Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-14-2008.pdf
PDF · 110.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31C/8/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: X.. K. S., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., Ď. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanému: X.. O.. W. R., I. K. N. C. J., V. 1, X.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Danou Husťákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, v konaní o 4.149,24 € s príslušenstvom oproti vráteniu veci
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.149,24 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 22.8.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 4.149,24 € od 4.3.2005 do ll.4.2007, oproti vráteniu projektovej dokumentácie vypracovanej na základe zmluvy o dielo č. 09/04 zo dňa 27.9.2004, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.167,08 € na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.670,08 € a iné trovy 497 €, do l5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 510,99 € na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní odo dňa úrávoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.149,24 € s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.3.2005 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 4.194,24 € od 4.3.2005 do ll.4.2007 oproti vráteniu projektovej dokumentácie a na náhradu trov konania, z titulu nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému po odstúpení od zmluvy o dielo pre vady tohto diela.
- 2 - 32Cb/14/2008
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.10.2010 žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko dielo bolo vykonané riadne a včas, zo strany žalobcu nebola daná žiadna písomná reklamácia a nebolo mu ani doručené písomné odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že zo strany žalobcu nebola poskytnutá potrebná spoluúčasť, nakoľko mu nepredložil stavebno-technický prieskum. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výsluchom svedka, oboznámením so znaleckým posudkom a jeho doplnením a zistil tento skutkový stav: Dňa 27.9.2004 uzavrel žalobca ako objednávateľ, so žalovaným, ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 09/04 (ďalej len zmluva), predmetom ktorej boli projektové práce v rozsahu - štúdia, zameranie objektu,
vypracovanie dokumentácie pre stavebné konanie, dokumentácia pre realizáciu stavby: prestavba rodinného domu pána Javoreka s manželkou v Družstevnej nad Hornádom. Podľa čl. II bod 2.3.3 zmluvy, niektoré výkony treba zabezpečiť najneskôr do začatia prác na stupni - projekt pre stavebné povolenie sú to hlavne statický prieskum, ktorý zabezpečí zhotoviteľ na náklady objednávateľa. Podľa čl. III bod 3.2 zmluvy, termín plnenia projekt pre stavebné konanie, vykonávací projekt, je l.3.2005. Podľa č.l IV bod 4.1.1 zmluvy, cena za projekt (štúdia, zameranie objektu, PD pre stavebné povolenie, vykonávací projekt) je 125.000,-Sk. Podľa čl. VI bod 6.1 zmluvy, ak zhotoviteľ nesplní predmet zmluvy podľa termínu v tejto zmluve, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela, za každý deň omeškania. Podľa čl. VII bod 7.l zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť za účelom riadneho a včasného splnenia predmetu zmluvy zhotoviteľovi na požiadanie podklady a informácie potrebné pre spracovanie predmetu zmluvy. Podľa čl. VII bod 7.2 zmluvy, ak objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi spolupôsobenie v dohotnutom termíne a dojednaným spôsobom, alebo neodovzdá zhotoviteľovi požadované podklady nevyhnutné pre zhotovenie diela, predĺži sa čas plnenia predmetu zmluvy o dobu, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú písomným dodatkom k tejto zmluve. Podľa čl. VIII bod 8.1 zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmetné dielo je zhotovené podľa podmienok zmluvy, že bude vyhotovené v požadovanej kvalite a v termínoch dohodnutých v zmluve a počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v tejto zmluve. Podľa čl. VIII bod 8.6 zmluvy, zhotoviteľ preberá všetku zodpovednosť za zhotovenie diela a to najmä za kvalitu svojej práce, podľa STN a škody vzniknuté jeho nesprávnym plnením. Odstránenie vád projektovej dokumentácie zabezpečí zhotoviteľ na vlastné náklady. Zo zálohovej faktúry zo dňa 27.9.2004 a príjmových pokladničných dokladov zo dňa 29.11.2004 a 9.4.2005 vyplýva, že žalovaný prevzal od žalobcu celkovú sumu 125.000,-Sk v splátkach vo výške 30.000,-Sk, 50.000,-Sk a 45.000,-Sk. Obec Kostoľany nad Hornádom vydala dňa 16.5.2005 stavebné povolenie č. 479/05-KH/Mi, ktorým žalobcovi povolila v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu ,, modernizácia rodinného domu“ pre stavebníkov X.. K. S. O. K. X.. K. S.Ú. s tým, že modernizácia rodinného domu pozostáva zo stavebných úprav v jestvujúcom rodinnom dome, zobytnenia podkrovia a prístavby vstupnej haly a krytej terasy podľa predloženej a tunajším úradom overenej projektovej dokumentácie s tým, že stavba bude dokončená do 30.12.2009. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2005. Žalobca listom zo dňa 22.1.2007 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 125.000,-Sk, nakoľko žiadnu časť projektu vypracovaného žalovaným nevie použiť. V liste poukázal na tú
- 3 - 32Cb/14/2008
skutočnosť, že projekt je nerealizovateľný, nakoľko vychádza z predpokladu, že hrúbka obvodového muriva je 550mm, čo nezodpovedá skutočnosti a navrhované riešenie je z hľadiska statického nemožné s tým, že za týmto účelom sa uskutočnilo stretnutie v máji 2006 na mieste stavby za účasti statičky X.. K. I., ktorá sa mala vyjadriť v tom zmysle, že nie je možné urobiť seriózny výpočet statiky v prípade zloženia obvodových múrov, ako je tomu v tomto prípade, no napriek tomu, ani po viacerých urgenciách žalovaný na výhrady nereagoval. O podaní tohto listu svedčí podací lístok príslušnej pošty zo dňa 23.1.2007. Následne žalobca listom zo dňa 16.2.2007 od zmluvy o dielo odstúpil, nakoľko zo strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu ustanovení predmetnej zmluvy aj s poukazom na to, že napriek viacerým ústnym a písomným urgenciám dokumentáciu pre realizáciu stavby žalovaný do uvedeného dňa neodovzdal s tým, že projekt je nerealizovateľný. List odstúpenia od zmluvy bol žalobcovi poštou vrátený s tým, že adresát žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Nakoniec žalobca prostredníctvom jeho vtedajšej právnej zástupkyne listom zo dňa 20.2.2007 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 125.000,-Sk s príslušenstvom, pretože napriek viacerým ústnym i písomným urgenciám zo strany žalovaného nebola predložená dokumentácia pre realizáciu stavby. Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011 svedkyňa X.. K. I. vo svojej výpovedi uviedla, že skutočne v roku 2006 sa uskutočnil na stavbe tzv. kontrolný deň za prítomnosti účastníkov konania, kde bolo zistené, že dom nie je postavený z tehál, ale z hlinených valkov, preto navrhované projektové riešenie vo vzťahu k strešnej konštrukcii bolo možné realizovať len potom, ako sa k existujúcim stenám primuruje stena ďalšia o hrúbke 175mm. Tieto informácie mala postúpiť ďalej žalovanému na ďalšiu realizáciu. Projekt vypracovaný žalovaným hodnotila ako vhodný za predpokladu primurovania ďalšej steny. Uviedla tiež, že priamo na mieste v rámci kontrolného dňa žalobca nezaujal žiadne stanovisko a z jej pohľadu bol projekt bez vád.
Znalec X.. T. C. z odboru stavebníctvo odvetvie pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, statika stavieb vo svojom znaleckom posudku č. 8/2013 doručenom súdu dňa 14.6.2013 k projektovej dokumentácii, k modernizácii rodinného domu okrem iného uviedol, že žalobca na základe znaleckého posudku č. 269/2003, ktorý mal k dispozícii v rámci objednávky súdnym exekútorom pre potreby stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a zo sond v nosných murivách, zistil, že skutočná hrúbka muriva je 400mm a že ide o zmiešané murivo pozostávajúce z dvoch radov plných pálených tehál striedaných s jedným hrubším radom nepálených hlinených tehál. Po vykonaní vlastných statických prepočtov žalobca zistil, že únosnosť nosných murív rodinného domu je nedostatočná, čo akceptovala aj Ing. K. I., spracovateľka projektu statiky a vypracovala ideový návrh na zosilnenie obvodových murív spočívajúcich v primurovaní stien hrúbky 175mm k interiérovej strane pôvodných murív. Znalec uviedol, že podľa jeho zistení žalobca na modernizáciu rodinného domu podľa projektu žalovaného rezignoval a túto realizoval podľa vlastného návrhu spočívajúceho predovšetkým v niektorých dispozičných zmenách a to vo výmene pôvodnej strešnej krytiny za ľahkú plechovú imitujúcu škridle, zateplení a zobytnení pôvodného krovu a zateplení obvodových murív. Znalec potvrdil, že niektoré dispozičné zmeny boli rejme inšpirované projektom, ktorý vypracoval žalovaný a to situovanie schodiska do podkrovného priestoru, idea galérie a situovanie kúpelne v suteréne. Na otázky položené znalcovi súdom, tento odpovedal tak, že chybou projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným je, že sa v nej nesprávne uvážila hrúbka a materiál nosných murív, pričom táto chyba mohla spôsobiť vady projektovej dokumentácie, ktoré
- 4 - 32Cb/14/2008
možno označiť za stredne závažné. Vytkol žalovanému, že z hľadiska ohrozenia bezpečnosti pri stavbe rodinného domu žalovaný neposúdil možný nepriaznivý vplyv priťaženia na základové konštrukcie domu, resp. zeminu základovej škáry, v dôsledku čoho žalobca na základe projektovej dokumentácie zadanej žalovaným nemohol vykonať realizáciu plánovanej výstavby bez akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti. Vzhľadom na námietky žalovaného k záverom znaleckého posudku na ním stanovené doplňujúce otázky, podal znalec dňa 23.6.2016 súdu doplnok č. 1, kde uviedol, že žalobca dňa 7.6.2006 podal na Obecný úrad v Kostoľanoch nad Hornádom ohlásenie opravy strechy s tým, že v čase stavebných úprav vykonávaných žalobcom mal platné stavebné povolenie, avšak na iné zmeny stavby rodinného domu, ako vykonal s tým, že takéto zmeny bolo možné následne povoliť zmenou stavby pred jej dokončením, alebo sa povolenie zmien spojí s kolaudačným konaním stavby. V ostatnom poukázal na závery obsiahnuté v samotnom znaleckom posudku. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaniach konaných dňa 4.5.2015 a 11.5.2015 namietal, že žalobca vady diela nereklamoval bez zbytočného odkladu, ale učinil tak až v roku 2007. Poukázal tiež na to, že žalobca neposkytol žalovanému dostatočnú súčinnosť pre zhotovenie diela, keď mu nedodal všetky podklady potrebné na vykonanie diela a o skutočnosti, že dom je z valkov, žalovaného neinformoval, pričom zdôraznil, že dielo má viacero častí, nielen projektovú dokumentáciu s tým, že ostatné časti diela mohli a aj boli žalobcom pri prestavbe, ktorú následne realizoval svojpomocne, použité. Namietal tiež formálne nedostatky odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Podľa ust. § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Podľa ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Podľa ust. § 561 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto
- 5 - 32Cb/14/2008
nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa ust. § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci odstúpiť od zmluvy. Podľa ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( základná úroková sadzba ECB k dátumu 22.8.2010 bola 1% ). V danom prípade pre posúdenie žalobného návrhu bolo primárne podstatné ustálenie otázky, či dielo vykonané žalovaným ako zhotoviteľom má vady a či za tieto vady žalovaný
- 6 - 32Cb/14/2008
zodpovedá. V tomto smere súd vychádzal predovšetkým z vykonaného dokazovania realizovaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania v priebehu konania a najmä z obsahu znaleckého posudku podaného Ing. Tomášom Vargom, s obsahom ktorého sa vzhľadom na spôsob znaleckého dokazovania a právnych predpisov, z ktorých vychádzal, súd stotožnil. Zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že jeho základnou chybou bolo nesprávne uváženie hrúbky a materiálu nosných murív, pričom vzhľadom na to, čo táto chyba mohla spôsobiť, vady projektovej dokumentácie hodnotil ako stredne závažné, pričom na základe predmetnej projektovej dokumentácie dodanej žalovaným nemohol žalobca realizovať plánovanú výstavbu bez akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že znalcom v uvedenom smere nesprávny postup žalovaného ako projektanta, je viazaný len na jeho osobu a z hľadiska postavenia účastníkov konania, objednávateľ - zhotoviteľ, nemožno viniť žalobcu ako objednávateľa z neposkytnutia súčinnosti, keď skutočnosť že dom je z valkov neoznámil, resp. nemal oznámiť žalovanému ako zhotoviteľovi. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že žalovaný ako zhotoviteľ uzavrel predmetnú zmluvu o dielo s tým, že projektová činnosť tvorila predmet jeho činnosti ako podnikateľa, s týmto predmetom činnosti na trhu pôsobí a teda sa predpokladá, že vzhľadom na špecifickosť tejto činnosti má zodpovedajúce odborné znalosti a profesijnú zručnosť. Žalobca ako objednávateľ naopak týmito predpokladmi nemohol disponovať, preto bolo plne povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa postupovať tak, aby dielo bolo vykonané riadne. Zhotoviteľ v prípade, ak mal pochybnosti o nedostatkoch podkladov potrebných pre vykonanie projektovej dokumentácie, mal túto skutočnosť žalobcovi ako objednávateľovi oznámiť, prípadne prerušiť výkon predmetu diela a či už prostredníctvom žalobcu, ako objednávateľa, alebo prostredníctvom tretích osôb dosiahnuť vytvorenie potrebných podmienok a odstrániť nevhodnosti a tak pokračovať vo výkone predmetu diela. Ak teda žalovaný mal zato, že nevhodné veci, alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonaní diela, bol povinný vykonávnie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny veci, alebo zmeny pokynov objednávateľa, alebo do doby písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, by sa potom predlžovala lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ by mal tak isto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela, alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. Nakoniec nedostatočnosť nosného muriva vyplynula i zo stanoviska statičky X.. I., ktorá na to podľa svojej svedeckej výpovede mala poukázať už v roku 2006 pri účasti na tzv. kontrolnom dni za účasti oboch účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené mal teda súd zato, vychádzajúc najmä z obsahu znaleckého posudku, že dielo má vady spočívajúce v nesprávnom uvážení hrúbky a materiálu nosných murív a neposúdenia možného nepriaznivého vplyvu priťaženia na základné konštrukcie rodinného domu, resp. zeminu základovej škáry žalovaným, pričom z hľadiska námietok žalovaného súd poukazuje tiež na to, že pri tak špecifickom diele ako je projektová dokumentácia nemožno prenášať zodpovednosť za prípadné nedostatky spočívajúce v podkladových materiáloch na objednávateľa, keďže práve žalovaný ako zhotoviteľ a odborník v danej oblasti bol jedine spôsobilý na prípadné nedostatky poukázať, žiadať ich odstránenie a až pri vytvorení podmienok umožňujúcich riadne vykonanie diela k jeho realizácii pristúpiť. Keďže v danom prípade k tomuto nedošlo, je zodpovednosť žalovaného za vady daná. Z hľadiska námietok žalovaného čo do včasnosti uplatnenia reklamácie a jej formálnych nedostatkov, vychádzal súd zo skutočnosti, že stavebné povolenie vydané aj na základe
- 7 - 32Cb/14/2008
projektovej dokumentácie, právoplatné dňa 16.6.2005, stanovovalo termín dokončenia stavby do 30.12.2009, pričom projekt pre stavebné konanie v zmysle zmluvy o dielo mal byť vypracovaný do l.3.2005. V zásade v tomto období, teda od l.3.2005 do 30.12.2009 mohol žalobca ako stavebník pristúpiť k modernizácii rodinného domu a na základe predmetnej projektovej dokumentácie dielo realizovať. Nie je možné bez ďalšieho od žalobcu žiadať, aby k výstavbe pristúpil ihneď po odovzdaní projektovej dokumentácie, keďže táto môže byť viazaná i na iné okolnosti (napríklad finančné), ktoré môžu mať vplyv na započatie predmetných prác a preto i zistenie konkrétnych vád projektovej dokumentácie prichádza do úvahy v zásade až vtedy, keď stavebník k realizácii stavby pristúpi. V danom prípade i vzhľadom na kontrolné dni, ktoré sa mali uskutočniť podľa zhodných výpovedí účastníkov v roku 2006, práve v tomto období pristupoval žalobca k realizácii stavby a v tomto období mohol vady projektovej dokumentácie zistiť, čo sa aj stalo a následne počiatkom roka 2007 pristúpil k úkonom, ktorých výsledkom bolo odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že by odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu malo formálne nedostatky spočívajúce v nedostatočnom vymedzení vád. Tu vychádzal súd zo záveru, že žalobca ako osoba nie odborne spôsobilá, nemohol presne vymedzovať vady vo vzťahu k predmetu diela, avšak napriek tomu už vo výzve zo dňa 22.1.2007 poukázal na nerealizovateľnosť diela z tam uvedených dôvodov a na túto skutočnosť akcentoval i v samotnom odstúpení od zmluvy o dielo v liste zo dňa 16.2.2007. Rovnako len za účelovú považoval súd námietku žalovaného o tom, že odstúpenie od zmluvy mu nebolo doručené, vychádzajúc zo skutočnosti,
že tak výzvu zo dňa 22.1.2007, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.2.2007, ako aj výzvu zo dňa 20.2.2007, doručoval žalobca žalovanému na adresu Muškátova 6, Košice, ktorá bola uvedená ako adresa sídla samotným žalovaným v zmluve o dielo a táto vyplýva i z výpisu z príslušného živnostenského registra, ktorá bola adresou miesta podnikania žalovaného do 2.4.2008. V tomto smere poukazuje súd tiež na ustálený právny názor vymedzený i v Náleze ústavného súdu SR č. IV. US 403/2010, v ktorom okrem iného konštatuje, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon sa stáva perfektným už tým, že dôjde do dispozície adresáta, čo znamená, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu (poštová zásielka obsahujúca prejav vôle bola doručená do jeho bytu na adresu, ktorá je v uvedenom prípade miesto výkonu jeho podnikateľskej činnosti). Pri hodnotení nie je právne významné ani to, či sa adresát s dôjdením prejavu vôle aj skutočne oboznámil, pričom k perfektnosti odstúpenia nie je potrebný ani súhlas adresáta, ani rozhodnutie súdu. Za daného stavu vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, s použitím príslušných citovaných zákonných ustanovení mal teda súd zato, že žalovaný ako zhotoviteľ porušil predmetnú zmluvu o dielo podstatným spôsobom, v zmysle čoho bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť a podľa ust. § 351 Obchodného zákonníka žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov oproti vráteniu predmetnej projektovej dokumentácie. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 544 ods. 1,2 OZ v spojení s čl. VI bod 6.1 zmluvy o dielo i zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela sumy 4.149,24 € a to za žiadané obdobie v žalobnom petite, nakoľko v termíne l.3.2005 určenej v zmluve predmet zmluvy nebol splnený, pričom pri riadnom nedodaní predmetu zmluvy v podstate doposiaľ, vznikol žalobcovi nárok na túto zmluvnú pokutu do dátumu ll.4.2007 tak, ako to žiadal. Nakoniec súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zákonov aj úroky z omeškania, avšak až od 22.8.2010, nakoľko mal súd zato, že o svojej povinnosti žalobcovi plniť, sa žalovaný dozvedel preukázatelne až doručením žaloby
- 8 - 32Cb/14/2008
dňa 20.8.2010 a po uplynutí nasledujúceho dňa na plnenie, sa dňom 22.8.2010 dostal do omeškania, preto súd v závislosti od uvedeného dátumu priznal i 9%-ný ročný úrok z omeškania a v časti nad priznané úroky z omeškania oproti žalobnému petitu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. V danom prípade bol neúspech žalobcu len v nepatrnej časti príslušenstva, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie 2 x po 248,50 € a z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby po 200,95 €, vychádzajúc z tarifnej hodnoty určenej istinou vo výške 4.149,24 € a kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.595,38 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci zo dňa 28.3.2011, 11.10.2012, 24.9.2013 a 24.9.2013, účasť na pojednávaniach 16.l0.2012, 4.5.2015 a 11.5.2015) v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 13a/ ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Zb. zákonov, režijný paušál 2x 7,41 €, 2x 7,63 €, 2x 7,81 € a 2x 8,39 €, v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, čo je spolu 2.167,08 €. O trovách štátu rozhodol súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade trovy štátu pozostávajú z odmien priznaných znalcovi za podaný znalecký posudok a odborné vyjadrenie, právoplatnými rozhodnutiami v priebehu konania v celkovej výške 510,99 €, na ktoré zaviazal neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.