Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-311-2014.pdf
PDF · 77.5 KB
No categories available
17C/311/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: P. V., nar. X. X. XXXX, bytom T. U. X, XXX XX L. proti žalovaným: 1. N.. T. B., nar. X. X. XXXX, bytom L.Ě. XX, XXX XX L., 2. Z. V., nar. X. X. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX L., v konaní o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žalobu o určenie práva bývania žalobcu a náhrady škody 3.000,- EUR.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca dňa 3. 9. 2014 doručil žalobu, ktorú doplnil podaním zo dňa 15. 10. 2014 a domáhal sa práva bývania v byte na ul. Q. Č.. XX, č. bytu XX v Prešove a náhrady škody 3.000,- EUR, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že predmetný byt mu kúpila jeho matka dňa 20. 6. 1985 a v tomto byte žil so svojou bývalou manželkou Z. V. a dcérami T. H. W.. Dňa 26. 11. 2012 uvedený byt prepísal na dcéru T. s tým, že v tomto byte bude bývať, avšak z trvalého bydliska ho dcéra odhlásila a už tri roky nemá kde bývať. Voči žalovanej v 2. rade žiadal náhradu škody za veci v hodnote 3.000,- EUR, ktoré mu vysťahovala z bytu do pivnice, išlo o prádlo, televízor, posteľ, kde došlo k ich znehodnoteniu pre vlhkosť a hlodavce.
Žalované v rade 1, 2 nárok žalobcu neuznali, poukazovali na to, že žalobca sa sám vzdal tohto bytu, mal exekúcie, úhrady za byt nebol schopný splácať. Bytu sa vzdal tým spôsobom, že previedol členské práva na žalovanú v 1. rade a obdobne previedla tieto členské práva na ňu aj žalovaná v 2. rade. Po prevode sa dohodli, že v byte budú bývať žalobca a žalovaná v 2. rade pod podmienkou, že žalobca nebude ubližovať žalovanej v 2. rade, ktoré tam bývali a bude prispievať úhrady. Toto sa nestalo, žalobca nemal prácu, prispieval sumou 20,- EUR mesačne, následne sa vyhrážal žalovanej v 2. rade zabitím a tým, že ju vyhodí z bytu a naviac si do bytu priviedol cudziu ženu, ktorú bránil, keď naliehali, aby z bytu odišla. Preto privolali políciu, ktorá im poradila, že pokiaľ žalobca nebude odhlásený z trvalého bydliska, nemôžu zasahovať. Z tohto podnetu žalobcu žalovaná v 1. rade odhlásila z trvalého bydliska, vymenila zámok a tým ho nepustila do bytu. Žalobca nepodal na súd žiadnu žalobu, aj keď je pravdou, že sa domáhal vstupu do bytu. Žalobcovi zabezpečili niekoľko prenájmov jednoizbových bytov, ktoré vždy odmietol. Takisto žalovaná v 1. rade bola ochotná mu platiť tento nájom, aj toto odmietol, resp. bola ochotná prispievať mu do výšky 50,- EUR. Žalobca si môže vyriešiť bývanie u svojej matky, ktorá má dvojizbový byt a vzájomne si môžu takto pomôcť, keď je teraz na invalidnom dôchodku. Pokiaľ ide o jeho osobné veci a bytové zariadenie, tento jeho majetok sa nachádza v kočikárni a oblečenie je zabalené v cestovných taškách, nie je zničené, ani majetok poškodený, môže si ho žalobca kedykoľvek vyzdvihnúť, ale sám sa vyjadroval, že si veci nemá kde dať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 30. 1. 2008, nájomnou zmluvou zo dňa 4. 2. 2008, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Na základe Dohody o prevode členských práv a povinností previedli pôvodní členovia bytového družstva P. V. a Z. V. svoje členské práva na nadobúdateľku Ing. Martinu Horňákovú k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na ul. Q. XX v L.. Dňa 30. 1. 2008 Bytové družstvo v Prešove uzatvorilo s N.. T. V. nájomnú zmluvu o prenájme družstevného bytu č. XX, o výmere XX,XX m2 na ul. Q. Č.. XX. Na základe zmluvy uzatvorenej medzi bytovým družstvom a žalovanou v 1. rade Ing. T. B. bol podaný návh na vklad vlastníckeho práva do katastra dňa 25. 3. 2015 k bytu č. XX na ul. Exnárovej č. XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX na zastavanom pozemku parcelné číslo W. XX XXX, zapísanú na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov. Vklad bol zapísaný pod č. P. XXXX/XXXX doručený katastrálnemu odboru dňa 31. 3. 2015. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná v 1. rade je vlastníčkou bytu č.XX na X. L. na Ul. Exnárovej č. XX v Prešove. Žalobca nie je členom bytového družstva k predmetnému bytu, pretože svoje členské práva spolu so žalovanou v 2. rade previedol na žalovanú v 1. rade ešte v roku 2008 na základe Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 30. 1. 2008.
So žalovanou v 2. rade Z. V. sa žalobca rozviedol v roku 2010. Žalobca nemal so žalovanou v 1. rade uzatvorenú nájomnú zmluvu ani s predchádzajúcim vlastníkom Bytovým družstvom Prešov, jeho právo bývania bolo vyriešené ústnou dohodou, že môže v byte bývať za podmienky, že bude prispievať na nájom.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že medzi rodičmi, t . j. žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorí bývali v tomto byte dochádzalo ku konfliktom, ktoré sa stupňovali do nezvládnuteľnej situácie po ich rozvode, keď žalobca niekoľkokrát porušil základné morálne zásady a veľakrát musela utekať z práce na pomoc matke, pretože ju mlátil a hrozil jej zabitím. Pritom matka ako jediná zarábala a platila nájomné. Žalobca dlhodobo nepracoval, nepoberal ani sociálne dávky a tým ani neprispieval do domácnosti a ak prispel, tak sumou 20,- EUR. Situácia vyvrcholila, keď si do bytu nasťahoval cudziu ženu a nerešpektoval jej vôľu, aby táto žena opustila byt. Celý konflikt bol riešený prostredníctvom polície. To boli dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že ho odhlásila z trvalého bydliska, aby tak zabránila žalobcovi v jeho vyhrážkach zabitím a takýmto spôsobom užívania bytu. Žalobca uviedol, že z bytu bol vyhodený pred troma rokmi a odvtedy musí bývať v prenajatých bytoch. Žalovaná v 1. rade poukazovala na to, že žalobcovi ako otcovi niekoľkokrát zabezpečila náhradné bývanie a bola mu ochotná aj prispievať na nájomnom sumou 50,- EUR, ale žalobca takéto bývania odmietol.
Na bývanie žalobcu nie je viazané zmluvné právo doživotného bývania. Bývanie žalobcu nebolo ani riešené nájomnou zmluvou. Žalobcovi takto ostalo len právo bývania odvodené od práva nájomcu, ktorým je žalovaná v 1. rade, resp. jej vlastníckeho práva. Tým, že žalobca svojim správaním opakovane narušoval pokojné bývanie ostatných užívateľov, konkrétne žalovanej v 2. rade ako svojej bývalej manželke a ohrozoval ju na živote ako aj porušoval dobré mravy, neplatil úhrady za užívanie bytu a predmetný byt opustil pred troma rokmi ako udával žalobca, nemožno mu poskytnúť za takejto situácie súdnu ochranu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Správanie žalobcu má znaky psychického a fyzického násilia voči osobe blízkej, ktorá s ním bývala v spoločnom byte a v danej dobe bolo možné túto situáciu riešiť obmedzením práva žalobcu v zmysle § 705a Občianskeho zákonníka. O takúto ochranu žalované v rade 1, 2 nežiadali a situáciu vyriešili tým, že žalovaná v 1. rade odhlásila žalobcu z trvalého bydliska, na základe čoho žalobca už do bytu neprišiel. Zánikom členstva žalobcu v Bytovom družstve zaniklo je právo na nájom bytu a ako už súd uvádzal, žalobcovi vzniklo len právo bývania na základe ústnej dohody so žalovanou v 1. rade. Keďže zo strany žalobcu došlo k opusteniu tohto bytu a zabezpečené nájmy zo strany žalovanej žalobca odmietol ako náhradné bývanie, za takejto situácie aj s poukazom na správanie žalobcu, nemá právo na ďalšie bývanie v predmetnom byte, lebo mu toto právo zaniklo. Žalobca mal len právo na náhradné bývanie alebo prístrešie a tým, že odmietol do 30 dní od zabezpečenia takéhoto náhradného bývania uzatvoriť nájomnú zmluvu, zaniklo mu aj právo na náhradné bývanie. Z tohto dôvodu v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody 3.000,- EUR za bytové zariadenie a oblečenie, ktoré mal v predmetnom byte, lebo tieto veci mali byť znehodnotené, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zánik týchto vecí, naopak žalované v rade 1, 2 zhodne uviedli, že predmetné bytové zariadenie ako aj oblečenie je uschované v spoločnom zariadení bytového domu v kočikárni, kde si ho môže žalobca kedykoľvek vyzdvihnúť. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a nasl. ustanovení, t. j. nepreukázal vznik škody, zavinenie žalovaných v rade 1, 2, ako aj príčinnú súvislosť medzi zavinením a vzniknutou škodou, nie sú naplnené základné zákonné predpoklady pre založenie zodpovednosti za škodu a tým aj priznanie uplatneného nároku. Z tohto dôvodu aj v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania. Tento nárok vznikol žalovaným v rade 1, 2, ktorí si trovy neuplatnili, z tohto dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.