Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/163/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -56 zo dňa 30.01.2014

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -56 zo dňa 30.01.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.10.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 829,80 eura, pretože Okresný súd Nitra v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX15208/2011 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 175 eur, ktorá predstavuje sumu 70 eur za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 eur za udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50 eur za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 15 eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 829,80 eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Uviedol, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 466 dní.

Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z.. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám žalobca. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného , či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručený návrh, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. V súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Žalovaný uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 829,80 eura, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.

Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 6184/06 zo dňa 30.11.2006. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd bola doručená dňa 09.03.2007 a dňa 10.04.2007 bolo exekučným súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 10.04.2007. Dňa 14.10.2009 bol na exekučný súd doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd dňa 04.11.2009 vyzval pôvodného exekútora, aby sa k návrhu vyjadril a zaslal vyúčtovanie trov exekúcie. Dňa 23.12.2009 bol na exekučný súd doručený exekučný spis a stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd vyzval dňa 01.10.2010 pôvodného súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie. Exekučný súd dňa 17.01.2011 uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2011.V zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania je ustanovená 30-dňová lehota na rozhodnutie o zmene exekútora odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V zmysle uvedeného ustanovenia, keďže návrh na zmenu exekútora bol doručený na exekučný súd dňa 14.10.2009 lehota uplynula exekučnému súdu dňa 14.11.2009. V konaní súd zistil, že exekučný súd rozhodol o zmene exekútora dňa 17.01.2011. Súd má za to, že exekučný súd sa dostal do omeškania až dňom 15.11.2009. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákon s nedodržaním uvedenej lehoty nespája žiadne právne následky. Súd dospel k záveru, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 466 dní. Vykonaním dokazovaním tvrdenia žalobcu boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003 Z. z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003 Z. z., keď podľa žalobcu príslušný exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003 Z .z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, citované ustanovenie je účinné od 01.01.2013.

Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predmetným exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je možné

v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.

Súd preto žalobu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods.1, § 9 ods.1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods.1,2,3 Zák. č. 514/2003 Z. z., § 44 ods.7,8 Zák. č. 244/1995 Z. z..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.05.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase, pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.

I podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho exekútora k vzniku škody nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia súdu o návrhu na jeho zmenu je povinný vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.