Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-265-2014.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/265/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovanej V. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2015 v Bratislave takto
rozhodol:
V.T. W. : nar.: XX.X.XXXX/XXXX, trvale bytom A., B. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom K. Č. X, A., nezamestnanú, na slobode,
uznáva sa za vinnú, že
hoci jej zo zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška povinnosti jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 28P 37/2007 z 19.6.2007, právoplatným 21.7.2007, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu syna V. W., N..: XX.XX.XXXX umiestneného v Detskom domove Nádej v Bernolákove sumou 33,19 € mesačne s účinnosťou od 01.07.2007 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Nádej Bernolákovo a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 28P 336/2010 z 1.3.2011, právoplatným dňa 02.04.2011 bola zaviazaná prispievať na výživu syna V. W. N..: XX.XX.XXXX, umiestneného v Detskom domove Nádej v Bernolákove sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa (27,12 €) mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova nádej Bernolákovo s účinnosťou od 16.04.2011, túto povinnosť si obvinená v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiavala neplnila na syna V. W. období od 01.11.2013 do 31.01.2014 a na syna V. W. v období od 01.11.2013 do 17.10.2014, čím zostala dlžná na výživnom Detskému domovu Nádej v Bernolákove za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 vrátane celkovo sumu 425 € a to aj napriek tomu že bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 3T/173/2013 zo dňa 11.10.2013 - právoplatným dňa 31.10.2013 uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do Ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovanej V. W., ktorá termín hlavného pojednávania riadne zobrala na vedomie dňa 02.3.2015.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej, svedkyne J. W., oboznámením rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 28P/37/2007 a 38P/336/2010, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 3T/173/2013, rodných listov, správy Detského domova, správou Sociálnej poisťovne, správy z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, úradných záznamov, odpisu z registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
Obžalovaná V. W. vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti platiť výživné na svojich dvoch synov V. P. V.. Výživné neplatila z dôvodov, že bola nezamestnaná, a len občas chodievala brigády si niečo privyrobiť. V súčasnosti býva o svojej matky, nepoberá žiadne dávky. Syn V. občas ju chodí navštíviť, za druhým synom V. nechodieva ani do Detského domova. Niekedy im kúpila aj darčeky alebo poslala po V. aj peniaze. Ako V. odišiel z Detského domova tak už mu neposielala žiadne darčeky. Syna V. by si chcela zobrať aj k sebe domov ale jej mama to nedovolí, keďže je to jej byt.
Svedkyňa J. W., ktorá pracuje ako sociálna pracovníčka v Detskom domove Nádej Bernolákovo vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná na svojich synov V. W. P. V. W. neplní súdom určené výživné. Na výzvy Detského domova nereaguje, o deti neprejavuje záujem, nenavštevuje ich, nevolí im a ani im nekupuje darčeky na sviatky. Obaja synovia neprejavujú záujem o matku. Syn V. už odišiel z Detského domova v súčasnosti by sa mal zdržiavať niekde v zahraničí. V. chodí na základnú škodu vo M. A..
Z listinných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 28P/37/2007 na základe ktorého bola súdom nariadená ústavná starostlivosť maloletému V. W.K. v Detskom domove v Bernolákove a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť matke k maloletému V. vo výške 1.000 Sk mesačne počnúc 01. Júlom 2007. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 28P 336/2010 bola súdom nariadený ústavná starostlivosť maloletému V. W. v Detskom domove Nádej v Bernolákove, pričom matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti rozhodnutia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. obžalovaná V. W. bola uznaná za vinnú za prečin zanedbania povinnej výživy a bol jej uložený trest 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky a zároveň jej bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť Detskému domovu dlžné výživné vo výške 1.616,25 Euro.
Z rodných listov je zrejmé, že matkou maloletého V. W. a V. W. je V.Á. W. T.. F..
Zo správa Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná bola naposledy zamestnaná v roku 1998 potom bola zamestnaná len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody naposledy v roku 2011. Obžalovaná V. W. v minulosti nepoberala a v súčasnosti nepožiadala na tunajšom odbore sociálnych vecí a rodiny o pomoc v hmotnej núdzi a taktiež nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaná V. W. sa dopustila žalovanej trestnej činnosti a je za ňu aj tresne zodpovedná.
Obžalovaná spáchanie trestného činu v podstate priznala usvedčovaná je aj listinnými dôkazmi, ktoré súd uviedol vyššie a predovšetkým rozsudkami Okresného súdu Bratislava II. na základe ktorých bola nariadená ústavná výchova nad jej synmi V. P. V. a taktiež jej bola určená vyživovacia povinnosť obvinenej, ktorú bola povinná platiť Detskému domovou. Taktiež z rodných listov jednoznačne vyplýva, že matkou obidvoch synov V. P. V. je obžalovaná W.. Z ostatných listinných dôkazov predovšetkým Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná je dlhodobo nezamestnaná, neprejavila žiadny záujem o plnenie napríklad náhradného výživného na svojich synov, taktiež zo správy Detského domova vyplýva, že táto o synov nejavila záujem, žiadnym spôsobom neprispievala na ich výchovu a výživu taktiež im nekupovala žiadne darčeky.
Obžalovaná V. W. tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať svojich dvoch synov V. a V., hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za takýto čin odsúdená naplnila všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona po objektívnej a subjektívnej stránke.
Pokiaľ ide o hodnotenie obžalovanej V. W. bola doteraz 4 x súdne trestaná z toho v troch prípadoch pre prečin zanedbania povinnej výživy, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 3T/173/2013 zo dňa 11.10.2013, pričom jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so skúšobnou dobou na 3 (tri) roky do 31.10.2016 a taktiež jej bola uložená povinnosť uhradiť dlžné výživné a riadne platiť mesačne výživné.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaná sa dopúšťala i priestupkov, bolo to predovšetkým porušenie zákona o ochrane nefajčiarov o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými odpadmi na území Slovenskej republiky a čistoty a poriadku v znení zákona o priestupkoch.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výšky vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona súd pri tom prihliadol na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná sa priznala a na druhej strane súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti už viac krát súdne trestaná. Taktiež súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a za iný trest čin.
Na základe uvedeného majúc na mysli § 49 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Keďže obžalovaná v posledných 10 rokoch bola vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do Ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.