Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-45-2022.pdf
PDF · 126 KB
Case nature
Subarea
1C/45/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: M. H., rod. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, proti žalovanej: M. G., rod. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Ž., adresa na doručovanie: L. U. XXXX/X, XXX XX Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2022 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať do užívania žalobkyni nehnuteľnosti tvoriace predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019, a to: byt. č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je spojené aj užívanie spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXXX a zastavaného pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie Žilina, vrátane odovzdania kľúčov od bytu č. 31 a od vchodu č. 8 do obytného domu súp. č. XXXX, a to v lehote do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. O trovách neodkladného opatrenia navrhla žalobkyňa rozhodnúť tak, že žalovaná bude zaviazaná na ich náhradu v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 ako kupujúca kúpila od žalovanej ako predávajúcej nasledovné nehnuteľnosti: byt. č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na C-KN parcele č. XXX/X o výmere 332 m2, v podiele 1/1; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 278/13877 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku - C-KN parcele č. XXX/X, nachádzajúce sa v okrese Žilina, obci Žilina, katastrálnom území Žilina, zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná ako predávajúca kúpnu zmluvu podpísala dňa 20.03.2019, kedy aj úradne overila svoj podpis a žalovaná ako kupujúca ju podpísala nasledujúci deň, t.j. 21.03.2019, čím došlo k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. V ďalšom texte sa bude predmetná kúpna zmluva označovať ako „Kúpna zmluva zo dňa 21.03.2019“. Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že v niektorých prílohách tohto návrhu je táto kúpna zmluva označovaná ako Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2019 (najmä v čestných prehláseniach predávajúcej), čo vyplýva z toho, že predávajúca ju považovala za uzavretú dňom jej podpisu zo svojej strany. Ide o totožnú zmluvu, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá iba jedna kúpna zmluva. Žalobkyňa v súlade s článkom VI. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 uhradila v celom rozsahu kúpnu cenu vo výške 40.000,- € podľa platobných podmienok dojednaných v uzavretej kúpnej zmluve, a to najneskôr ku dňu
02.04.2019 (dňa 01.04.2019 uhradila poslednú 5. časť kúpnej ceny vo výške 12.450,08 € zo svojho bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. na označený bankový účet predávajúcej vo VÚB, a.s., pričom bankový prevod v tomto prípade trvá 1 pracovný deň, t.j. dňa 02.04.2019 už bola táto posledná časť kúpnej ceny pripísaná na účet predávajúcej; pozn. - túto 5. časť kúpnej ceny dokonca kupujúca uhradila predčasne oproti platobným podmienkam v kúpnej zmluve, pretože táto posledná časť mala byť zaplatená do 5 pracovných dní odo dňa „predloženia povolenia vkladu z katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej“, k čomu však dodnes nedošlo - o tom nižšie). Úhradu celej dojednanej kúpnej ceny vo výške 40.000,- € žalobkyňa preukazuje piatimi (5) platobnými príkazmi z bankového účtu žalobkyne/kupujúcej z obdobia od 12.03.2019 do 01.04.2019 spolu s Rezervačnou zmluvou uzavretou kupujúcou s realitnou kanceláriou MAXA REALITY s.r.o. zo dňa 11.03.2019 (prvá platba dňa 12.03.2019 ako rezervačná záloha na účet realitnej kancelárie, ktorá bola v zmysle rezervačnej zmluvy i Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 započítaná na celkovú kúpnu cenu vo výške 40.000,- €). Z vyššie uvedených listinných dôkazov je nespochybniteľne zrejmé, že žalobkyňa ako kupujúca najneskôr ku dňu 02.04.2019 uhradila v celom rozsahu kúpnu cenu v zmysle platobných podmienok dojednaných v Kúpnej zmluve uzavretej so žalovanou ako predávajúcou dňa 21.03.2019. Sama žalovaná vystavila dňa 02.04.2019 Čestné prehlásenie so svojím úradne osvedčeným podpisom, kde prehlásila, že jej bola uhradená celá kúpna cena v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2019 (s poukazom na vyššie uvedené ide o Kúpnu zmluvu uzavretú so žalobkyňou zo dňa 21.03.2019) a že sa preto zaväzuje odovzdať nehnuteľnosť (byt č. 31) v zmysle článku VII. tejto zmluvy žalobkyni. V zmysle článku VII. bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 sa žalovaná ako predávajúca zaviazala, že predmet kúpy - byt. č. 31, nachádzajúci sa na 4. poschodí vo vchode č. 8 bytového domu súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 248/13877 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom pozemku parc. č. C-KN XXX/X, odovzdá do užívania žalobkyni ako kupujúcej najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny v súlade s článkom VI. bod 2 kúpnej zmluvy, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcou (povolenia vkladu do katastra nehnuteľností). Súčasne sa žalovaná zaviazala spolu s predmetom kúpy odovzdať v rovnakej lehote žalobkyni aj všetky kľúče a doklady súvisiace s predmetom prevodu a v lehote do 30 dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny (článok VII. bod 4 kúpnej zmluvy) odhlásiť všetky osoby (vrátane seba) prihlásené na trvalý pobyt v predmete kúpy. Nakoľko žalovaná po úhrade celej kúpnej ceny neodovzdala dobrovoľne žalobkyni byt č. 31 do užívania v súlade s kúpnou zmluvou (najneskôr do utorka 09.04.2019, čo bol piaty, t.j. posledný pracovný deň po úhrade celej kúpnej ceny), vyzvala ju žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu Výzvou zo dňa 30.04.2019 na odovzdanie bytu a jeho vypratanie a na odhlásenie sa z trvalého pobytu. Predmetnú výzvu žalovaná osobne prevzala dňa 03.05.2019. Na výzvu žalobkyne žalovaná reagovala listom zo dňa 07.05.2019 označeným ako Odpoveď na výzvu, v ktorom uviedla, že túto výzvu považuje za „neaktuálnu“, nakoľko podľa jej tvrdení bola ku dňu 07.05.2019 uhradená len časť kúpnej ceny vo výške 32.000,- € (1. časť kúpnej ceny 2.500,- € ako odmena pre sprostredkovateľa predaja bytu, 2. časť kúpnej ceny 5.049,92 € ako vyplatenie nedoplatkov na úhradách spojených s užívaním bytu, 4. časť kúpnej ceny 12.000,- € pripísaná na účet žalovanej a 5. časť kúpnej ceny 12.450,08 € pripísaná na účet žalovanej), pričom výslovne uviedla, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 8.000,- € (3. časť) jej do dňa 07.05.2019 (deň spísania odpovede pre žalobkyňu) uhradená nebola. Preto, t.j. z dôvodu, že nebola uhradená celá kúpna cena, nie je podľa jej názoru povinná odovzdať byt k užívaniu žalobkyni. V zmysle článku VI. bod 2 písm. c) Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 bola žalobkyňa ako kupujúca povinná uhradiť tretiu (3.) časť kúpnej ceny vo výške 8.000,- € na bankový účet č. SK34 0900 0000 0050 2580 9757, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Z platobného príkazu zo dňa 21.03.2019 (viď dôkaz č. 2 tohto návrhu) je zrejmé, že žalobkyňa zo svojho bankového účtu uhradila túto tretiu časť kúpnej ceny vo výške 8.000,- € na označený bankový účet, pričom je absolútne irelevantné koho tento účet bol, podstatné je len to, že to bolo miesto platenia časti kúpnej ceny dojednané v kúpnej zmluve, s ktorým účtom/miestom predávajúca/žalovaná výslovne súhlasila. Je úplne bežné, že časť kúpnej ceny je kupujúcim priamo poukazovaná na účet tretej osoby, spravidla veriteľa predávajúceho. Navyše dňa 20.03.2019, teda v deň podpisu kúpnej zmluvy predávajúcou, vystavila predávajúca Čestné prehlásenie so svojím úradne overeným podpisom, kde výslovne uviedla, že súhlasí s tým, aby jej dlh titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.03.2018 voči jej veriteľovi p. P. bol vyplatený priamo veriteľovi z kúpnej ceny za predaj jej nehnuteľnosti (byt č. 31) a že na základe toho vedome a dobrovoľne uviedla do kúpnej zmluvy číslo účtu a dlžnú sumu. Ešte pred odpoveďou zo dňa 07.05.2019 však žalovaná urobila iný účelový krok vo vzťahu k nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu na strane žalobkyne, a síce dňa 09.04.2019 doručila na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ktorý rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 v prospech navrhovateľky v rámci vkladového
konania č. V-2600/2019, podanie zo dňa 09.04.2019 označené ako Odstúpenie od zmluvy. O tomto odstúpení od zmluvy sa žalobkyňa dozvedela len osobne od pracovníčky katastrálneho odboru, keď sa dostavila na kataster za účelom prevzatia rozhodnutia o povolení vkladu a listu vlastníctva (na konci 30- dňovej lehoty po podaní návrhu na vklad č. V-2600/2019). Odstúpenie žalovanej/predávajúcej od zmluvy zo dňa 09.04.2019 nebolo doručené ani doručované žalobkyni/kupujúcej a naviac, dôvod uvedený v odstúpení od zmluvy ako „podanie trestného oznámenia na sprostredkovateľa kúpy“, sa žalobkyne ako kupujúcej, ktorá v celom rozsahu uhradila kúpnu cenu najneskôr ku dňu 02.04.2019, v žiadnom smere netýka. Samozrejme takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy ani nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný v Kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2019 a ani nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho zákona. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor na odstúpenie od zmluvy zo dňa 09.04.2019 reagoval tak, že vkladové konanie č. V-2600/2019 prerušil, a to Rozhodnutím č. V-2600/2019 zo dňa 25.04.2019 a účastníkom konania určil lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Napriek tomu, že predávajúca odstúpenie od zmluvy ani len nedoručovala kupujúcej (len katastru) a že toto odstúpenie od zmluvy uvádza dôvod, ktorý medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý a nevyplýva ani zo zákona, katastrálny odbor v rozhodnutí o prerušení konania inštruoval účastníkov konania, najmä teda predávajúcu, že do písomného prejavu o odstúpení od zmluvy má doplniť taký dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý pripúšťa zákon alebo ktorý je dohodnutý v kúpnej zmluve a že má preukázať doručenie prejavu vôle o odstúpení od kúpnej zmluvy kupujúcej. Na prerušenie konania bola žalobkyňa nútená reagovať Vyjadrením zo dňa 29.04.2019, kde okrem iného uviedla, že odstúpenie od zmluvy jej nebolo nikdy doručené, že dôvod odstúpenia od zmluvy sa jej nijako nedotýka a že uhradila žalovanej celú kúpnu cenu najneskôr dňom 02.04.2019. Dňa 27.05.2019 bolo žalobkyni (pravdepodobne po dôkladnej inštrukcii zo strany katastrálneho odboru) doručené ďalšie Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2019, v ktorom už žalovaná uvádza, že sa stala obeťou podvodného konania a že jej nebola zaplatená celá kúpna cena na jej účet a preto v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a článku VI. bod 4 Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 odstupuje od kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že katastrálny odbor ako evidenčný orgán nie je oprávnený v prípade, ak odstúpenie od zmluvy bolo doručené druhej zmluvnej strane a obsahuje aspoň formálne dôvod na odstúpenie, ktorý pripúšťa dohoda účastníkov alebo zákon, skúmať dôvodnosť takéhoto odstúpenia od zmluvy (o tom môže rozhodnúť len súd), postup katastra bol následne taký, že Rozhodnutím zo dňa 01.08.2019 vyzval žalobkyňu na podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy v primeranej lehote. Na výzvu orgánu katastra žalobkyňa podala na Okresný súd Žilina dňa 07.08.2019 Žalobu o určenie neplatnosti od zmluvy, o ktorej bolo vedené súdne konanie pod sp.zn. 4C/60/2019. V predmetnom konaní bol dňa 19.08.2021 po riadne vykonanom dokazovaní vydaný rozsudok, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a teda určil, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy bolo NEPLATNÉ. Tento rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcom rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/42/2022-259 zo dňa 25.08.2022. V nadväznosti na právoplatne skončené konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy následne orgán katastra Rozhodnutím č. V 2600/2019 zo dňa 18.10.2022 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne ako kupujúcej na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019, t.j. žalobkyňa je odo dňa 18.10.2022 riadnou vlastníčkou predmetného bytu č. 31. Ešte pred začatím konania o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa žalobkyňa vzhľadom k tomu, že mala uhradenú celú kúpnu cenu bytu a s poukazom na článok VII. bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019, domáhala návrhom zo dňa 04.06.2019 nariadenia obdobného neodkladného opatrenia (o uloženie povinnosti odovzdať byt do užívania žalobkyni), ako to robí týmto návrhom, o ktorom bolo na Okresnom súde Žilina vedené konanie pod sp.zn. 42C/43/2019. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s poukazom na to, že „konštatovanie zo strany žalobkyne o neplatnosti odstúpenia od zmluvy je PREDČASNÉ a že súd musí najskôr v konaní prejudiciálne určiť platnosť či neplatnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019, a až následne potom môže uložiť žalovanej povinnosť odovzdať predmetný byt do užívania žalobkyni. V čase rozhodovania o neodkladnom opatrení teda súd nemôže uložiť žalovanej (ktorá je navyše stále vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti) povinnosť odovzdať predmetný byt do užívania žalobkyni, nakoľko nemá vyriešenú prejudiciálnu otázku ohľadne platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a s tou súvisiaci prevod vlastníckeho práva. Prípadným nariadením neodkladného opatrenia by súd vlastne predčasne rozhodol o prejudiciálnej otázke, ktorá sa má vyriešiť v konaní vo veci samej s riadnym dokazovaním a výsluchom strán sporu.“ Žalovaná však ani po právoplatne skončenom spore sp.zn. 4C/60/2019 o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ani po vklade vlastníckeho práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností, neuznáva vlastnícke právo žalobkyne a odmieta sa z bytu vysťahovať a tento odovzdať do užívania žalobkyne. Napriek tomu, že k bytu nemá žiadne zákonné či zmluvné oprávnenie, teda užíva ho bez právneho dôvodu a navyše bez toho, aby za jeho užívanie platila povinné platby spoločenstvu
vlastníkov bytov, dodávateľom energií a tiež odplatu ako kvázi nájom (bezdôvodné obohatenie) riadnej vlastníčke - žalobkyni. Po nadobudnutí vlastníckeho práva (18.10.2022) žalobkyňa opätovne vyzvala žalovanú na vypratanie bytu Výzvou zo dňa 31.10.2022, na čo žalovaná reagovala tak, že považuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/42/2022-259 zo dňa 25.08.2022 za nezákonný a preto sa z bytu odmieta vysťahovať. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že jediným kto je v danej veci poškodeným je žalobkyňa/kupujúca, ktorá riadne uhradila celú kúpnu cenu vo výške 40.000,- € ešte pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností, uspela v súdnom konaní o určenie „vymysleného“ odstúpenia od zmluvy a stala sa riadnou vlastníčkou bytu, avšak v súčasnosti nemôže realizovať svoje vlastnícke právo, nakoľko žalovaná/predávajúca sa odmieta vysťahovať a nechce odovzdať byt do užívania žalobkyni. Napriek nespornému dojednaniu v článku VII. bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 (najneskôr do 5 dní odo dňa uhradenia celej kúpnej ceny v súlade s článkom VI. bod 2 tejto kúpnej zmluvy, bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcou) a napriek neskoršiemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu zo strany žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa preukázala úhradu kúpnej ceny v celom rozsahu najneskôr ku dňu 02.04.2019, nedôvodnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovanej a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, niet žiadnych pochýb o tom, že počnúc dňom 10.04.2019 dochádza zo strany žalovanej ako predávajúcej k porušovaniu platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 v tom smere, že je v omeškaní s odovzdaním bytu a všetkých kľúčov do užívania žalobkyne a počnúc dňom 03.05.2019 aj so splnením zmluvnej povinnosti odhlásiť seba a všetky ostatné osoby z trvalého pobytu evidovaného v predmete kúpy. Taktiež dochádza k porušovaniu VLASTNÍCKEHO PRÁVA žalobkyne v tom smere, že žalovaná užíva jej byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu a úplne bezodplatne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, v snahe užívať predmet kúpy so všetkými s tým spojeným službami tak, aby mala žalobkyňa zabezpečené právo na obydlie, je nútená obrátiť sa s týmto návrhom na súd a žiadať dočasnú a neodkladnú ochranu. Z povahy veci je zrejmé, že sledovaný účel tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (záložným právom). Žalobkyňa konštatuje, že v súčasnej dobe je splnená podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami konania, pretože žalovaná ani po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2019 neplatí žiadne úhrady správcovi - spoločenstvu vlastníkov bytov a má značné nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu žalobkyne. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle tohto návrhu nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a chránených záujmov žalovanej, práve naopak, tým, že sa jej uloží povinnosť v zmysle platnej kúpnej zmluvy odovzdať byt do užívania žalobkyni, resp. byt vypratať, predíde sa vzniku ďalšej škody na strane žalobkyne, ktorá vzniká tým, že žalovaná byt naďalej v rozpore so zmluvou najmä napriek vlastníckemu právu žalobkyne užíva a za toto užívanie neplatí žiadne úhrady správcovi bytového domu (spoločenstvu vlastníkov) a ani jednotlivým dodávateľom služieb, ani žalobkyni. O uvedenom svedčí správanie sa žalovanej, ktorá ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy so žalobkyňou mala ako chronická neplatička obrovské nedoplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv (5.049,92 €), ktoré za ňu ako druhú časť kúpnej ceny uhradila žalobkyňa. Počas dlhotrvajúceho súdneho sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaná užívala byt naďalej a tento užíva aj v čase spísania tohto návrhu. Opätovne však za užívanie neplatí a jej súčasné nedoplatky správcovi - spoločenstvu vlastníkov bytov predstavujú sumu 2.292,71 €. Mesačný predpis za užívanie bytu predstavuje sumu 82,58 €, ani to však žalovaná neplatí a byt spokojne užíva zadarmo a na úkor žalobkyne naďalej. V prípade, ak žalovanej bude umožnené ďalšie užívanie bytu, za ktoré nebude uhrádzať platby správcovi domu (spoločenstvu), súčasný nedoplatok sa bude len zvyšovať a opäť dosiahne sumu na úrovni 5.000,- €. Tento nedoplatok však bude len na ťarchu žalobkyne, na ktorú po povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu č. XX prešlo ex lege aj zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorým sú nedoplatky spojené s užívaním bytu zabezpečené. Zároveň je žalobkyňa ako vlastníčka bytu povinná od momentu nadobudnutia vlastníctva zo zákona platiť úhrady za byt spoločenstvu vlastníkov bytov, napriek tomu, že byt nemôže užívať a napriek tomu, že žalovaná jej ani spoločenstvu úhrady za byt neplatí. Podľa informácii žalobkyne je žalovaná nemajetná, teda prípadné vymáhanie škody či bezdôvodného obohatenia voči jej osobe bude bezpredmetné. Uvedené o nevymožiteľnosti peňažných plnení platí rovnako aj na trovy súdnych konaní (tohto o nariadenie neodkladného opatrenia a súdneho konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy sp.zn. 4C/60/2019, kde žalovaná bola zaviazaná nahradiť žalobkyni sumu 1.128,44 € na základe uznesenia o výške trov konania č.l. 278 zo dňa 09.11.2022), keďže žalovaná poberá starobný dôchodok na úrovni 200,- €, čo je suma, ktorá ako nepostihnuteľné minimum nepodlieha exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Žalovaná žiaden iný majetok nevlastní, pričom vzhľadom k jej veku ani nie je predpoklad, aby získala iný príjem (napr. zamestnaním) či majetok. Ďalej hrozí aj poškodenie bytu zo strany žalovanej a osôb, ktoré s ňou v predmetnom byte bývajú či ho užívajú. Žalobkyňa bola do bytu za
súčinnosti polície nahliadnuť po nadobudnutí vlastníckeho práva a konštatuje, že byt je už v súčasnosti v dezolátnom stave, v značne odlišnom oproti stavu, v akom ho v roku 2019 kupovala. Ďalšia škoda na strane žalobkyne každý mesiac vzniká tým, že je nútená si zabezpečovať svoje bytové potreby náhradným spôsobom, pričom v súčasnosti býva na UBYTOVNI, kde platí náklady spojené s užívaním miestnosti v ubytovni v sume 200,- €. Súčasne žalobkyňa považuje za potrebné dodať, že odo dňa 03.11.2022 zrušila žalovanej trvalý pobyt v predmetnom byte č. XX, t.j. na ulici L. U. XXXX/X, teda žalovaná v súčasnosti nemá k predmetnému bytu žiaden právny vzťah (vecný ani záväzkový) a ani v ňom nemá evidenčne vedený trvalý pobyt. Vo veci samej sa žalobkyňa, v prípade potreby, následne mieni domáhať vypratania bytu, ktoré však bude opätovne nákladné a najmä zdĺhavé. Žalobkyňa v súvislosti s petitom tohto návrhu poukazuje na ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého možno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s rozhodnutím vo veci samej. Žalobkyňa je presvedčená, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto návrhu vyrieši vzniknutú situáciu natrvalo a nebude potrebné už viesť zdĺhavé súdne konanie o vypratanie bytu, ktoré vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti ani nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať. Vzhľadom na súčasný objektívny stav bezprostrednej a už vzniknutej ujmy na strane žalobkyne a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, je žalobkyňa toho názoru, že voľba, resp. výber procesného prostriedku (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) na ochranu jej práv sa javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jedine účinný.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah, a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.
14. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, prílohami a to: kúpna zmluva zo dňa 21.03.2019, 5 platobných príkazov z obdobia od 12.03.2019 do 01.04.2019, rezervačná zmluva zo dňa 11.03.2019, čestné prehlásenie odporkyne zo dňa 02.04.2019, výzva navrhovateľky zo dňa 30.04.2019 + poštový podací lístok + overenie doručenia listu zo služby „Sledovanie zásielok“ - z www.posta.sk <http://www.posta.sk>, list odporkyne zo dňa 07.05.2019, čestné prehlásenie odporkyne zo dňa 20.03.2019, odstúpenie od zmluvy zo dňa 09.04.2019, rozhodnutie o prerušení konania č. V-2600/2019 zo dňa 25.04.2019, vyjadrenie kupujúcej ku č. V-2600/2019 zo dňa 29.04.2019, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2019, rozhodnutie o prerušení konania č. V-2600/2019-2 zo dňa 01.08.2019, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/60/2019-188 zo dňa 19.08.2021, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/42/2022-259 zo dňa 25.08.2022, doložka právoplatnosti k rozsudku OS ZA, rozhodnutie o povolení vkladu č. V-2600/2019 zo dňa 18.10.2022, aktuálny čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. Ž., uznesenie OS ZA č.k. 42C/43/2019-37 zo dňa 12.06.2019, výzva navrhovateľky na vysťahovanie z bytu zo dňa 31.10.2022, odpoveď odporkyne zo dňa 07.11.2022, potvrdenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov o nedoplatku za byt č. XX, evidenčný list k bytu č. XX, oznámenie o zrušení trvalého pobytu zo dňa 03.11.2022.
15. Z návrhu mal súd za dostatočne osvedčenú tú skutočnosť, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom predmetného bytu, t. j. byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. 8 obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. 994/4 o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je spojené aj užívanie spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXXX a zastavaného pozemku registra C parc. č. 994/4 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 278/13877, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie Ž.. Taktiež bolo osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Ž. č. k. 4C/60/2019-188 zo dňa 19.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/42/2022-259 zo dňa 25.08.2022 súd určil, že jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 09.04.2019 -odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. 994/4 o výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie Ž., je neplatný. Súd určil, že jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 23.05.2019 - odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 21.03.2019, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 31, nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku registra C parc. č. XXX/X vo veľkosti 278/13877-ín, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie Ž., je neplatný. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2022. Ďalej mal súd osvedčené, že na výzvu žalobkyne na vysťahovanie sa z bytu zo dňa 31.10.2022 reagovala žalovaná odpoveďou zo dňa 07.11.2022, v ktorej žalovaná uviedla, že považuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/42/2022-259 zo dňa 25.08.2022 za nezákonný, a preto si podala na Centrum právnej pomoci Žilina žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na podanie dovolania proti tomuto rozsudku, ktorá žiadosť jej bola schválená. Z potvrdenia predsedu spoločenstva vlastníkov bytov o nedoplatku za byt č. 31 (č.l. 57) vyplývajú nedoplatky za užívanie bytu správcovi - spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 2.292,71 €, pričom
mesačný predpis za užívanie bytu predstavuje sumu 82,58 €. Avšak majetkové pomery žalovanej súd osvedčené nemal, a nemal teda ani osvedčené tvrdenie žalobkyne o bezpredmetnosti prípadného vymáhania škody či bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. Uvedené platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že hrozí aj poškodenie bytu zo strany žalovanej a osôb, ktoré s ňou v predmetnom byte bývajú, či ho užívajú. Tvrdenie žalobkyne, že byt je už v súčasnosti v dezolátnom stave, v značne odlišnom oproti stavu, v akom ho v roku 2019 žalobkyňa kupovala, súd osvedčené taktiež nemal.
16. Vyhodnotením dôkazov, ktoré žalobkyňa pripojila k návrhu, mal súd za zrejmé, že žalovaná užíva uvedenú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez toho, aby uhrádzala platby spojené s jej užívaním, čím žalobkyni vzniká škoda. Súd mal však za to, že žalobkyňa neosvedčila druhú podmienku pre vydanie neodkladného opatrenia, a to neodkladnú potrebu okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Skutočnosť, že vlastnícke právo žalobkyne je rušené žalovanou tým, že táto nemôže byt sama užívať, nezakladá samo o sebe potrebu neodkladne upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má možnosť domáhať sa náhrady škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej, pričom z návrhu nevyplýva, aby prípadná exekúcia v budúcnosti judikovanej pohľadávky mala byť ohrozená.
17. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb. Civilný sporový poriadok priamo umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, teda tak, že nariadené neodkladné opatrenie by predstavovalo meritórne rozhodnutie súdu. Kritériom však je, že totožnosť výrokov pripúšťa vec sama. Pôjde najmä o špecifické zdržiavacie nároky. Neodkladným opatrením by v zásade nemal byť vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, napr. v jej práve na spravodlivý proces, ktoré je v prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom ako vo veci samej, značne oklieštené.
18. Žalobkyňa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje vypratanie bytu. V prípade, že by súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení, akého sa žalobkyňa dožaduje, žalovaná by bola nútená byt, v ktorom býva, bezodkladne vypratať. Takýto záver súd považuje za konečné riešenie sporu, a nie za dočasnú úpravu práv a povinností strán. Návrh žalobkyne na vypratanie bytu nie je možné považovať za návrh na neodkladnú úpravu pomerov, ale návrhom na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa však nemožno domáhať cestou nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosť vypratať byt môže byť žalovanej uložená len rozsudkom, a to potom, čo sa vo veci samej uskutoční sporové konanie.
19. Hoci nová úprava upúšťa od dočasnosti neodkladných opatrení, neznamená to, že v každej sporovej veci je možné rozhodovať vo veci samej vo forme neodkladného opatrenia, pretože by to viedlo k absurdnému záveru o nadbytočnosti konaní vo veci samej. Citované ustanovenie nemožno vykladať izolovane bez právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 325 ods. 1 CSP. Ust. § 330 ods. 2 CSP možno aplikovať len za podmienky, že sú naplnené podmienky v ust. § 325 ods. 1 CSP, pretože by inak aj toto ustanovenie bolo nepotrebné. Treba si uvedomiť, že akceptáciou postupu žalobkyne by dochádzalo k diskriminácii, a k tomuto aj často dochádza, keď prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia si strany chcú zabezpečiť rýchle rozhodnutie bez rizika, ktoré podstupujú v riadnom konaní, kde napr. nemusia uniesť dôkazné bremeno, resp. musia splniť iné, rozsiahlejšie podmienky, ako sa vyžadujú pri nariadení neodkladného opatrenia.
20. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutie neprichádza do úvahy v prípade vypratania bytu, lebo predmetnú vec je treba prejednať v konaní, v ktorom bude môcť každá zo strán sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a následne bude môcť súd vydať rozhodnutie vo veci samej, v ktorom budú riešené všetky otázky súvisiace s vyprataním bytu.
21. Súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
22. Nakoľko podľa názoru súdu nebolo preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to (1) osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, (2) že nariadeniu meritórneho neodkladného opatrenia nebráni povaha veci, (3) že neprimerane nezasahuje do práv žalovanej, súd rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.
23. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nej zamietol. S poukazom na uvedené by mala žalovaná voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. Žalovaná však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní, nevznikli žalovanej žiadne trovy konania a preto súd žalovanej žiadne trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.