Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-82-2015.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľky: Y.. W. R., M., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Ž., W. XXXX/X, štátnej príslušníčky SR, proti odporcovi: Y.. B. R., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž., W. XXXX/X, štátny príslušník SR, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľky InV.. W. R., U.. M., C.. XX.XX.XXXX a odporcu Y.. B. R., C.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Mestským národným výborom v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Žiline vo zväzku XX, ročník XXXX, pod radovým číslom XXX,
r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 13.02.2015, navrhovateľka požiadala o rozvod manželstva účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Mestským úradom v Žiline. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 3 deti, ktoré sú v súčasnej dobe už plnoleté. K uvedeným skutočnostiam predložila sobášny list a doklad o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov. Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila nasledovne:
S odporcom sa zoznámila na jeseň v roku XXXX v čase, keď študovala, on už bol zamestnaný. Po prehĺbení vzťahu a asi po 1,5 ročnej známosti, uzatvorili manželstvo. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody, skôr občasné konflikty. Vytvorili si samostatnú domácnosť a s malým vekovým rozdielom sa im narodili 3 deti. Na výchovu deti bola z väčšej miery sama, pretože manžel chodil do práce a venoval sa záhradkárstvu, ktoré sa postupne stalo prioritou jeho voľného času. Do výchovy detí chcel nastúpiť ako hovorieval, až keď detí budú v puberte. Po 8 rokoch manželstva si založili malú rodinnú firmu, preto čas musela rozdeliť medzi deti, domácnosť a podnikanie bez voľného času, odrazilo sa to na jej zdraví - vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, anémia. Povinnosti ostali naďalej, manžel neurobil nič na zlepšenie jej zdravotného stavu. Počas obdobia spolužitia videla, že vzťah ju nenapĺňa. Manžel býval agresívny, tým, že dlhé roky bola doma, myslela si, že v iných vzťahoch to tak býva a tolerujú sa, aby mala pokoj, tak začala ustupovať. Veľakrát ho žiadala, aby bola medzi ľuďmi, aby išli aspoň do reštaurácie. Na dovolenke boli 2-krát. Odmietal s nimi chodiť na krátke výlety, že jemu je najlepšie v záhrade. Týmto sa vzťah medzi ním a deťmi nevybudoval a teraz jej vyčíta, že deti nahuckala proti nemu. V roku 2006 sa zamestnala ako učiteľka na strednej odbornej škole. Manžel sa v krátkom čase zamestnal na OSBD. Od vtedy začal byť na ňu ešte viacej agresívny, kontroloval jej telefónne hovory, zapisoval čísla a spätne ich prevolával. Prelamoval hesla na e-mailoch a kontroloval jej e-maily, sácal do
nej, občas facka a psychicky ju týral, posmieval sa jej. Ako príkladmo uviedla, „... čo taká sprostá môže učiť. Mojim kolegyniam nesiahaš ani po členky. Nemožná, neschopná, arogantná, hrdá a tupá, sprostá, zaostalá oravka atď.“ Ponižoval ju ako vyzerá, čo sa stále stupňuje. Každý čas mimo domácnosti, je komentovaním, že je cúra a niekde je s chlapmi v kaviarňach. Neustále vyvolávanie pocitu strachu a stresu, takéto jeho správanie už nevládze znášať, potláča to jej osobnosť, sebavedomie a celkový pokoj, hádky sú čoraz častejšie. Takýmto správaním trpia aj deti, najstaršej dcére diagnostikovali pred 7 rokmi schizofréniu a epilepsiu, potrebuje pokojné prostredie, aby sa jej stav nezhoršoval. Slovne útočil aj na ňu. Intímne nežijú viac ako jeden rok. Odporca je rok nezamestnaný. Sám si hospodári, ona zabezpečuje chod domácnosti aj pre deti. Spolužitie s odporcom za takejto situácie sa stalo pre ňu neznesiteľným. K odporcovi stratila citový vzťah, nevidí nádej na jeho obnovu, nemá záujem na ďalšom trvaní nášho manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.
K návrhu na začatie konania podal písomné vyjadrenie odporca, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.03.2015 a je vyjadrením jeho nesúhlasu s dôvodmi uvádzanými v návrhu na rozvod manželstva. V písomnom vyjadrení odporca buď reagoval na dôvody rozvodu uvádzané v návrhu navrhovateľkou, resp. tieto doplnil, rozviedol alebo ponúkol nové tvrdenia na svoju obranu. Z podstatných dôvodov tohto písomného vyjadrenia súd uvádza nasledovné:
Odporca nesúhlasil s tvrdením, že všetok voľný čas po práci venoval svojej záľube záhradkárčeniu. Poctivo sa staral sústavne od narodenia o deti a venoval sa ich výchove. Tvrdenie zdôrazňované navrhovateľkou, je vytrhnuté z kontextu. Napr. synovi kompletne postavil horský bicykel, aby sa mohol venovať športu. Navštevoval cyklistický klub, chodil s ním na cyklistické preteky na Slovensku, poukázal na ďalšie množstvo aktivít a priložil aj fotografie. Rovnako podnikanie, stresy v práci sa odzrkadli aj na jeho zdravotnom stave - diagnostikovali mu zvýšený krvný tlak a ischemickú chorobu srdca. Manželka nič nespravila na zlepšenie jeho zdravotného štýlu. Z tohto dôvodu potreboval aj zmeniť životný štýl, preto využíval záhradku na pohyb, zafajčená kaviareň a reštaurácia, nie je vhodné zariadenia na zlepšenie zdravotného stavu. Zo strany manželky je to nehorázna lož, keďže hovorila, že nechodievali na prechádzky, nepodnikali žiadne výlety do okolia. Na dovolenky chodili každé prázdniny ku svokrovcom. Absolútne nie je pravda, že odmietal chodiť na výlety s rodinou, denne chodil s deťmi do lesoparku, bicyklovať, snažil sa deti vodiť na záhradu, aby boli na čerstvom vzduchu, mali vzťah k prírode a naučili sa pracovať. Manželka nikdy autoritu otca u detí nepodporovala. Nikdy nepočul, že by aspoň raz povedala, aby poslúchli otca. Presadzovala svoje názory a pred deťmi rozprávala také veci, čo by nemali počuť. Deti prirodzene viac tiahnu za matkou. Pred deťmi ho systematicky zhadzovala a získavala si ich na svoju stranu rôznymi úľavami, hýčkaním. Všetko, čo urobil bolo zlé a rozprávala to pred deťmi. Takýmto konaním cielene podkopávala jeho autoritu. Docielila syndróm zavrhnutého rodiča, čo ho veľmi mrzí, s týmto sa nevie vyrovnať, pretože má deti rád. Deti tak poštvala proti nemu, že sa nedajú pohladiť, nekomunikujú s ním, nedvíhajú mu telefóny. Chce vzbudiť dojem, že iba ona zarábala, pričom nezamestnaný bol len krátko a tiež pracoval v poisťovni, privyrábal rôznymi brigádami. Snažil sa zabezpečiť rodinu dopestovaním ovocia a zeleniny v záhrade. Presadzovala si sústavne svoje, je panovačnej a arogantnej povahy. Nie je pravda, že po nástupe do zamestnania na ňu začal byť agresívny, snažil sa jej pomôcť, zaradiť do pracovného procesu, pretože bola dlhé roky doma. Pomáhal jej s prácou na počítači, zaujímal sa o ňu, telefonoval jej do práce, vytýkal jej dôverný vzťah s kolegom, keď spolupracovali v tej istej poisťovni. Popísal udalosť, že keď išla manželka spolu s týmto kolegom zaviesť dcéru na internát do Karvinej, nechcel ju pustiť, vytiahla na neho kuchynský nôž, že ho bodne. To sú práve príčiny hádok, ktoré manželka zamlčala. Raz ho dokonca bila rúrou od vysávača, vykrikovala pritom ostré nadávky. Pri hádkach, ktoré vznikli v dôsledku jej aktivít, padli aj ostré slová, ale nielen z jeho strany. Absolútne nie je pravdou, že by ju fyzicky napádal, fackal a sácal. Manželka sa chovala arogantne a vôbec ho nerešpektovala ako manžela. Nemala nikdy kamarátky, výlučne vyhľadávala kamarátov. Začala navštevovať na internete zoznamky, kde hľadala nové vzťahy s mužmi. Ako dôkaz priložil korešpondenciu s jedným z nich. Takéto arogantné jednanie sa stávalo pre neho neznesiteľným, a preto dochádzalo k častým hádkam. Začala chodiť po kaviarniach, bez vysvetlenia sa vracala domov o 18-tej až 20-tej hodine. Rovnako navštevovala rôzne akcie s cudzími ľuďmi bez vysvetlenia. Častovala ho vulgárnymi nadávkami, zdôrazňovala, že nie je schopný podať ani žiadosť o rozvod, pričom ona sa potrebuje rozviesť. Neskoré príchody domov sú čoraz častejšie, nevenuje sa dostatočne rodine. Jej správanie, ako aj prepustenie z práce zhoršilo jeho zdravotný stav, neprejavila voči nemu žiaden súcit, ľútosť, ani pomoc. Nie je pravda, že chod domácnosti zabezpečuje výlučne ona, nakupuje suroviny, potraviny, pracie prášky, žiarovky, vypínače, stará sa o údržbu domácich zariadení. Ona sa stará iba
o seba a o deti. Dlhé roky sa o neho nestará ako o manžela. Pred deťmi ho dlhé roky odčierňuje, zhadzuje, že vraj sa ona vždy o ne starala, všetko im platila, že z neho nemá nič, že je nula. V bytovom dome je dlhé roky zástupca vlastníkov aj domovník. Vlastníci bytov si ho zvolili na základe predpokladov a morálneho kreditu. Rozvodom chce manželka získať majetkový prospech. Rovnako nie je pravda, že by v byte zabezpečila všetky úpravy ona. Jedenkrát doviedla murárskeho majstra zo školy, aby pomohol pri murovaní bytového jadra a osadení zárubne. Vymurovanie, sanitu, prerábky elektriky, obklady a dlažby robil vlastnými rukami. Taktiež prerobenie kuchynskej linky, položenie linolea v kuchyni robil vlastnoručne. Ona iba maľovala steny, pričom jej však tiež pomáhal odstraňovať tapety, vyrovnávať povrch a mnoho ďalších vecí. Manželka ho nechce informovať ani o zdravotnom stave dcéry, o ktorej sa len domnieva, že je na polovičnom invalidnom dôchodku. Manželka ho chce svojim konaním zdiskreditovať, naschvál provokuje, úmyselne zvyšuje napätie, aby mala dôkazy. Jednoznačne je to jej zámer, hoci sú deti dospelé, nepodieľajú sa finančne na chode domácnosti. Manželka vyhlasuje, že nemá záujem s ním žiť, lebo stretla niekoho, kto jej vyhovuje, že sa mu nemôže vyrovnať. Jednoducho si nesadli a nevyhovujem jej. Manželku označil ako za tú, ktorá spôsobila rozvrat v rodine, aj napriek uvedeným skutočnostiam prejavil vieru, že ich vzťah, nie je trvalo rozvrátený a deti miluje a s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu a na všetkých skutočnostiach, ktoré v tomto návrhu uviedla, a keďže nie je snaha o zlepšenie manželstva, nevidí zmysel obnovenia manželského spolužitia. Dodala, že s manželom sa chcela viackrát rozprávať, ale on nemal o to záujem. Odporca na pojednávaní poprel takúto reakciu manželky a uviedol, že to bola práve ona, ktorá odmietala podávať vysvetlenia, kade chodí a s kým sa túla a s deťmi sa zatvárala do izby. Videl by zmysel obnovenia manželského spolužitia pretože, nedorozumenia vznikli v dôsledku neochoty riešiť túto situáciu s manželkou.
Na základe uvedeného samosudkyňa odročila pojednávanie a stanovila jeho termín s časovým odstupom, avšak ani po uplynutí tohto času z vyjadrení účastníkov konania nezistila, že títo by mali záujem v budúcnosti obnoviť manželské spolužitie, naopak ako vyplynie z výpovedí odporcu, tento zmenil svoj postoj a súhlasil s rozvodom manželstva.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že vyčítala manželovi, že rodičia ho nenaučili vážiť si ženu. Keď boli deti malé, necítila z jeho strany žiadnu pomoc, necítila z neho, že sa o ňu bojí. Jeho správanie, ktoré opísala rovnako ako v návrhu označila, ako ponižovanie, podkopávalo jej sebavedomie, autoritu, prekážala jej nechuť u manžela tráviť spoločné chvíle iným spôsobom ako na záhrade, jeho nezáujem zdvihnúť domácnosť na nejakú normálnu úroveň, cítila, že ich to tlačí do zeme. Nevyhovovala jej povaha manžela a síce vlastnosti ako panovačnosť, presadzovanie si svojich vecí, nepripustenie jej názoru, že je zaostalá, že sa nevyzná vo veciach, že nemá estetické cítenie. Manžel chodil do práce, starostlivosť o deti, bolo to výlučne na nej. Chodil s nimi na prechádzky, ale nie každý deň, staral sa o rodinu, zarábal peniaze. Voľný čas, pobyt na záhrade, jej znechutil svojim panovačným prístupom, pretože nemala na tejto záhrade svoj vlastný priestor, neboli splnené jej predstavy na grilovanie. Zdalo sa jej, že väčšiu časť povinností v domácnosti prenecháva výlučne na ňu. Uviedla aj niektoré práce pri prerábkach v byte, ktoré však ani manžel vo svojom písomnom vyjadrení nespochybňoval. K spoločnému hospodáreniu uviedla, že asi 6 rokov hospodária tak, že manžel zo svojho účtu platí byt a ostatné výdaje platí ona. V intímnej oblasti jej zo strany manžela nezáujem, tento nezáujem trvá určite viac ako rok. Vernosť z jej strany bola zachovaná, i keď poukázal na nejakú komunikáciu s človekom, s ktorým sa v živote ani nestretla, ale to bolo v čase, keď bolo manželstvo úplne rozvrátené asi pred 2 rokmi. Ešte predtým uvažovala o rozvode manželstva, ale nemala k tomu dostatok odvahy, pretože zabezpečiť rodinu v súčasnosti a v týchto podmienkach sama nebola schopná. Určite väčšinu prác v domácnosti bola na nej, pokiaľ ide o udržiavanie domácnosti v poriadku, čistote, nakupovanie, varenie, staranie sa o celkový chod domácnosti. Nie, že by jej manžel nepomáhal s domácimi prácami, ale bolo to sporadické, umyl riad, opravil nejaké veci v byte. Podceňoval ju, nerešpektoval, ponižoval, bolo to najmä v čase, keď nastúpila do práce. Momentálne bývajú v spoločnej domácnosti, nakoľko nemá ísť kam s deťmi, aby nedochádzalo ku konfliktom, tak sa nerozprávajú a snaží sa čo najmenej tráviť čas v tomto byte. Ani za posledný mesiac, čo bolo pojednávanie odročené, sa spolužitie medzi nimi nezmenilo, o spoločnú domácnosť je nezáujem zo strany odporcu. Rodinné prostredie je naďalej zlé, hádky, urážky, nadávky sú medzi nimi naďalej. Uvedomuje si, v akej situácií je manžel, ale sú rôzne spôsoby, ako privyrobiť
a zabezpečiť rodinu, manžel je už 1,5 roka nezamestnaný, čo mu vyčíta. Navrhovateľka na otázka odporcu poznamenala, že manželstvo pre ňu niečo znamenalo, preto s ním zostala tak dlho, že časom si uvedomila, že nežije život, aký by jej malo manželstvo poskytovať.
Odporca vo svojej výpovedi zotrval na svojich skutkových dôvodoch, ktoré uvádzal v písomnom vyjadrení. Poprel pravdivosť tvrdení manželky, mal úprimný záujem a vedel by si s ňou predstaviť spolužitie, keby nerobila stále schválnosti, nepodnecovala hádky, samozrejme vždy pred deťmi, aby mala svedkov, slušne sa chovala, nechodila po kaviarniach, viedla deti k úcte k otcovi. Manželku mal úprimne rád, robil všetko pre zabezpečenie domácnosti, tak isto pre deti, pre ich výchovu, nechodil po krčmách, ani za kamarátmi, všetky peniaze venoval rodine. V najhoršom období, keď prišiel o prácu, nie svojou vinou, dokonca bol 9 mesiacov PN, nepodala mu žiadnu pomocnú ruku, využíval každú možnosť privyrobenia a v súčasnosti je už zamestnaný od 13. apríla 2015 ako finančný poradca. Stratil voči nej akúkoľvek dôveru, hádky vyvolával ona, hecuje ho. Cielene vyhľadáva mužskú prítomnosť, nečetuje so žiadnymi kamarátkami, nebaví sa o receptoch, ale vyložene si zháňa kamarátov. Deti sa k nemu veľmi zlé chovajú, za čo viní práve manželku, ktorá využívala každú príležitosť, aby ho ponížila, ohovorila jeho, aj jeho rodinu. Je to asi 10 rokov, čo manželka systematicky a cielene hucká deti proti nemu. Dá sa povedať, že sa nevedeli dohodnúť, ani na výchove detí. Deťom robila rôzne ústupky, snažila sa ich získať, znegovať to, čo povedal otec. Zo strany manželky nebola žiadna podpora pri jeho požiadavkách voči deťom, aby urobili jednoduché práce v domácnosti. Manželka je dosť ťažkej povahy, panovačná, cieľavedomá, dosť arogantná, neberie názory druhého do úvahy. Túto odlišnosť pováh si nejako nevšímal, keďže chodil do roboty, venoval sa iba práci, manželka asi pred 6-timi rokmi prišla s myšlienkou, že má krízu, že potrebuje niečo zmeniť. Opísal ju ako kaviarenský typ. On rád chodí na záhradu. Vyjadrila sa, že poskytol iba záhradu, ona má rada iný štýl. Je to tak, že obaja máme iný životný štýl, ale to neznamená, že by sa nestaral o rodinu, alebo že by bol nejaký despota a cholerik, ako sa ho snaží vykresliť manželka. Podľa neho je to vypočítavosť z jej strany a systematický pripravované. Nechce jej v tomto smere brániť, a preto v tomto momente už nechce zotrvať v manželstve. Súčasne sa ospravedlnil manželke, ak jej povedal nejaké tvrdšie slová, ktoré však boli vytrhnuté z kontextu a boli vyvrcholením nejakých udalostí a provokácií z jej strany.
V prejednávanej veci o rozvod manželstva na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania predovšetkým z výpovedí účastníkov konania pri rozhodovaní vo veci súd aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Zbierky zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine), konkrétne ustanovenie §-u 22, §-u 23 v spojení s článkom 1 základných zásad, § 1 ods. 2, §-u 18a, § 19ods. 1 Zákona o rodine.
Súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže zhodnotením skutkových okolností tvrdených jednotlivo účastníkmi konania dospel k záveru, že v tomto štádiu sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a s poukazom na vyjadrenia, správanie sa manželov, obnovenie ich manželského spolužitia do budúcna nemožno očakávať.
Zo strany navrhovateľky je absolútny nezáujem o obnovu manželského spolužitia. Zo strany odporcu spočiatku bol záujem o obnovenie manželského spolužitia. S rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak požiadavky manžela sú pre druhú stranu manželku z jej pohľadu neprijateľné. Manželia si vzájomne vyhadzujú na oči nezáujem toho druhého komunikovať a snažiť sa o budovanie manželského spolužitia bez uvedomenia si, že po takejto analýze nespokojnosti oboch musí pokračovať komunikácia medzi nimi ešte ďalšou fázou a síce, čo sú ochotní pre toho druhého urobiť s významom pre pretrvanie ďalšieho spolužitia. Do tejto fázy komunikácia medzi účastníkmi pred pojednávaním ani počas pojednávania nedospela.
Z tvrdených skutočností účastníkmi v ich účastníckych výpovediach súd dospel k záveru, že ide len o vzájomné obviňovanie, ktoré jednoznačne pramení z toho, že manželia majú povahové vlastnosti, ktoré si vzájomne nevyhovujú a každý má predstavu svojho životného štýlu, pričom pre svoj komfort nechce nič alebo len málo pre toho druhého obetovať. Ďalej z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že jednotlivé funkcie manželstva postupne zlyhávali už v posledných 6-tich rokoch manželstva, a keď poukážeme na funkciu manželstva pre vytváranie zdravého rodinného prostredia na výchovu maloletých detí, tak to bolo ešte oveľa skôr, keďže výchova detí bola dvojkoľajná. Vzájomná podpora
pri jednotnej výchove v manželstve, a teda v rodine neexistovala. V poslednom období z funkcií manželstva v obmedzenej miere funguje funkcia hospodárska, keďže manželia sú zatiaľ nútení žiť v spoločnom byte a zabezpečiť nejakým spôsobom chod tohto bytu, teda istá miera spolupodieľania sa na výdavkoch spojených s chodom domácnosti ešte zostala. V tomto manželstve vytvorenie trvalého manželského životného spoločenstva po stránke osobnej, citovej, ako aj sexuálnej už dávno zlyhalo. Správanie opísané manželmi samozrejme z pohľadu toho ktorého konkrétneho manžela už nerešpektuje vzájomnú úctu medzi manželmi. Účelom tohto konania nie je v zmysle zákonnej úpravy určiť, ktorý z manželov zavinil rozvrátenie manželského spolužitia, resp. ktorý z manželov sa akou mierou podieľal na rozvrátení tohto spolužitia. Povinnosť súdu sa obmedzuje na zistenie, v akom stave sú vzťahy medzi manželmi, a to za pomoci zásad, ktoré majú v manželstve fungovať za pomoci funkcií, ktorým má manželstvo slúžiť a na základe tohto rozhodnúť, či tieto vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Rovnako úlohou súdu nie je hodnotiť kvalitu manželského spolužitia, keďže obaja účastníci dennodenne žili v tomto manželskom spolužití, ich povinnosťou bolo spolupodieľať sa na takom manželskom spolužití, aby manželstvo fungovalo, preto súd nebude vyhodnocovať vzájomné protichodné tvrdenia účastníkov konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo si neplní svoj účel, v tomto prípade manželia nemajú záujem na ďalšom manželskom spolužití. Z tohto dôvodu bolo manželstvo rozvedené.
Účastníci súdu nepredložili žiadny návrh ako rozhodnúť o náhrade trov konania. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa §-u 144 tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu, prípadne pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali aj v tomto prípade náhradu buď vynaložených alebo ich časti priznať na základe návrhu niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).