Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-3949-2008.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/3949/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: ZLATNÍK s.r.o., IČO: 35793350, so sídlom 908 73 Veľké Leváre 177, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hermanovský, Moskovská 18, 811 09 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12.225,15 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 23Er/3949/2008, EX 842/2007 z a s t a v u j e .
Oprávnený s a z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 71,54 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor dňa 04.03.2011 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2011 a exekučného titulu - platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Bratislava a Spoločnej zdravotnej poisťovne v Bratislave č. 1657/04, 04-90/02533-9 zo dňa 10.05.2004, 22.09.2004. Súd dňa 25.09.2007 v zmysle poverenia č. 5104 030622 * poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor postúpil dňa 27.02.2015 Okresnému súdu Malacky návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, nakoľko v priebehu exekučného konania sa súčinnosťami nepodarilo zistiť žiadny majetok vo vlastníctve povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona, súd konanie vo veci exekúcie zastavil.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom a účinnom od 01.01.2009, ako aj DPH - vyčíslenej podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii, pričom predložil k nahliadnutiu aj exekučný spis značka EX 842/2007.
O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 196 a 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenia § 14, 15, 22 a 27a Vyhlášky v znení platnom a účinnom do 30.04.2008.
Podľa § 27a Vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky účinného v čase začatia predmetného exekučného konania, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.03.2012).
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 13,28 Eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu podľa predloženej časovej špecifikácie (vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti - ODI, daňový úrad, Sociálna poisťovňa v trvaní 20 minút, vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku povinného v trvaní 20 minút, vypracovanie vyčíslenia trov exekúcie v trvaní 60 minút).
Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval: („Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by
zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“).
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu sumu celkovo vo výške 19,92 Eur za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (odmena), ktorých vykonanie mal z exekučného spisu preukázané, a to konkrétne za 6 úkonov: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (katastrálny portál, pokus o súpis hnuteľných vecí).
Súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky je pre predmetné úkony exekučnej činnosti použité jednotné číslo a nie množné číslo. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu len jedenkrát a nie, ako si súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil.
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej výške 33,20 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 Vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, žiadal priznať náhradu hotových výdavkov v sume 70,52 Eur. Táto suma predstavuje „poštovné“ a „cestovné“.
Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia tejto časti hotových výdavkov je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky, ako aj predloženie dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojených doručeniek. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka Slovenskej pošty a.s., pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní (poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Vzhľadom na to, že súdny exekútor uvedeným spôsobom nešpecifikoval hotové výdavky, súd mu priznal „poštovné“ len za tie zásielky, ktorých doručovanie považoval za preukázané vychádzajúc z predloženého exekučného, a to konkrétne za 4 úkony doručovania: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,46 Eur), doručovanie exekučného príkazu povinnému a oprávnenému (1,59 Eur + 1,30 Eur), doručovanie exekučného spisu na súd (2,70 Eur), súhrnne v sume 7,05 Eur. Náhrada poštovného bola súdnemu exekútorovi za doručovanie zásielok priznaná v skutočnej výške a za doručovanie zásielok, na doručenkách ktorých nebola úhrada poštovného presne špecifikovaná, súd priznal náhradu poštovného v súlade s cenníkom Slovenskej pošty a.s. nasledovne: za každú doručovanú zásielku vo výške 1,30 Eur a za každú zásielku doručovanú do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur.
Súd exekútorovi priznal cestovné náhrady - cesta Bratislava - Veľké Leváre a späť v sume 25,05 Eur. Z predloženého exekučného spisu súd zistil, že exekútor absolvoval dňa 14.04.2010 cestu z Bratislavy do Veľkých Levár autom typu FORD FIESTA JD3. Vzdialenosť z Bratislavy do Veľkých Levár na miesto
vykonania súpisu hnuteľných vecí povinného a späť je 100 km. Podľa § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ktoré nadobudlo platnosť dňa 30.12.2008 a účinnosť dňa 01.01.2009, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá bola 0,183 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnené cestovné náhrady vo výške 19,37 Eur. Súd dospel k predmetnej sume nasledovným spôsobom: 1) počet km x základná náhrada za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá (100 km x 0,183 = 18,30 Eur), 2) počet km x spotreba/100 km x cena PH/liter (100 km x 6,0 lit. x 1,125 Eur = 106,75 : 100 = 1,07 Eur), 3) výsledná suma 1) + výsledná suma 2) (18,30 Eur + 1,07 Eur = 19,37 Eur).
Súdny exekútor si taktiež uplatnil cestovné náhrady aj za ďalšie dve pracovné cesty (Bratislava - podateľne bánk a späť), celkovo v sume 17,19 Eur. Pokiaľ ide o pracovnú cestu súd poukazuje na to, že preukázaním tejto časti hotových výdavkov, je predloženie príkazu na pracovnú cestu s uvedením miesta, z ktorého a do ktorého bola pracovná cesta vykonaná, fotokópie technického preukazu motorového vozidla, prípadne dokladu o čerpaní pohonných hmôt. Ďalej je potrebné uviesť, za akým účelom bola pracovná cesta uskutočnená. Na základe podkladov tvoriacich obsah exekučného spisu súdneho exekútora súd mal za preukázané vynaloženie prostriedkov na cestovné, avšak vykonanie týchto ciest v zmysle hospodárnosti konania nepovažoval za účelné. Z exekučného spisu vyplýva, že exekútor absolvoval pracovné cesty za účelom osobného doručovania príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám. Súd je toho názoru, že vynaloženie výdavkov na pracovnú cestu na vyššie uvedené účely autom nie je možné považovať za hospodárne a účelné, nakoľko takéto úkony možno efektívnejšie a hospodárnejšie realizovať prostredníctvom pošty, čo súdny exekútor nevyužil. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za pracovné cesty.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu za stratu času vo výške 14,52 Eur - 11 /a 0,66 Eur /1 polhodina/, ktorú mu súd v zmysle § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky nepriznal, nakoľko po preskúmaní exekučného spisu nemal za preukázané splnenie podmienok pre jej priznanie - vykonanie úkonu exekučnej činnosti mimo miesta sídla exekútorského úradu alebo kancelárie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a náhrad hotových výdavkov vo výške 11,92 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo vydokladoval priloženým osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a čo mal súd za preukázané tiež zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi súhrnne v sume 71,54 Eur (59,62 Eur + 11,92 Eur) zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).