Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-210-2014.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/210/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: W. W. P., X..Y.., so sídlom Y. XX T. U., A. XX, X.-E. Q., D., F., Č. N.: XXXXXXXXX, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky: W. W. P., X..Y.., pobočka zahraničnej banky, so sídlom B. XX, W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporkyni: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Š. XXX, v konaní o zaplatenie 4 767,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 2 191,89 € a úrok z omeškania 8,25 % ročne z tejto sumy od 26.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania za obdobie od 21.01.2013 do 25.12.2013 v sume 329,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania v časti 1 053,30 € sa zastavuje.
IV. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
V. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 13.02.2014, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť dlh, ktorý jej vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 12.01.2012, a to v celkovej sume 4 767,02 €. Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť aj úrok odo dňa uzatvorenia zmluvy do 25.12.2013 vo výške 1 390,53 € a úrok z omeškania do 25.12.2013 vo výške 1 389,22 € a úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,61 % ročne z čiastky 4 767,02 € od 26.12.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 6 157,55 € od 26.12.2013 do zaplatenia, ako aj nešpecifikované poplatky vo výške 60,- €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti účastníkov. Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené prostredníctvom polície. Odporkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Z týchto dôvodov súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov a rozhodol na základe listinných dôkazov založených v spise.
Bolo preukázané, že účastníci dňa 12.01.2012 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 4 205,- €. Odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť 60-imi splátkami dohodnutými vo výške 183,01 €. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na dňa 20.02.2012 a poslednej splátky na dňa 20.01.2017. Podľa úverovej zmluvy bol dohodnutý úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,61 %. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 940,07 €, ako aj poistenie úveru vo výške 57,- €. Celkovo sa odporkyňa za úver poskytnutý vo výške 4 205,- € zaviazala navrhovateľovi zaplatiť sumu 10 980,60 €. Prílohou zmluvy o úvere bol aj finančný plán a všeobecné úverové podmienky. Z výpisu úverového účtu navrhovateľky vyplýva, že na dlh z úveru zaplatila prvých 11 splátok vo výške 183,01 €, t. j. celkovo sumu 2 013,11 €. Nasledujúcu 12. splátku splatnú dňa 20.01.2013, ako aj všetky ostatné dohodnuté splátky odporkyňa nezaplatila. Vzhľadom na to, že odporkyňa svoje záväzky z úverovej zmluvy od 20.01.2013 prestala platiť, navrhovateľ podaním zo dňa 17.12.2013 vyhlásil jednostrannú splatnosť celého dlhu z úveru, a to v súlade s bodom 19 všeobecných úverových podmienok a vyzval odporkyňu, aby zostávajúcu istinu úveru vo výške 4 767,02 €, ako aj úrok za poskytnutie úveru a úrok z omeškania zaplatila.
Podaním zo dňa 19.03.2015 (ešte predtým ako súd začal vo veci konať) navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania do 25.12.2013 uplatnený v celkovej výške 1 382,92 € vzal späť, a to v rozsahu vyčísleného úroku 1 053,30 € a naďalej trval na tom, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť úroky z omeškania odo dňa neuhradenia prvej nesplatnej splátky do 25.12.2013 v sume 329,- €. Nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania navrhovateľ preukázal podrobnou špecifikáciou tejto časti pohľadávky. Navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z istiny úveru od nasledujúceho dňa po vyhlásení jednostrannej splatnosti celého dlhu, teda od 26.12.2013 do zaplatenia.
Súd skúmal, či zmluva o úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 12.01.2012, bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Smernice ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov.
Na základe zmluvy o úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 12.01.2012, poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 4 205,- €. Odporkyňa sa zaviazala úver vrátiť 60-imi mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 183,01 €. Navrhovateľ na vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy navrhol, že úver poskytne za úrok vo výške 33,61 % ročne z poskytnutého úveru. Tento údaj je nepravdivý a klamlivý, pretože odporkyňa sa v úverovej zmluve zaviazala okrem úroku za poskytnutie úveru zaplatiť aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 940,07 €, pričom reálna cena za dojednanie záväzku, t. j. v podstate za vyplnenie tlačiva návrhu zmluvy sa pohybuje od 20,- € do 30,- €. Väčšina bánk v súčasnosti žiadny spracovateľský poplatok od spotrebiteľov nevyžaduje. Navyše niektorí poskytovatelia finančných služieb za klientov obvykle vykonajú aj úhradu niektorých správnych poplatkov. Požiadavka na zaplatenie tak vysokého spracovateľského poplatku je krajne nečestná a nemorálna. Je prekvapujúce, že fakticky sa odporkyňa zaviazala platiť úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,61 % aj so extrémne vysoko dohodnutého spracovateľského poplatku vo výške 940,07 €. Matematickým výpočtom je možné zistiť, že odporkyňa ako spotrebiteľka mala navrhovateľovi zaplatiť za poskytnutý úver úrok vo výške približne 66 % ročne z poskytnutého úveru. Odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 4 205,- € a na úver sa zaviazala zaplatiť celkovo sumu 10 980,60 €. Navyše sa zaviazala zaplatiť 6 775,60 €, t. j. o 161 % viac, než bola poskytnutá suma. Úver jej bol poskytnutý na päť rokov, teda z uvedenej sumy 161,13 % na jeden rok pripadá približne 32,22 %. To znamená, že dohodnutý úrok, ktorý bol uvedený v úverovej zmluve vo výške 33,61 % plus „skrytý úrok“ za poskytnutie úveru vo výške 32,22 % je spolu približne 66 % ročne. Takýto matematický výpočet je zložitý a pre bežného priemerného spotrebiteľa je pri podpisovaní formulárovej zmluvy neprístupný. Úrok za poskytnutie úveru je základný údaj, ktorý má zmluva o úvere obsahovať, aby spotrebiteľ mohol porovnať navrhovanú cenu finančnej služby s obdobnými službami na finančnom trhu. Takéto porovnanie si spotrebiteľka v danom prípade vykonať nemohla, pretože údaj o výške úroku za poskytnutie úveru bol klamlivý a cenu poskytnutej finančnej služby navrhovateľ úskočným spôsobom premietol najmä do extrémne vysokého jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 940,07 €.
V súvislosti s dohodou o cene sporného úveru súd poukazuje na stanovisko Európskej komisie, podľa ktorého článok 4 odstavec 2 Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vykladať v tom zmysle, že ak je cena spotrebiteľského úveru vyjadrená nezrozumiteľne, vnútroštátny súd je povinný preskúmať nekalú povahu ceny úveru. V spornom prípade nebola cena úveru vyjadrená obvyklým spôsobom, to znamená percentom z poskytnutej sumy úveru, ale uvedením sumy, ktorú musí odporca ako dlžník zaplatiť za poskytnutý úver, t. j. sumou 10 980,60 €. Úver síce formálne obsahoval údaj o výške úroku za poskytnutie úveru vo výške 33,61 %, ale tento údaj bol klamlivý a nepravdivý. Matematickým prepočtom bolo preukázané, že odporkyňa sa v skutočnosti zaviazala za poskytnutý úver 4 205,- € zaplatiť úrok za poskytnutie úveru vo výške približne 66 % ročne. Skutočnosť, že údaj o výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je pre spotrebiteľa zásadným údajom, vyplýva aj z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného ustanovenia je údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru záväzný a pokiaľ zmluva o úvere takýto údaj neobsahuje, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Konanie navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom neoznámil odporkyni cenu za poskytnutú finančnú službu uvedením správnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, súd považuje za nečestné a v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto zásadného dôvodu súd určil, že sporná úverová zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka). Konanie navrhovateľa, ktorý v spornej úverovej zmluve uviedol klamlivý úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,61 %, je možné považovať z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa za závažnejšie porušenie, ako neuvedenie žiadneho úroku za poskytnutie úveru. Neuvedenie žiadnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru povinným údajom, ktorý musí zmluva o úvere obsahovať. Ak zmluva tento údaj o úroku za poskytnutie úveru neobsahuje, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona).
Bolo preukázané, že sporná úverová zmluva síce formálne údaj o výške úroku za poskytnutie úveru vo výške 33,61 % obsahuje, ale tento údaj je nepravdivý a klamlivý. Je očividné, že účelom uvedenia takéhoto nepravdivého údaju o výške úroku za poskytnutie úveru (cene poskytnutej finančnej služby) bolo spotrebiteľovi preukázať výhodnosť ponúkanej finančnej služby tak, aby spotrebiteľ ponúkaný finančný produkt prijal a uzatvoril s odporom navrhovanú zmluvu o úvere. Údaj o úroku za poskytnutie úveru tvorí pre spotrebiteľa základnú informáciu, na základe ktorej sa rozhoduje, či konkrétnu ponuku finančnej služby prijme alebo nie. Tento údaj slúži pre spotrebiteľa na porovnanie ponúk ostatných spoločností ponúkajúcich obdobné finančné služby. Pokiaľ by odporca v návrhu úverovej zmluvy uviedol skutočnú cenu poskytnutej služby, vyjadrenú percentuálnou výškou úroku za poskytnutie úveru (66 % ročne), spotrebiteľ by presne vedel, na čom je a možno by sa rozhodol ponúkanú službu neprijať.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Za dobré mravy sa považuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú určitú nemennosť a majú povahu základných noriem správania sa v spoločnosti. Výkonu práva navrhovateľa na zaplatenie extrémne vysokého spracovateľského poplatku 940,02 € nemohol súd z týchto dôvodov poskytnúť ochranu, a preto nárok navrhovateľa v tejto časti zamietol. Dohoda o výške spracovateľského poplatku, ktorá obchádza kogentné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch o výške úroku za poskytnutie úveru a prieči sa aj dobrým mravom, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Je nepochybné, že cieľom navrhovateľa bolo zakryť a zneprehľadniť skutočnú cenu za poskytnutú finančnú službu - úver. Reálny úrok za poskytnutie úveru, ktorý by podľa zmluvy mala odporkyňa
zaplatiť, je takmer šesťnásobne vyšší než úrok, ktorý v danom období poskytovali banky spotrebiteľom na obdobie od jedného do piatich rokov. Porovnávanie výšky reálneho úroku za poskytnutie sporného úveru s úrokmi, ktoré požadujú nebankové a úžernícke spoločnosti, by súd považoval za nespravodlivé až smiešne. Aj z tohto dôvodu určil, že dohoda o cene úroku za poskytnutie úveru je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pretože dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je podstatná náležitosť zmluvy, súd určil, že celá sporná zmluva je neplatná. Vzhľadom na rizikovosť cieľových klientov navrhovateľa by bolo možné považovať za obvyklý a morálny aj úrok za poskytnutie úveru vo výške 50 %, možno aj o 100 % vyšší, než obvyklý úrok poskytovaný bankami v danom období, t. j. vo výške približne 20 % až 25 % ročne. Dohoda o cene finančnej služby (o úroku za poskytnutie úveru) je neplatná aj vzhľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý požaduje, aby právny úkon bol jasný a zrozumiteľný. Dohoda účastníkov je v tomto smere v spornej zmluve nejasná a nezrozumiteľná, pretože navrhovateľ sa snaží klamlivými údajmi presvedčiť klientov o výhodnosti ponúkanej finančnej služby. Na základe takto formulovaných podmienok úverovej zmluvy sa spotrebiteľ môže dozvedieť, čo je povinný v skutočnosti navrhovateľovi zaplatiť, až na základe upomienky na zaplatenie dlhu alebo v súdnom konaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na základe § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch určil, že sporná úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Pretože súd určil, že sporná úverová zmluva je neplatná, vzťahy medzi účastníkmi posúdil na základe ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Navrhovateľovi vzniklo podľa § 456 Občianskeho zákonníka právo na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 4 205,- €. Odporkyňa na dlh z úveru navrhovateľovi zaplatila sumu 2 013,11 € a je povinná ešte zaplatiť sumu 2 191,89 €. Súd návrh navrhovateľa v tejto časti akceptoval a odporkyňu zaviazal, aby sumu 2 191,89 € zaplatila do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru zamietol (vyplatená istina 4 767,02 € - priznaná suma 2 191,89 € = 2 575,13 €).
Úrok za poskytnutie úveru vyčíslený do 25.12.2013 vo výške 1 390,53 € súd navrhovateľovi nepriznal. Súd navrhovateľovi nepriznal ani úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,61 % ročne zo sumy 4 767,02 € od 26.12.2013 do zaplatenia a návrh v tejto časti zamietol. Súd nepriznal ani nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania zo sumy 6 157,53 € od 26.12.2013 do zaplatenia. Priznal len zákonný úrok z omeškania zo sumy 2 191,89 € od 26.12.2013 do zaplatenia. Súd nepriznal ani nárok na zaplatenie nešpecifikovaných poplatkov vo výške 60,- €.
Súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania na základe ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. a navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ vyčíslil vo výške 329,62 €, a to zvlášť z jednotlivých dohodnutých splátok istiny dohodnutých vo výške 183,01 €, splatných v období od 21.01.2013 do 25.12.2013 tak, ako to navrhovateľ podrobne v návrhu špecifikoval. Súd priznal právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 191,89 € od 26.12.2013 až do zaplatenia. Na základe späťvzatia návrhu súd konanie v časti o zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 1 053,30 € podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyňa bola v rozhodujúcej časti sporu úspešná a vzniklo by jej právo na náhradu trov konania. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila, a preto jej ju súd podľa § 151 O.s.p. nepriznal. Z celkovo uplatnenej istiny 4 767,02 € navrhovateľovi priznal súd len sumu 2 191,89 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).