Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-41-2022.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/41/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky E. L., rodenej H., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom J., Y. XX/X, toho času L., N.a XX/XXXX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti manželovi V. L., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J., Y. XX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: V. L., nar. XX. R. XXXX a H. L., nar. XX. C. XXXX, obe bytom ako navrhovateľka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, na odvolanie navrhovateľky a manžela proti Rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 22. júna 2022, č. k.: 1P/39/2022 - 127, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV.,V. a VII. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudok rozhodol, že „I. Súd manželstvo manželky E. L., rod. H., nar. XX. R. XXXX a manžela V. L., nar. XX. E. XXXX, uzatvorené XX. C. XXXX v Brezne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno vo zv. XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Maloletý V. L., nar. XX. R. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. III. Maloletá H. L., nar. XX. C. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. IV. Otec V. L., nar. XX. E. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 140 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. V. Otec V. L., nar. XX. E. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej H. sumou 120 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. VI. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V rozhodovanej veci navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. Žiadala maloleté deti zveriť do jej výchovy a otca zaviazať platiť výživné 200 EUR a 150 EUR mesačne. Poukázala na to, že z manželstva pochádzajú 2 neplnoleté deti, manželstvo prestalo plniť svoju funkciu, nespĺňa svoj spoločenský účel. Manžel s rozvodom súhlasil, nesúhlasil s výškou výživného. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo neplní svoju funkciu, preto ho s poukazom na § 24 Zákona o rodine rozviedol. Nakoľko neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti a otec súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky, súd deti zveril do starostlivosti matke. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd konštatoval príjem manžela vo výške 1.581,71 EUR mesačne v čistom. U navrhovateľky vychádzal z príjmu vo výške 543 EUR mesačne. Taktiež mal preukázané, že manžel má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, kde
platí 80 EUR. Taktiež aj matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keď otec dieťaťa jej platí 150 EUR. Matka na všetky 3 deti poberá výživné 77,64 EUR. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že určené výživné je primerané vzhľadom na potreby detí, ako aj k schopnostiam a možnostiam rodičov, pričom matka dieťaťa svojou osobnou starostlivosťou v podstatnej miere vyvažuje svoju povinnosť platiť výživné. Výdavky otca považoval za opodstatnené v rozsahu okolo 1.000 EUR mesačne. Neprihliadol na výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Obdobne pri nákladoch matky vychádzal z ňou uvádzaných výdajov. Súd aplikoval ust. § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine. 3. Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka aj manžel. Obaja podali odvolanie proti výrokom IV. a V., ktoré sa týkajú povinnosti platiť výživné. 4. Manžel odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písmeno f) CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že zistený skutkový stav nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a reálnemu stavu. Súd mal preukázané, že navrhovateľka platí nájom za byt vo výške 350 EUR, čo nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Navrhovateľka nepredložila súdu nájomnú zmluvu a súd vychádzal len z jej tvrdenia. Podľa jeho názoru tiež nepreukázala výdavky 30 EUR za elektrinu, 5 EUR za plyn a výdavok 28 EUR mesačne za internet, ktorý považuje za neprimerane vysoký a nepreukázaný. Poukázal aj na to, že už v čase rozhodovania navrhovateľka zmenila trvalý pobyt do L.. Deti budú navštevovať školu a škôlku v L.. Cestovné náklady 20 EUR mesačne na každé dieťa už navrhovateľka nebude mať, čo pred súdom zamlčala. Maloletý V. tiež už prestal navštevovať futbalový krúžok, za ktorý sa platilo 15 EUR mesačne. Pokiaľ ide o jeho mesačný príjem 1.581,71 EUR v čistom, toto zistenie súdu nie je správne, pretože jeho čistý mesačný príjem je len 1.350 EUR. V čase rozhodovania súdu od zamestnávateľa dostali dovolenkový príplatok, ale určite nemá čistý mesačný príjem vo výške, ako ho zistil súd. Z tohto dôvodu aj tento skutkový záver považuje za nesprávny. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu o výdavkoch na maloletú H. vo výške 271 EUR mesačne a výdavkoch na maloletého V. vo výške 296 EUR považuje za nesprávne. Určenie výšky jeho príjmu a určenie výživného na deti vychádza z nesprávnych skutkových zistení, považuje ho za neprimerane vysoké. V práci robí veľa nadčasov, aby zarobil, jeho základný plat je cca 1.100 EUR. Má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. vo výške 80 EUR. Jeho výdavky sú okolo 1.000 EUR mesačne a niekedy viac. Hoci deti veľmi ľúbi a rád s nimi trávi čas, pri stanovení takejto vyživovacej povinnosti bude musieť robiť len na zmeny, nadčasy a možno aj popri zamestnaní, aby všetko zvládol platiť, pričom by sa chcel venovať aj deťom. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a zvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo podľa § 388 CSP zmeniť rozsudok tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na maloletého V. 100 EUR mesačne a na výživu maloletej H. 80 EUR mesačne. 5. Navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu mal. V. 200 EUR mesačne a na mal. H. 150 EUR mesačne. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP a§ 62 ods. 1 CMP. 6. Namietala záver súdu, že pri rozhodovaní vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov manžela a stanovené výživné považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam otca. Poukázala na to, že súd nie je v časti rozhodovania o výške výživného viazaný návrhom, ale vychádza zo zisteného skutkového stavu. Poukázala na to, že manžel uviedol ako svoj čistý mesačný príjem sumu vo výške 1.300 EUR. Preto sa domnieva, že manžel nemal vedomosť o tom, že okresný súd má k dispozícii skutočne vyplatený príjem za 12 mesiacov zdokladovaný zamestnávateľom a zámerne uviedol nižší príjem ako v skutočnosti mu bol zamestnávateľom vyplatený s cieľom dosiahnuť určenie povinnosti platiť nižšie výživné na maloleté deti. Stotožnila sa s názorom súdu, že pri určení výživného vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu za obdobie apríl 2021 až marec 2022 vo výške 1.581,71 EUR a domnieva sa, že nie je podstatné, či je súčasťou takto vyplatenej výšky mzdy aj odmena (ako variabilná zložka mzdy) , na ktorú sa odvoláva manžel, ale to, že je v manželových zárobkových možnostiach a jeho schopnostiach túto sumu reálne zarobiť, lebo vyšší príjem manžela nebol ojedinelý, kedy naopak okrem jedného mesiaca dosahoval pravidelne vyšší príjem. Okresný súd mal preukázaný čistý príjem za 12 mesiacov v priemernej výške, pričom súd zobral do úvahy mesačné náklady manžela pri zohľadnení výdavkov okolo 1.000 EUR mesačne. V zápisnici sa nachádzajú všetky výdavky, ktoré vymenoval manžel, ktoré ale prevyšujú sumu okolo 1.000 EUR, preto nie je možné s určitosťou usúdiť, na ktoré výdavky a v akej výške okresný súd prihliadal pri určení výživného a na ktoré výdavky neprihliadal. V tejto súvislosti s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine nesúhlasila so zohľadnením výdavkov manžela, a to spotrebný úver na kúpu motorového vozidla 120 EUR mesačne, výdavky 450 EUR z dôvodu zanedbaného chrupu, za čo si môže sám, taktiež namietala výdavky za prevádzku auta premietnuté v cestovnom ako aj zohľadnenie výdavkov životnej
poistky manžela vo výške 30 EUR, ktorá v súčasnosti už nie je v prípade smrti manžela vinkulovaná na navrhovateľku a v prospech všetkých troch detí manžela. V súčasnosti je vinkulovaná na sestru manžela. Navrhovateľka poukázala aj na to, že svoju životnú poistku, ktorú uhrádza vo výške 26,97 EUR je vinkulovaná pre prípad smrti na manžela. Namietala aj zohľadnenie mesačných nákladov na mobil 35 EUR mesačne, nakoľko okresný súd neakceptoval ani časť výdavkov na skutočne vynaložené výdavky 45 EUR na jej strane. Tiež používa mobil z väčšej časti pri riešení bežných a iných vecí v súvislosti so starostlivosťou o deti. Ona uviedla pravdivo svoj čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 543,28 EUR, namietala, že súd jej nepriznal zročné výživné na deti. Prídavok na maloletú H. poberal manžel aj v čase, kedy už navrhovateľka nezdieľala spoločnú domácnosť s manželom a to až od mesiaca apríl 2022 vrátane vo výške 25,50 EUR do decembra za mesiace január až apríl 2022 v sume 25,88 EUR. Manžel od času, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, prispieval dobrovoľným výživným cca 75 EUR mesačne. Navrhovateľka poprela niektoré výdavky otca na maloleté deti, keď mal na kúpu oblečenia ročne V. platiť 200 EUR a H. 100 EUR, kopačky ročne 100 EUR, tréning 15 EUR, cestovné-vozenie na tréningy 60 EUR. V skutočnosti za obdobie od októbra 2021 do júna 2022 uhradil kopačky 60 EUR, oblečenie na V. 10 EUR, tréning 15 EUR a poistka 30 EUR. Na maloletú H. na kúpu oblečenia vynaložil 10 EUR. Celkom odo dňa podania návrhu mesačné výdavky na oblečenie maloletého V. predstavovali 8 EUR, tréning 15 EUR, cestovné na tréning 60 EUR. Mesačne poistka 30 EUR a oblečenie mesačne na maloletú H. 1 euro a dobrovoľné výživné v mesiaci apríl 80 EUR, resp. od mája 2022 v sume 160 EUR, spolu mesačne od mája približne 274 EUR. Taktiež sa vyjadrila k nepochopiteľnému postoju manžela k namietaniu výdavkov spojených s prevádzkou osobného auta na pojednávaní dňa 22. 6. 2022, ktoré mohli byť dôvodom, prečo ich okresný súd nepremietol do nákladov na cestovné pre maloleté deti. V tejto súvislosti uviedla, že auto jej poskytol po odchode zo spoločnej domácnosti otec maloletej X. hlavne pre jej potrebu a profitujú z neho aj maloleté deti. Otec maloletej X. žije so svojou družkou vo svojej domácnosti a nad rozsah pravidelne dobrovoľne plateného výživného jej poskytol svoje auto. K novým výdavkom uviedla, že manžel sa vyjadril aj k položke lekár/zubár. Jej dáva za vinu poškodený chrup maloletého V.. V tejto súvislosti poukázala na to, že obidvaja rodičia majú podiel na pravidelných návykoch maloletého a starostlivosti o chrup. Kto v konaní môže za zdravotný stav maloletého vo vzťahu k argumentácii manžela, že potrebuje 450 EUR na protézu, je diskutabilné. Poukázala na to, že žije sama s tromi maloletými deťmi vo veku 3,9 a 14 rokov. Všetky náklady hradí sama zo svojho príjmu, ktorý pozostáva od apríla 2022 zo mzdy 543,28 EUR, dobrovoľného výživného na maloleté deti 160 EUR a dobrovoľného výživného na dcéru X. 150 EUR. Bez finančnej podpory a pomoci zo strany svojich rodičov by nebola schopná zabezpečiť nevyhnutné výdavky vynaložené na potreby detí. Aj keď okresný súd zaujal názor, že otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, mal by na ich výživu prispievať vyššou sumou než polovicou mesačných odôvodnených nákladov. Tento názor súd nepremietol do výšky vyživovacej povinnosti otca v rozpore s § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Okresný súd nezohľadnil, kto a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Otec bude takto znášať de facto 50 % nákladov pri tej skutočnosti, že si aj matka voči maloletým plní vyživovaciu povinnosť, tak finančným plnením, ako aj v naturálnej podobe celodennou osobnou starostlivosťou pri podstate ničom príjme, čo navrhovateľka nepovažuje za spravodlivé. V súvislosti so starostlivosťou o 3 maloleté deti nepredpokladá, že by sa mohol jej príjem zvýšiť. Zdôraznila, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Manžel disponuje príjmom 1.581,71 EUR oproti príjmu navrhovateľky 543,28 EUR. obidve maloleté deti. 7. K odvolaniu otca a matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Obidve odvolania považoval za neodôvodnené. Mal za to, že okresný súd správne posúdil a zohľadnil aktuálne potreby maloletých detí a tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a tiež prihliadol na to, že matka zabezpečuje v prevažnej miere starostlivosť o deti. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie účastníkov je dôvodné, niektoré námietky sú opodstatnené, niektoré nie. Účastníci podali odvolanie proti výroku IV. a výroku V. 11. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
12. Okresný súd vo výroku II. a výroku III. rozhodol o zverení maloletých detí na čas po rozvode do starostlivosti matky. Iba v odôvodnení rozhodnutia v bode 20 súd uviedol, že matka bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine. V danom prípade súd odkazuje na citované ustanovenie a hoci vo svojom rozhodnutí cituje rôzne paragrafy Zákona o rodine, toto ustanovenie necituje, hoci sa naň odvoláva. 13. Podľa § 28 Zákona o rodine (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 14. Z daného ustanovenia vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Jeden rodič ich vykonáva len vtedy, ak druhý rodič nežije alebo bol rodičovských práv pozbavený alebo bol v týchto právach obmedzený. Obaja rodičia majú právo a povinnosť starať sa o výchovu, výživu, zdravie dieťaťa, tiež ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie, resp. podľa ktorej domnienky bolo otcovstvo k dieťaťu určené. Uvedené okrem ústavného práva uvedeného v čl. 12 Ústavy SR vyplýva aj z viacerých medzinárodných dokumentov, napríklad z čl. 16 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. 15. Úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 24 a 25 alebo podľa § 36 ods. 1 však treba dôsledne odlišovať od prípadov zásahu do rodičovských práv a povinností podľa § 38. Aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tieto zostávajú obidvom rodičom zachované. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a napríklad rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. 16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 17. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že súd priamo v rozhodnutí, ktorým sa manželstvo rozvádza, okrem iného aj určí, kto dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Okresný súd však vo výrokoch II. a III. určil, komu maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti, ale nerozhodol o tom, kto ho bude zastupovať a spravovať majetok, hoci ide o kogentné ustanovenie. Nestačí neurčito v odôvodnení na rodičovské práva odkázať v odôvodnení. Okresný súd musí v ďalšom konaní túto vadu odstrániť a rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia. 18. Podľa § 220 ods. 2 CSP okrem iného platí, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. 19. Aj v nesporových konaniach súd aplikuje ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pre porušenie vyššie uvedených ustanovení. Okresný súd vôbec neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil. Nestačí v rozhodnutí len uviesť, ako uvádza v bode 18 odôvodnenia, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané určité skutočnosti. Toto konštatovanie je namieste iba vtedy, ak dôkazy vykonal, tieto v rozhodnutí špecifikoval, jednotlivo ich vyhodnotil ako aj vo vzájomnej súvislosti. Účastníci namietajú konkrétne položky a zistenia, ktoré odvolací súd nemá ako overiť, pretože sa v rozhodnutí nenachádzajú. Nie je podstatné, či nejaké dôkazy boli vykonané, prípadne sú v spise. Rozhodujúce pre rozhodnutie je, ako s nimi súd naložil, ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa riadil a k čomu dospel. Napr. manžel považuje za sporný jeho príjem, ktorý súd uvádza vo výške 1.581,71 EUR v čistom s odkazom na číslo listu spisu. Z tohto údaju nič nevyplýva.
Účastník nemá k dispozícii celý spis, a hoci by nahliadnutím mohol zistiť napr., čo je na str. 38, nie je tento odkaz náležitý, pretože posiela čitateľa rozhodnutia do spisu. Ak súd takýto dôkaz vykoná, tak ho musí v rozhodnutí identifikovať, napr. tak, že uvedie, že ide o potvrdenie zamestnávateľa manžela o jeho príjme za určité obdobie, pričom musí byť aj zrejmé, kedy táto správa bola vyhotovená. Z takéhoto dôkazu vyplynú určité skutočnosti, a to, za aké obdobie je uvádzaný príjem, aké sú nadčasy, či prémie apod. Obidvaja účastníci polemizujú o výške príjmu manžela, úplne zbytočne, ak by súd tento dôkaz riadne vyhodnotil. 21. To isté platí o príjme navrhovateľky, keď súd pod bodom 7 odôvodnenia konštatuje, že má čistý príjem 543 EUR. Na základe akého dôkazu k tomu dospel, nie je zrejmé. Jedna vec je tvrdenie účastníka, druhá skutočnosti zistené z výsluchu účastníka a iná je vedomosť získaná napr. dôkazom, potvrdením o príjme od zamestnávateľa. Údaje sa v konečnom výsledku môžu závažne líšiť. 22. Dôvodný je argument manžela vo vzťahu k výdavkom navrhovateľky, predovšetkým vo vzťahu k výške nájmu. Ide o tvrdenie navrhovateľke, ktoré nebolo nijako verifikované na základe dôkazu, ktorý by jej tvrdenie potvrdil a preukázal uplatňovaný nárok. Ani v tomto prípade súd neuviedol dôkaz, na základe k tomuto záveru dospel. Odvolací súd len podotýka, že nemožno vykonané dôkazy súhrnne uviesť bez ich jednotlivého vyhodnotenia. 23. Je nepochybné, že účastníci majú právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo v danom prípade absentuje, preto ide o vadu, ktorá u účastníkov spôsobuje porušenie ich práv na spravodlivý proces. 24. Povinnosťou súdu nie je len zopakovať tvrdené náklady účastníkov, ale ich aj vyhodnotiť čo dôvodu ich oprávnenosti. Nepostačuje také konštatovanie, ako ho urobil okresný súd, že napr. zohľadnil výdavky manžela okolo 1.000 EUR mesačne s odkazom opäť na číslo listu. V tomto smere neobstojí ani konštatovanie súdu v bode 22, že neprihliadol na výdavky manžela, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože ani tieto nevyhodnotil a nešpecifikoval. Súd až po vyhodnotení oprávnenosti výdavkov, ich preukázaní a vyhodnotení môže dospieť k záveru o opodstatnených výdavkoch účastníkov. Po zistení majetkových pomerov navrhovateľky a bývalého manžela vypočíta potom sumu, ktorou bude ten ktorý rodič prispievať na výživu detí, pričom sa zohľadňuje rozsah osobnej starostlivosti navrhovateľky o deti, hoci aj ona určitou časťou svojho príjmu musí participovať na výžive detí. Vzhľadom na vek detí ide ale o podstatne nižšiu sumu, ako u detí staršieho veku, ktoré už nie sú až tak odkázané na osobnú starostlivosť. 25. K argumentu matke, že súd jej nepriznal zročné výživné, tak odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania je úprava práv a povinností na čas po rozvode, nie do rozvodu. 26. V ďalšom konaní súd vykoná riadne dokazovanie, zabezpečí si dôkaz o príjmoch účastníkov, v prípade, že sa účastníci nezhodnú na niektorej výdavkovej položke, napr. nájomné u navrhovateľky, vykoná dokazovanie. Podobne bude postupovať aj v ostatných namietaných položkách, ako sú poistky, detí, navrhovateľky, či bývalého manžela. O zverení detí rozhodne v súlade s § 24 Zákona o rodine. 27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).