanie odpadových vôd (zrážkových vôd). Tento podiel od roku 2010 činí 19,38 %. Žalovaný odmietol po prvýkrát úhradu faktúry č. 4170000527 zo dňa 16.11.2010 , za fakturované obdobie od 28.7.2010 do 30.9.2010 na sumu 472,57 eura a následne aj úhradu všetkých ďalších faktúr. Dňa 26.1.2011 sa uskutočnilo pracovné stretnutie za účelom vyriešenia problému s úhradou odpadových (zrážkových) vôd , listom zo dňa 27.4.2011 sa právny predchodca žalobcu pokúsil o zmier, avšak bez úspechu. V dôsledku vyššie uvedeného žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu a ani žalobcovi neuhradil faktúry, a to faktúru č. 4170000527 na sumu 472,57 eura , splatnú dňa 30.11.2010, faktúru č. 4170000561 na sumu 356,25 eura splatnú dňa 17.12.2010, faktúru č. 4170000826 na sumu 304,37 eura, splatnú dňa 11.5.2011, faktúru č. 4170000827 na sumu 566,92 eura, splatnú dňa 11.5.2011, faktúru
č. 4170000853 na sumu 253,62 eura , splatnú dňa 2.6.2011 a faktúru č. 4170000911 na sumu 201,41 eura, splatnú dňa 8.7.2011. Vyššie uvedenými faktúrami vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému odplaty za odvádzanie zrážkových vôd v celkovej výške 2.155,14 eura. Odplaty vyššie uvedenými faktúrami žalovaný právnemu predchodcovi a ani žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 2.155,14 eura. Písomným podaním zo dňa 18.12.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012, Obvodný úrad Prešov so sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, IČO: 42 077 508, oznámil, že na základe ustanovenia § 8a ods. 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o krajských a obvodných úradoch), majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad ku dňu 31.12.2012 prechádzajú do správy ministerstva (t.j. Ministerstva vnútra SR, ďalej len Ministerstvo vnútra), okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona. Poukázal aj na článok 4 metodického pokynu Ministerstva vnútra SR z 30.10.2012, č. SVS-2012/028082 , podľa ktorého na ministerstvo vnútra prechádzajú z úradov neukončené súdne spory a exekučné konania, ak sa týkajú majetku, ktorý prechádza na ministerstvo vnútra. Vzhľadom na to, že predmetný súdny spor sa týka majetku štátu, ktorý k 1.1.2013 prechádza do správy Ministerstva vnútra právnym zástupcom je Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866. Na základe týchto skutočností Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 3.12.2013 , č.k. 21Cb/271/2011-76 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca Slovenská republika - Obvodný úrad Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, IČO: 42 077 508 a aby na jeho miesto vstúpila Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR , so sídlom Pribinova 7, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (Tretia časť, Hlava I, Diel I) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva , že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, spoluproducent odpadových vôd (ďalej len "spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4). Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keď ako spoluproducent odpadových vôd nezaplatil žalobcovi ako producentovi odpadových vôd pomernú časť nákladov za odvádzanie odpadových vôd , ktorú mu žalobca vyúčtoval na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. , a to v celkovej výške 2.155,14 eura. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 9 %, resp. 9,25 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 472,57 eura od 1.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 356,25 eura od 18.12.2010 do zaplatenia a 9,25 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 304,37 eura od 12.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 566,92 eura od 12.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 253,62 eura od 3.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 201,41 eura od 9.7.2011 do zaplatenia , tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú dôvodne a naopak, že obrana žalovaného, uplatňovaná počas konania, resp. dokazovania, účelová. Ako uviedol aj žalobca, podmienkou preto, aby žalovaný mohol platiť za odvádzanie odpadových (zrážkových) vôd priamo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti bolo vybudovanie vlastnej kanalizačnej prípojky a uzavretie zmluvy s VVS a.s. Košice. Zriadenie samostatnej prípojky a uzavretie zmluvy bolo vecou žalovaného a žalovaný nepreukázal, že by mu v tom žalobca, resp. jeho právny predchodca nejakým spôsobom bránil. Výška úhrad bola žalovanému ako spoluproducentovi zrážkových vôd správne vypočítavaná ako pomerná časť, a to vo výške jeho podielu na celkovej ploche, za ktorú VVS, a.s. fakturovala žalobcovi ako producentovi zrážkových vôd úhrady za odvádzanie zrážkových vôd (tento podiel činí 19,38 %). Je potrebné zdôrazniť, že žalovanému boli zo strany právneho predchodcu žalobcu fakturované len sumy týkajúcej sa odvádzania zrážkových vôd (atmosférických zrážok), ktoré tvoria na faktúre VVS, a.s. samostatnú položku . Z toho vyplýva, že ide o samostatný nárok, ktorý má vo faktúrach samostatnú položku, odlišnú napríklad od iných nárokov, napr. nároku na vodné a stočné. Žalovaný svoje záväzky právnemu predchodcovi žalobcu aj do určitého času uhrádzal. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že existujúca kanalizácia v predmetnom areáli nie je funkčná, je potrebné uviesť, že žalovaný takéto tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Nepredložil napríklad dôkazy, že úhrady prestal realizovať, lebo nastala nejaká udalosť, ktorá by znefunkčnila kanalizáciu v predmetnom areáli. Naopak vypočutý svedok p. Ing. Ľudovít Šturák vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že všetky plochy v predmetnom areáli sú zvádzané do kanálov a ich vpuste nejavili nejaké známky poškodenia. Vypočutý svedok p. Ing. Peter Mihok zase vo svojej výpovedi uviedol, že celý objekt bývalých vojenských kasárni je odkanalizovaný, je tam niekoľko prípojok, je to všetko napojené aj na verejnú kanalizáciu. Žalovaný nepredložil ani žiadne také dôkazy , napr. dôkazy o vybudovaní trativodov na jeho pozemku, v dôsledku, ktorých by mohol stratiť postavenie spoluproducenta zrážkových vôd. O trovách konania bude v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.