Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X. U., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, T. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom X.. Š. X, W. a otca, Š. W., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Y. D. XX/ XX, H., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného k maloletej X. U. s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec dieťaťa svojím návrhom zo dňa 30.06.2014 žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletej zo sumy 90,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne. Uviedol, že o zníženie výživného žiada preto, lebo už od roku 2012 má zdravotné problémy, kvôli ktorým už nemôže dosahovať taký príjem ako v minulosti. O svojej situácii informoval aj matku dieťaťa, pričom ju žiadal o možnosť platenia výživného vo výške 50,- Eur, s čím matka súhlasila. Už v tej dobe mal záujem výšku výživného upraviť aj súdnou cestou, matka dieťaťa mu však oznámila, že po súdoch sa ťahať nechce. Situácia dospela do štádia, že v súčasnosti matka na neho podala trestné oznámenie a nedoplatok na výživnom vymáha prostredníctvom exekútora. Bol rok nezamestnaný, t. č. už tretí mesiac pracuje v kateringovej spoločnosti, kde dosahuje príjem vo výške 303,- Eur netto, pričom zamestnávateľ mu poskytuje ubytovanie a stravu. Ďalej uviedol, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na každé dieťa posiela po 50,- Eur.

Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila s tým, že otcovi stále iba ustupuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lekárske správy o zdravotnom stave otca, správu o príjme otca, pracovný posudok, rozsudky Okresného súdu Bratislava II č. k. -21 a č. k. -130, rodné listy maloletého X. W. G. J. J. J., rozhodnutie o prijatí maloletej do materskej školy, správu o príjme matky, rodný list maloletej X., rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach otca, vyjadrenie otca k upovedomeniu o začatí exekúcie, kontrolný preukaz otca, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dávky v nezamestnanosti otca, rozhodnutie o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie Materskej školy J.. W. W., uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -34, zmluvu o ubytovaní otca, príkazy na úhradu, listinné dôkazy na preukázanie úhrady za energie otcom, čestné prehlásenie - 2x, listiny preukazujúce pohyby na účte, detail trvalého príkazu, ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. .

Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z priateľského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -29 zo dňa 19.01.2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2011. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2011. Maloletá bola v tom čase vo veku takmer 1 roka. Matka s ňou bola na materskej dovolenke a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 256,- Eur. Matka nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec dieťaťa dosahoval príjem vo výške 740,- Eur a mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti: k T. W. narodenej v roku 1991 vo výške 140,- Eur, k maloletému X. W. narodenému v roku 1999 vo výške 66,- Eur a k maloletému J. J. narodenému v roku 2005 vo výške 83,- Eur.

Otec dieťaťa je rozvedený, žije sám. Ubytovaný je v školskej ubytovni, kde hradí nájom 140,- Eur plus 12,50 Eur za služby, tieto náklady si hradí sám otec, neprepláca mu ich zamestnávateľ. Od 04/2014 je zamestnaný ako kuchár v spoločnosti R. Y..N..K.. U., kde dosahuje príjem vo výške 304,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Z uvedeného príjmu sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 12,- Eur na výživné. Okrem X. má ešte dve vyživovacie povinnosti, ku X. W.X. narodenému 07.09.1999 vo výške 66,- Eur a k maloletému J. J. narodenému 01.03.2005 vo výške 85,- Eur mesačne. Poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, navštevuje kardiológiu pre problémy so srdcom. Tiež má neurologické problémy a absolvoval aj chirurgické zákroky. Užíva lieky, na ktoré dopláca 20,- až 30,- Eur. V roku 2013 mal úraz nohy a t. č. má tiež pruh. Trval na znížení výživného na sumu 50,- Eur s účinnosťou od 01.07.2014. Poukázal na to, že keď uhradí výživné na Karolínu, nezostávajú mu finančné prostriedky na výživné pre ostatné deti. Od poslednej úpravy výživného mu ubudla vyživovacia povinnosť k dcére T. W. narodenej 28.08.1991, platil na ňu výživné vo výške 100,- Eur. Otec tiež poukázal na to, že pracuje na 8 a pol hodiny denne, predtým pracoval na dlhé zmeny, čo mu už v súčasnosti jeho zdravotný stav nedovoľuje. Ďalej uviedol, že z jeho príjmu, mu po odrátaní výživného na všetky deti, zostane suma iba 50,- Eur, čo je veľmi málo. Dnes pracuje v táckovej reštaurácii a nie v hoteli, čo sa samozrejme odrazilo na výške jeho príjmu. V hoteli pracovali 360 hodín vkuse a teraz pracuje iba 160 hodín. Zároveň poukázal na to, že je povinný platiť výživné v celkovej výške 150,- Eur na všetky deti, vedie sa proti nemu exekúcia a trestné stíhanie a to práve z dôvodu, že platí nižšie výživné. K okolnosti, že mu asi pred tromi rokmi ubudla vyživovacia povinnosť k dcére T. uviedol, že stále bude poukazovať na to, že v tom čase dosahoval vyšší príjem. K tvrdeniu matky, že dosahuje vyšší príjem, pretože pracuje u kamaráta uviedol, že toto nie je pravdou, ide o jeho bývalého šéfa, s ktorým nemá kamarátske vzťahy, nebrigádoval u neho a on mu našiel súčasnú prácu, keď mu povedal, aké má problémy. Na pojednávanie konané dňa 12.05.2015 sa otec dieťaťa nedostavil, uvedený termín pojednávania zobral na vedomie dňa 07.04.2015, svoju neúčasť náležite neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. S poukazom na ustanovenie súd vec prejednal v neprítomnosti otca dieťaťa, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Po vyhlásení rozsudku dňa 12.05.2015, a pred jeho písomným vyhotovením, otec dieťaťa súdu dňa 15.05.2015 doručil ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Vo svojom liste uviedol, že na posledné pojednávanie sa nemohol dostaviť z dôvodu dlhodobejších zdravotných problémov, ktoré v deň respektíve noc pred pojednávaním vyústili do zhoršenia jeho zdravotného stavu, kvôli ktorým ho musel kolega z práce ráno odviesť k lekárovi, po tom ako v práci skolaboval. K ospravedlneniu pripojil aj potvrdenie od lekára.

Matka dieťaťa je slobodná, nemá iné vyživovacie povinnosti. Spolu s dcérou žijú v 4-izbovom byte, ktorý jej kúpili rodičia. Žije s nimi aj jej priateľ a jeho dcéra, ktorá je už plnoletá. Matka pracuje ako Y. O. N. Q. A. N. Y. N., R. W. a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 551,- Eur netto vrátane daňového bonusu. Tiež poberá rodinný prídavok na jedno dieťa. Náklady bývania hradí vo výške 170,- Eur mesačne plus elektrika a plyn vo výške 40,- Eur. Uviedla, že s priateľom spolu nehospodária. Priateľ jej na náklady bývania neprispieva, ale zakupuje stravu a iné prostriedky. Rodičia jej byt, v ktorom býva nedarovali, ale predali chalupu a peniaze jej vložili na účet, asi vo výške 50.000,- Eur, za ktoré si cca koncom júla 2014 kúpila tento byt. Rodičia jej tiež požičali sumu 10.000,- Eur na rekonštrukciu kúpeného bytu, uvedenú pôžičku im spláca v mesačných splátkach po 100,- Eur. Matka ďalej poukázala na to, že otec je zamestnaný u kamaráta a dosahuje väčšie príjmy, čo sám povedal v rámci trestného konania. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní riadne, podala na neho trestné oznámenie.

Maloletá X. J. X rokov, navštevuje materskú školu za poplatok 30,- Eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý, má veku štandardné potreby.

Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej. S poukazom na to, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť, navrhol návrh otca zamietnuť. Poukázal aj na to, že zdravotné problémy otca sú dlhodobé a trvajú 8 rokov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral

prostriedky pre svoje deti.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie.

Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

Z vykonaného dokazovania mal súd v prípade tejto veci za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne. Súd preskúmal zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, osobitne v schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej na strane otca, ktorý žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti. Od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti u maloletej uplynuli štyri roky. Na strane maloletej došlo k zmene v tom smere, že je vekovo staršia a začala navštevovať materskú školu, s čím má zvýšené výdavky. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že už nie je na rodičovskej dovolenke, ale je zamestnaná, čím sa jej príjem zvýšil cca o 295,- Eur. Stále má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej X.. Otec deklaroval zmenu pomerov na jeho strane v tom, že sa mu z dôvodu zdravotných problémov znížila výška príjmu. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti k jeho maloletým deťom je jeho prvoradou povinnosťou. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zdravotné problémy otca detí sú dlhodobejšieho charakteru a mal ich už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Otcovi sa síce znížila výška príjmu, ale na druhej strane mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére. Za primerané pomerom účastníkov, potrebám maloletého dieťaťa v súčasnej dobe, možnostiam a schopnostiam rodičov plniť vyživovaciu povinnosť, považoval súd doteraz určenú výšku vyživovacej povinnosti a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako neodôvodnený v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.