Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu FSB s. r. o. Prešov, Pavlovičovo nám. 38, 080 01 Prešov, IČO: 31 653 251, zast. JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou AK Prešov, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému WAY INDUSTRIES a. s., Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, IČO: 44 965 257, o zaplatenie 15.843,57 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.893,94 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim písomným podaním zo dňa 13. 08. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.843,57 Eur. Neskôr výšku žalovanej sumy upravil.

Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu, na základe prednesov právnych zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to výpismi z obchodného registra na spoločnosti žalobcu a žalovaného, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 07. 2013, žiadosti o mimosúdneho urovnania zo dňa 19. 04. 2011, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 23. 10. 2014, výpisom z obchodného registra na spoločnosť STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO, a. s., vyjadrenia k odporu zo dňa 24. 11. 2014, vyjadrenia žalovaného k argumentácii žalobcu zo dňa 29. 01. 2015, písomného podania právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 31. 03. 2015, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 07. 2013 a pracovnej zmluvy Ľ. T. zo dňa 30. 04. 2010, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 20. 07. 2010, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30. 09. 2010, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31. 05. 2011, výsluchom svedkyne Ľ. T. a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako právny nástupca prevzal práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s., 966 02 Vyhne č. 25.

Žalobca pohľadávku vo výške 14.199,99 Eur nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 07. 2013 od spoločnosti EQUIS, spol. s r. o. Bratislava, Račianska 57, 831 01 Bratislava, IČO: 30 841 054 ako zostávajúcej (nesplatenej) časti faktúry č. 08/27 zo dňa 16. 09. 2008 z celkovej fakturovanej sumy 712.783,80 Sk (23.660,- Eur), ktorú vystavila spoločnosť EQUIS spol. s r. o. spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s., ktorej právnym nástupcom sa na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 05. 12. 2012 stal žalovaný. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal faktúrou

č. 08/27 zo dňa 16. 09. 2008 s dňom splatnosti 30. 09. 2008, oznámením spoločnosti EQUIS spol. s r. o. o postúpení pohľadávky na žalobcu.

Spoločnosť STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. Vyhne fakturovanú sumu uhrádzala po lehote splatnosti postupne v jednotlivých splátkach. Písomným podaním zo dňa 19. 04. 2011 dlžník - spoločnosť STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. Vyhne, uznala svoj záväzok vyplývajúci jej voči právnemu predchodcovi žalobcu z faktúry č. 08/27 vo výške 18.999,99 Eur. Žalovaný, ako právny nástupca dlžníka uhradil žalobcovi zostatok pohľadávky vo výške 14.199,99 Eur v dvoch splátkach dňa 11. 11. 2013 vo výške 7.199,99 Eur a 28. 03. 2014 vo výške 7.000,- Eur. Žalovaný bol s úhradou pohľadávky však v omeškaní, preto si žalobca uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 14.199,99 Eur od 22. 08. 2010 do 11. 11. 2013, čo predstavuje čiastku 6.519,54 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 7.000,- Eur od 12. 11. 2013 do 28. 03. 2014 vo výške 374,44 Eur, pričom súčet uplatnenej sumy z titulu úroku z omeškania potom predstavoval čiastku 6.893,94 Eur. Vzhľadom k tomu, že pri pôvodnom koncipovaní návrhu došlo k písaciemu a matematickému pochybeniu, zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02. 03. 2015 zobral žalobu v sume 8.949,63 Eur späť a požiadal súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca tvrdil, že predmetný spor je spor nie občianskoprávnym, ale jednoznačne obchodnoprávnym, na predmetný prípad sa viaže zákonná 4- ročná premlčacia lehota. Z tohto dôvodu potom upravil žalobca výpočet úroku z omeškania tak z jednej, ako aj druhej čiastky za 4 roky spätne odo dňa podania návrhu. Potom upravil žalobca výpočet úroku z omeškania tak z jednej, ako aj druhej čiastky za 4 roky spätne odo dňa podania návrhu. Pokiaľ bola žaloba súdu doručená 22. 08. 2014, úrok z omeškania pri sume 14.199,99 Eur bol uplatnený od dátumu 22. 08. 2010 do 11. 11. 2013, kedy bola zaplatená suma 7.199,- Eur a odo dňa nasledujúcom po úhrade tejto sumy (od 12. 11. 2013) si žalobca uplatnil úrok zo zostávajúcej čiastky 7.000,- Eur do dátumu jej úhrady (28. 03. 2014), kedy vlastne bola celková istina zaplatená.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že sa pridržiaval obsahu podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Okrem iného žalovaný tvrdil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný vystupovať v konaní na strane žalobcu; a teda, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa zaplatenia pohľadávky podľa , ale podľa , v dôsledku čoho potom vzniesol námietku premlčania pretože pohľadávka bola splatná 30. 09. 2008 a po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 01. 10. 2008, táto uplynula dňa 01. 10. 2011.

K uvedenému tvrdeniu žalobca uviedol, že v konaní je aktívne vecne legitimovaný, pretože pôvodný veriteľ spoločnosti EQUIS spol. s r. o. písomne zo dňa 22. 07. 2013 oznámil žalovanému, že postúpil pohľadávku vo výške 14.199,99 Eur s prísl. na žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že pôvodný dlžník STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s., Vyhne 25, 966 02 Vyhne, písomným podaním zo dňa 19. 04. 2011, reagujúc na výzvu na zaplatenie sumy 18.999,99 Eur zo dňa 15. 04. 2011 oznámil, že svoj záväzok voči spoločnosti EQUIS spol. s r. o. v celom rozsahu uznáva.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že v minulosti vznikol záväzkovo obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťami EQUIS spol. s r. o. a STREDOSLOVENSKÝMI STROJÁRŇAMI SITNO a. s., kedy pôvodný dlžník - STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. dňa 19. 04. 2011 písomne uznal svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi spoločnosti EQUIS spol. s r. o. vo výške 18.999,99 Eur. Následne právne legitímnym spôsobom došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa spoločnosti EQUIS spol. s r. o. na žalobcu spoločnosť FSB s. r. o. Prešov, Pavlovičovo nám. č. 38, 080 01 Prešov, IČO: 31 653 251. Taktiež bolo v konaní preukázané, že došlo k zlúčeniu spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. so spoločnosťou žalovaného WAY INDUSTRIES, a. s. Priemyselná č. 937/4, 963 01 Krupina, IČO: 44 965 257, kde spoločnosť žalovaného prevzala všetky práva a záväzky implementovanej spoločnosti. To, že žalovaný si bol vedomý záväzku ktorý prevzal zlúčením so spoločnosťou STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s., vyplýva následná právna skutočnosť úhrady prevzatého dlhu vo výške 14.199,99 Eur, kedy uhradil 1. splátku 7.199,99 Eur žalobcovi dňa 11. 11. 2013 a sumu 7.000,- Eur uhradil 28. 03 2014. Súd mal za to, že v prípade ak by žalovaný mal

dôvodné pochybnosti o tom, že žalobca nie je vecne legitimovaný požadovať od neho splatenie faktúry, nemal by dôvod uhrádzať sumu 14.199,99 Eur. To, že faktúru - aj keď na dve splátky - uhradil, svedčí o tom, že nárok žalobcu uznal a plnil to, čo mala plniť spoločnosť STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca sa opodstatnene domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 14,25 % vzhľadom k tomu, že základná úroková sadzba NBS bola od 25. 04. 2007 do 28. 10. 2008 vo výške 4,25 %, pričom v čase splatnosti faktúry (30. 09. 2008) podľa vtedy platnej právnej úpravy z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. Z uvedeného potom vyplýva, že v inkriminovanom období bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 % + zákonných 10 % = uplatňovaný úrok vo výške 14,25 %.

Žalovaný okrem iného spochybnil oprávnenosť vtedajšej finančnej riaditeľky spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. Ľ. T., uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej došlo k predĺženiu lehoty, v rámci ktorej si žalobca mohol úspešne uplatniť voči žalovanému nárok vyplývajúci mu z neuhradenej faktúry č. 08/27 zo dňa 16. 09. 2008.

Súd v konaní vypočul svedkyňu Ľ. T., ktorá potvrdila, že v minulosti bola zamestnancom spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s. so sídlom vo Vyhniach, pričom bola zaradená do funkcie finančného riaditeľa. V tejto pozícii bola zamestnaná od januára 2009 do 31. 12. 2012. Potvrdila, že list zo dňa 19. 04. 2011 označený ako „žiadosť o mimosúdne urovnanie - návrh splátkového kalendára...“ podpísala v mene spoločnosti STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO a. s., a to z pozície vtedajšieho pracovného zaradenia. Pokiaľ išlo o jej oprávnenia a pracovnú náplň, uviedla že ako finančná riaditeľka riešila predovšetkým finančné záväzky a pohľadávky spoločnosti, čiže nie je nič neobvyklé, že z podkladov ktoré mala k dispozícii a ktoré si preverila, uznala voči obchodným partnerom aj prípadné ich pohľadávky v snahe riešiť takéto situácie mimosúdne formou, či už splátkového kalendára alebo inak. Pokiaľ písomnosť zo dňa 19. 04. 2011 vypracovala a podpísala, bol to úkon, ktorý bežne spadal do jej právomoci ako finančnej riaditeľky. Nikdy počas jej kariéry sa nestalo, žeby niekto spochybňoval takéto listiny a jej oprávnenia robiť takéto úkony v mene spoločnosti. Taktiež potvrdila že nemá vedomosť o tom, žeby pri úhrade sumy 7.199,99 Eur dňa 11. 11. 2013 a sumy 7.000,- Eur dňa 28. 03. 2014 v prospech žalobcu niekto kontaktoval zo spoločnosti žalovaného niekoho zo STREDOSLOVENSKÝCH STROJÁRNÍ SITNO a. s. Jej oprávnenie uznávať záväzky voči partnerom spoločnosti v ktorej vykonávala funkciu finančnej riaditeľky, navrhovať formy dohôd, pokonávok, splátkových kalendárov, priamo vyplývalo z jej pracovného zaradenia, ako aj jej pracovnej náplne.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti, súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, žalovaný svojim konaním uznal pôvodný nárok žalobcu, teda povinnosť plniť z faktúry 08/27 zo dňa 16. 09. 2008. Pretože došlo k plneniu po dni splatnosti, žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia úrokov z omeškania. Súd tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho písomných podaniach a vyjadreniach považoval za účelové v snahe vyhnúť sa v súčasnej ekonomickej situácii žalovaného, povinnosti zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania.

Súd považoval nárok žalobcu voči žalovanému za nárok vyplývajúci mu z obchodnoprávneho vzťahu. V tomto prípade išlo o vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, na jednej strane spoločnosťou s ručením obmedzeným (oprávnený) a na druhej strane s akciovou spoločnosťou (povinný), preto za danej situácie bola vylúčená aplikácia občianskoprávneho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi, prípadne fyzickými osobami, ktoré vznikajú mimo podnikateľských aktivít daných subjektov.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).