Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-13-2015.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: X. U., rod. J., nar. X.X.XXXX, XXX XX W. XXX proti odporcovi: J. U., nar. XX.X.XXXX, XXX XX W. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému: G. U., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. U., rod. J., nar. X.X.XXXX a J. U., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta F., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého G. U., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľ a odporkyňa sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na mal. G. výživným v sume 250 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.2.2015 domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzatvorili dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v F., zapísané v knihe manželstiev J. úradu Mesta F., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, po predchádzajúcej asi trojročnej známosti z citovej náklonnosti. Uviedla, že z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa - mal. G. U., nar. X.X.XXXX, ktorého navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby po rozvode na jeho výživu prispieval odporca výživným v sume 250 eur mesačne. O rozvod manželstva žiadala z dôvodu, že s odporcom sa vzájomne citovo odcudzili, z tohto dôvodu nežijú v spoločnej domácnosti, keď spoločnú domácnosť opustil odporca. Už po dobu asi dvoch rokov spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú jeden rok. Uviedla, že nechce s odporcom spolužitie obnoviť z dôvodu, že s odporcom nedokážu žiť v manželstve.
Odporca s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasil, potvrdil, že si s navrhovateľkou prestali rozumieť, vzájomne sa citovo odcudzili. Aj podľa jeho názoru nie sú schopní žiť spolu v manželstve. Súhlasil s tým, aby bol mal. G. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že bude na jeho výživu prispievať sumou 250 eur mesačne.
V zmysle § 101 ods. 2 súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta F., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - maloletý G., nar. X.X.XXXX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú už po dobu najmenej jedného roka, spoločnú domácnosť opustil odporca asi pred dvomi týždňami. U navrhovateľky sa jedná o druhé manželstvo, u odporcu sa jedná o manželstvo prvé.
V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný dobrovoľne vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, ani jeden z účastníkov nemá záujem obnoviť spolužitie, z dôvodu, že nedokážu žiť spolu v manželstve, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol, a to aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva.
V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zveril súd maloletého G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že navrhovateľka maloletému zabezpečuje riadnu výchovu a starostlivosť. Odporcu zaviazal súd prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250 eur mesačne, keď na tejto výške výživného sa účastníci dohodli a keď súd skonštatoval, že výživné v takejto výške je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorý má zvýšené výdavky vzhľadom na skutočnosť, že je ťažko zdravotne postihnutý.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.