Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/154/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovanej B. E., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 11. mája 2015 takto

rozhodol:

Obžalovaná: B. E., narodená XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z., A.

rozhodol:

spoločným konaním s obvineným JUDr. Y. E. (trestné stíhanie vedené v samostatnom konaní) v úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, napriek skutočnosti, že k splneniu zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka nikdy nedošlo, nakoľko B. E. predmetné nehnuteľnosti nikdy nemala v držbe a neužívala, 1./ dňa 21.12.2005 pred notárkou JUDr. I. P., na Notárskom úrade vo Z., ul. I. č. XXXX, JUDr. Y. E., ktorý na základe plnej moci zastupoval B. E. požiadal notárku, aby do notárskej zápisnice č. N 524/2005, NZ 67330/2005, NCRIs 66512/2005 spísala v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyhlásil, že B. E. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených Správou katastra Nitra na LV č. 2203 ako parcely registra „E": parc. č. 2821 or. pôda o výmere 7103 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 118,38 m2, parc. č. 2822 ttp o výmere 381 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 6,35 m2, parc. č. 2823 or. pôda o výmere 1680 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 28 m2, parc. č. 2824 or. pôda o výmere 1493 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 24,88 m2, parc. č. 2825 ttp o výmere 392 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 6,53 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 4 N. E.), na LV č. 2281 ako parcela registra „E": parc. č. 4030 or. pôda o výmere 16862 m2 v podiele 1/2 - ica vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 8431 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 2 M. R.), na LV č. 3377 ako parcela registra „E": parc. č. 3130/2 ttp o výmere 611 m2 v podiele 336/1008 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 203,66 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 19 M. R.), na LV č. 3378 ako parcely registra „E": parc. č. 3131/2 or. pôda o výmere 5658 m2 v podiele 336/1008 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1885,99 m2, parc. č. 3132 or. pôda o výmere 5021 m2 v podiele 336/1008 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1673,66 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 19 M. R.), na LV č. 3403 ako parcela registra „E": parc. č. 2826 or. pôda o výmere 7064 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 117,73 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 5 N. E.), na LV č. 3404 ako parcely registra „E": parc. č . 2827 or. pôda o výmere 3485 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 58,08 m2, parc. č. 2828 or. pôda o výmere 896 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 14,93 m2, parc. č. 2829 or. pôda o výmere 758 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 12,63 m2, parc. č. 2830 or. pôda o výmere 3791 m2 v podiele 1/60 - ina vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 63,18 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 5 N. E.), na LV č. 3800 ako parcely registra „E": parc. č. 1052 záhrady o výmere 583 m2 v podiele 2/3 - iny vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 388,66 m2, parc. č. 1054 or. pôda o výmere 6801 m2 v podiele 2/3 - iny vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 4534 m2, parc.

č. 1055 záhrady o výmere 126 m2 v podiele 2/3 - iny vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 84 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 1 M. R.), na LV č. 4578 ako parcely registra „E": parc. č. 3742 lesné pozemky o výmere 64492 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 245,31 m2, parc. č. 3743 zast. plochy a nádvoria o výmere 716 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 2,72 m2, parc. č. 3744 lesné pozemky o výmere 287772 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1094,62 m2, parc. č. 3745 zast. plochy a nádvoria o výmere 1708 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 6,49 m2, parc. č. 3746 zast. plochy a nádvoria o výmere 550 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 2,09 m2, parc. č. 3747 or. pôda o výmere 899 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 3,41 m2, parc. č. 3748 lesné pozemky o výmere 9966 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 37,90 m2, parc. č. 3750 lesné pozemky o výmere 94243 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 358,48 m2, parc. č. 3751 lesné pozemky o výmere 87517 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 332,89 m2, parc. č. 3752 lesné pozemky o výmere 60334 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 229,49 m2, parc. č. 3753 or. pôda o výmere 798 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 3,03 m2, parc. č. 3755 or. pôda o výmere 1478 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 5,62 m2, parc. č. 3756 lesné pozemky o výmere 54932 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 208,95 m2, parc.č. 3757 lesné pozemky o výmere 124771 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 474,60 m2, parc. č. 3758 zast. plochy a nádvoria o výmere 18131 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 68,96 m2, parc. č. 3759 lesné pozemky o výmere 418546 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1592,06 m2, parc. č. 3760 zast. plochy a nádvoria o výmere 6107 m2 v podiele 38/9990 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 23,22 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 676, 247 M. R.), ďalej je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených Správou katastra Nitra na LV č. 4836 ako parcela registra „E": parc. č. 3917 or. pôda o výmere 8910 m2 v celosti, na LV č. 4108 ako parcela registra „E": parc. č. 2308 or. pôda o výmere 701 m2 v celosti, JUDr. Y. E. v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil dve písomné vyhlásenia zo dňa 25.11.2005, ktorých obsah sám vyhotovil a následne ich predložil k podpisu B. K., túto notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo B. E. doručil JUDr. Y. E. dňa 21.12.2005 na Správu katastra Nitra, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva záznamom, čím spôsobila nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345 škodu vo výške 26.043,04 eur (784.572,62 Sk), 2/. dňa 28.12.2005 pred notárkou JUDr. I. P., na Notárskom úrade vo Z., ul. I. č. XXXX, JUDr. Y. E., ktorý na základe plnej moci zastupoval B. E. požiadal notárku, aby do notárskej zápisnice č. N 532/2005, NZ 68417/2005, NCRIs 67574/2005 spísala v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyhlásil, že B. E. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených Správou katastra Nitra na LV č. 3396 ako parcely registra „ E „ : parc. č. 1532/1 or. pôda o výmere 843 m2 v podiele 840/7200 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 98,34 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 1 po T. I.), na LV č. 3397 ako parc. č. 1532/3 or. pôda o výmere 735 m2 v podiele 840/7200 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 85,74 m2 (osvedčuje sa podiel pod B1 po T. I. ), na LV č. 3398 ako parcely registra „E": parc. č. 1532/7 or. pôda o výmere 1194 m2 v podiele 840/7200 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 139,29 m2, parc. č. 1532/9 or. pôda o výmere 1564 m2 v podiele 840/7200 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 182,46 m2, parc. č. 1532/11 or. pôda o výmere 478 m2 v podiele 840/7200 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 55,76 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 1 po T. I.), na LV č. 3955 ako parc. č. 1699/3 or. pôda o výmere 102 m2 v podiele 2/40 - iny vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 5,1 m2, (osvedčuje sa podiel pod B 4 po T. I.), na LV č. 4578 ako parc. č. 3742 lesné pozemky o výmere 64492 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 61,97 m2, parc. č. 3743 zast. plochy a nádvoria o výmere 716 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku čo predstavuje výmeru 0,68 m2, parc. č. 3744 lesné pozemky o výmere 287772 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 276,53 m2, parc. č. 3745 zast. plochy a nádvoria o výmere 1708 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1,64 m2, parc. č. 3746 zast. plochy a nádvoria o výmere 550 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 0,52 m2, parc. č. 3747 or. pôda o výmere 899 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 0,86 m2, parc. č. 3748 lesné pozemky o výmere 9966 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 9,57 m2, parc. č. 3750 lesné pozemky o výmere 94243 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 90,56 m2, parc. č. 3751 lesné pozemky o výmere 87517 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru

84,10 m2, parc. č. 3752 lesné pozemky o výmere 60334 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 57,97 m2, parc. č. 3753 or. pôda o výmere 798 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 0,76 m2, parc. č. 3755 or. pôda o výmere 1478 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 1,42 m2, parc. č. 3756 lesné pozemky o výmere 54932 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 52,78 m2, parc. č. 3757 lesné pozemky o výmere 124771 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 119,90 m2, parc. č. 3758 zast. plochy a nádvoria o výmere 18131 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 17,42 m2, parc. č. 3759 lesné pozemky o výmere 418546 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 402,20 m2, parc. č. 3760 zast. plochy a nádvoria o výmere 6107 m2 v podiele 8/8325 - ín vzhľadom k celku, čo predstavuje výmeru 5,86 m2 (osvedčuje sa podiel pod B 136 po T. I.), JUDr. Y. E. v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 18.12.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho predložil k podpisu M. I., ktorá sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámila a o okolnostiach v ňom obsiahnutých nemala vedomosť, túto notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo B. E. doručil JUDr. Y. E. dňa 28.12.2005 na Správu katastra Nitra, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva záznamom, čím spôsobila nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345 škodu vo výške 5.518,14 eur (166.239,49 Sk) konaním opísaným v bodoch 1./ až 2./ tak spôsobila nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345 celkovú škodu vo výške 31.561,18 eur (950.812,11 Sk), t e d a :

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

t ý m s p á c h a l a :

trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005.

z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, jej súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodený Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345 so sídlom Búdkova 36 s jeho nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. zo dňa 10.12.2012, predloženej na Okresný súd Nitra dňa 12.12.2012 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej B. E.. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov JUDr.Y. E., C. K., B. E., B. K., JUDr. I. Rozborovej, T.. V. V., výsluchom znalca Doc. Ing. Kamila Hudeca, PhD., prečítaním výpovedí svedkov M. I., Ing. B. O., Ing. M. K. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov znalca Ing.Karola Kissa, znalkyne Ing. Dáši Sedláčkovej, prečítaním doplnku k znaleckému posudku znalca Doc. Ing. Kamila Hudeca, PhD. a prečítaním ostatných listinných dôkazov zo spisu vzťahujúcich sa k prejednávanej veci.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná B. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti nevinná zo spáchania skutkov podľa obžaloby. Nikdy nemala zištné záujmy, pracovala v zdravotníctve 37 rokov, svojej rodine a ľudom sa vždy snažila pomáhať. Niekedy v roku 2005 jej manžel povedal, že má vyjsť zákon, ktorý nebude umožňovať previesť nájdené pozemky na rodinných príslušníkov a že objavil takéto pozemky po jej starých rodičoch. Povedal jej, že to vybaví a prevedie tieto pozemky na ňu, že je k tomu potrebné vyjadrenie jej tiet K. a I.. Manželovi dala plnú moc na vybavenie tejto záležitosti a keď neskôr tety prišli po lieky, pýtala sa ich, či je všetko v poriadku a tieto povedali, že áno. Dobrovoľne sa vzdala nároku na pozemky po svojej mame, ktoré jej matka zdedila po N. M., svojej matke. Manželovi dôverovala, žiadne zištné záujmy nemala. Bola prekvapená, že sa takéto pozemky vôbec našli, pretože jej otec bol pedant a všetko dával do poriadku. Na tých pozemkoch figurovala aj I. I. (T.), slobodná a bezdetná. Za života M. R. a I. I. sa im snažila pomáhať, riešila ich zdravotný stav, operácie a oni ju obdarovali. Babku R. s rodičmi doopatrovala, starala sa o ňu striedavo s rodičmi od septembra do decembra až pokiaľ neumrela. M. R. bola jej babka a mala troch synov (Q., Štefan, B.), ktorí už v roku 2005 nežili. Sama je potomok zomrelého B. a má ešte dvoch bratov B. a B. R.. Nebohý Z. R. mal dcéru Q. a syna Z., Z. zomrel a dcéra Q. ešte žije. Nebohý Q. zomrel ako bábätko, žiadnych potomkov nemal. Z. R. mal dve dcéry, T. a M.. Priamy potomok N. E. je jej krstná mama B. K.. N. E. mala okrem B. K. aj jej mamu W., syna B. a ešte dve dcéry M. a N.. B. K. mala jedného syna M.. Strýko B. mal dve dcéry L. a M.. Teta M. mala dve deti M. a Z.. Teta N. mala tri deti - N., L. a B.. I. (T.) I. bývala sama, tiež jej pomáhala, keď bolo treba upratať, alebo niečo zabezpečiť, sadla na vlak a išla za ňou. I. (T.) I. bývala v domove dôchodcov, ale nikto nevedel v akom domove dôchodcov bola. Ešte za svojho života jej darovala maľovanú truhlicu, ktorú má doposiaľ. Pomáhala aj B. K., krstnej mame z maminej strany pri rôznych príležitostiach a pri riešení jej záležitostí. Ničoho sa nedopustila a život zasvätila pomoci ľuďom. O svojich zámeroch s pozemkami pred spísaním osvedčenia s týmito osobami nehovorila. Nemala vedomosť akým spôsobom bude právne usporiadané právo k týmto pozemkom. Manžel jej povedal o zákone, ktorý mal byť schválený a aby sa tieto pozemky vysporiadali a zostali v rodine. S vyhláseniami ktoré podpísali p. K. a p. I. sa neoboznámila. Termín vydržania vôbec nepoznala, o tom sa dozvedela až keď listovala v dokumentoch svojho otca, ktorý v roku 2002 žiadal o vydržanie a potom si uvedomila, že slovo vydržanie je dôležité. Nevedela čo bolo obsahom splnomocnenia, ani nevedela či sa týkalo vydržania. Čo sa týkalo obsahu vyhlásenia p. K. a p.I., neexistovala taká rodinná dohoda, že by mala pozemky nadobudnúť ona do výlučného vlastníctva, má aj ďalších bratrancov a sesternice. V rodinnom dome babky N. E. zostali bývať súrodenci B. K., B. E. a dedko. Keď zomrela babka N. tak povedala, že im dvom zostane dom a ďalší traja súrodenci M., N. a W. budú dediť pozemky, toto vedela od krstnej mamy z ústneho počutia. Čo sa týka babky R., tam dohoda nebola žiadna. B. K. a M. R. neboli príbuzné, vedela iba z počutia, že tieto dve si medzi sebou vymieňali pozemky, ale nikdy to nebolo oficiálne zaznamenané. Neexistovala ani dohoda, že by mala nadobudnúť do výlučného vlastníctva pozemky po M. I. alebo T. I., o jej rodinných pomeroch nič nevedela. Jej otec a M. I. boli švagor a švagriná, ale nevedela potvrdiť ich rodinnú dohodu ohľadne dedenia pozemkov. Ako dieťa chodila s rodičmi pomáhať na pozemky, ktoré patrili rodičom, kde sadili obilie a kukuricu, pšenicu a jačmeň. Otec zomrel 07.10.2002 a mama v roku 1999. Po mame sa všetkých pozemkov vzdala v prospech brata. Keď zomrel otec, tak sa s bratmi dohodli, že všetko pôjde spravodlivo na tri časti, mali dedičskú dohodu, že každému pôjde rovným dielom, o pozemkoch ktoré osvedčovala, nebola s jej bratmi žiadna dohoda, nehovorila s nimi o tom. T. I. bola slobodná, nevydala sa, bola to sestra jej babky, žila v Nových Zámkoch, ale trvale v spoločnej domácnosti s nimi nežila. Teta zomrela prvá, niekedy v roku 1979 a babka zomrela v roku 1984. Predpokladala, že na babku prešli jej pozemky. Pozemky mali prejsť na jej otca, našla dokument kde otec požiadal o vydržanie. Jej rodičia užívali pozemky po tete T. I. po jej smrti. Pokiaľ bolo po tete robené dedičské konanie, tak to prešlo na jej otca a otec ako jediný žijúci syn mohol tieto pozemky obrábať. Lesné pozemky neužíval nikto. Od roku 2002 asi pozemky užívalo družstvo. Manželovi dala splnomocnenie, ale o podrobnostiach k týmto pozemkom ju neinformoval, ani sa o to nezaujímala. V roku 1995 začal mať jej syn cukrovku a v roku 2005, alebo 2006 prechádzal na inzulínovú pumpu, bola preto permanentne nevyspatá, na pozemkoch jej nezáležalo a nemala záujem o žiadne pozemky. Pokiaľ by sa ten zákon nebol chystal, tak by sa tým všetkým ani nezaoberala. JUDr. P. nikdy nevidela, nebola na jej notárskom úrade, nevie aký prejav vôle urobil jej manžel. Tety o osvedčení pozemkov vedeli od manžela. Povedala im, že sa objavili pozemky po babke N. a že by bolo dobré ich prepísať, aby neprepadli štátu. Plnomocenstvo podpísala dobrovoľne, pri plnom vedomí, nebola k tomu nútená, závažnú chorobu nemala, okrem tých veľkých problémov ktoré mala so synom. Nie je pravda, že existovali rodinné dohody o tom, že mala zdediť pozemky po N. E. a M. R., pozemky neužívala,

lebo nikto o týchto pozemkoch nevedel. Nežiadala B. K. a M. I., aby jej dali nejaké potvrdenia, resp. vyhlásenia v prospech vydania osvedčenia, ani starostu obce nežiadala o vydanie nejakého potvrdenia.

Svedkyňa B. K. (84 r.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že policajti sa jej pýtali na pozemky, ktoré jej matka N. M., vydatá E. zdedila po jej otcovi. Matka mala len jeden rok, keď jej zomrel otec. Obžalovaná je sestrina dcéra a ona je jej krstná matka, všetci jej súrodenci pomreli, zostala sama. Jej súrodenci boli W., M., N., B. a ona bola piata, najmladšia. Sestra W. bola matka B. (E.) a mala okrem nej ešte dvoch synov. Sestra M. mala dcéru M. A. a syna Z. A., tieto deti ešte žijú v Bratislave. Sestra N. mala dvoch synov a jednu dcéru, tieto deti tiež žijú v Bratislave, dcéra sa volá N., synovia L. a B.. Brat B. mal tiež deti, dcéry L., Máriu, syna B. a dcéru U., ktorí zomreli, žije len L. a M.. Po B. zostali deti, po U. deti nezostali. Sama mala dvoch synov, jeden zomrel, druhý M. žije. O roliach nevedela nič, prišli za ňou, že nejaké role zostali po maminom otcovi. Na role v osvedčení sa jej pýtal nejaký pán, ale jeho meno si nepamätala, pýtal sa jej, že keď jej súrodenci pomreli, či má o tieto role po nich záujem. Syn povedal, že nemá o ne žiadny záujem a ona povedala, že ani jej synovci o tieto role nemajú záujem. Synovci ani netere nevedeli o tom, že existujú takéto role. Podpisovala na úrade vyhlásenie B., lebo sa o ňu starala. Ten pán ktorý jej priniesol na podpis vyhlásenie jej povedal, že je jedinou dedičkou. E. zisťoval, či tie pozemky nechce, povedala, že ani ona, ani jej deti nemajú o tieto pozeky záujem. Vyhlásenie, že je jediný zákonný dedič podpísala na úrade a dala ho p. E., ktorý ju neupozoril, že sú tam aj iní dedičia. Dohoda nebola uzatvorená s nikým z rodiny, lebo o pozemkoch nevedeli. Vyhlásenia ktoré jej boli prečítané zo spisu ( č.l. 261-262) nikdy nedala p. E.. Čo sa týka rolí, ktoré podpísala pre B. E., tieto pozemky neužívala, lebo o nich nevedela, o týchto pozemkoch nevedel nikto z jej rodiny. S M. R. nemala žiadny vzťah, ani k jej pozemkom, nevedela o žiadnej rodinnej dohode, na základe ktorej mala pozemky nadobudnúť B. E.. Pokiaľ by poznala obsah vyhlásenia, tak by to nepodpísala, lebo o tejto rodine nič nevedela, nevedela ani či mala M. R. nejaký majetok. O tom čo je vo vyhláseniach, jej povedal nejaký pán, ktorého meno nevedela, ale verila mu a preto to podpísala, vyhlásenia nečítala.

Svedok B. E., na hlavnom pojednávaní uviedol, že urbársky spolok Veľké Zálužie ako združenie je bez právnej subjektivity a evidovali len toho, kto sa zapísal a požiadal o nájom ale nerobili s týmito ľuďmi zmluvy o nájme lebo sú ako spolok bez právnej subjektivity. Ako urbársky spolok užívali 123 hektárov lesa, združených tam bolo cca 280 ľudí. Urbársky spolok vyplácal nájom každý rok po predložení listu vlastníctva, na ktorom bola uvedená výmera a podľa toho dostávali ľudia aj nájomné od urbáru. Bol im predložený aj list vlastníctva od p. E. asi 4-5 rokov dozadu, ale bola to malá výmera (cca10 á), jednalo sa o les. Neskúmali komu nehnuteľnosti patrili pôvodne. V urbári ich nezaujímalo kto bol vlastníkom predtým, iba to, kto si uplatnil nárok na nájom a či tento nárok bol oprávnený. O osvedčení lesných pozemkov u notára nevedel nič. Lesné pozemky užíva a nájom urbáru platí už päť rokov Ing. C. J.. Od roku 1998 urbár užíval lesné pozemky tak, že z nich zbierali drevo, ktoré ďalej speňažovali a z týchto peňazí vyplácali nájom pre urbárnikov. V roku 2008 prenajali ako urbárny spolok pozemky Ing. C., ktorá za pozemky platí nájom, ktorý sa následne vypláca pre podielnikov. M. R., N. E. ani T. I. neboli podielničky urbárskeho spolku. Urbársky spolok nepodpísal A. žiadne splnomocnenie na zastupovanie pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v tejto trestnej veci. V súvislosti s konaním zo strany p. E. nevznikla urbáru žiadna škoda. Pri určovaní nájomného (330,-Sk/ha) vychádzali z ceny, ktorú určilo družstvo pre ornú pôdu a takáto výška nájomného bola aj v roku 2005.

Svedok Y. E., manžel obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v roku 2005 zistil cez internet okrem iných prípadov aj neznámych vlastníkov, ktorí boli príbuzní jeho manželky (obžalovanej), tetu I. R. a babku N. E. a toto jej povedal. Manželka mu povedala, že ak jej to náleží, že by to bolo dobré vybaviť. Povedal jej, že pripraví všetky papiere a podklady, pripravil vyhlásenia a osvedčenie k tomuto majetku. Vyhlásenie podpísala manželkina teta B. K. a ďalšia teta M. I.. Pripravil plnú moc, ktorú mu manželka podpísala, povedal jej, že sa to bude prejednávať pred notárom a k tomu pripravil plnú moc. Manželka sa o to nezaujímala, ani nevedela koľko pozemkov to bolo, ona to pokladala zo svojej strany za vybavené. Doklady predložil notárke JUDr. P. a ona mu dala osvedčenia, ktoré hovorili o tom, že tieto pozemky získala jeho manželka. M. R. bola babka B. E., matka jej otca a T. I. bola sestra manželkinej babky. Údaje vo vyhlásení B. K. o pozemkoch N. E. získal z internetu, nezisťoval, či existuje po nej nejaký zákonný dedič, vyhlásenie spísal sám a použil aj osobné údaje B. K. z jej občianskeho preukazu, manželka toto vyhlásenie nečítala. B. K. mu uviedla, že ona jediná dedila pozemky po svojej nebohej matke. N. E. mala vrátane B. K. päť detí, okrem B. K. ostatní zomreli, ona bola jedinou dedičkou po N. a keď podpísala vyhlásenie o rodinnej dohode medzi jej súrodencami, tak s ním súhlasila. Potomkovia N. nebohých detí ešte žijú. Vyhlásenie pred notárom urobil sám na

základe informácií z internetu a vedomosti, ktoré v tom čase mal, nevedel uviesť z čoho vychádzal pri prezentovaní informácie, že B. E. užívala pozemky, ktoré boli predmetom notárskej zápisnice. Je pravda, že B. E. neužívala pozemky, ale užívali ich jej predkovia, konkrétne N. E. a jej dedička p. K., ale nevedel uviesť odkedy to užívali, ani nevedel akým spôsobom to užívali. V čase vyhlásenia vydržania pozemky užívalo družstvo, v katastri boli vedené pod príslušnými menami, s tým, že bol v zátvorke uvedený SPF a v užívaní družstva, v krátkosti sa o nich hovorilo, ako o pozemkoch neznámych vlastníkov. V tom čase už v obci prebehol ROEP, pozemky boli už napísané na listoch vlastníctva, konkrétne na nich boli uvedené mená manželkinej babky a tety, žiadna poznámka tam nebola, len v zátvorke SPF. Informácie o vlastníkoch pozemkov si overoval na pozemkovej knihe, kde bola ku každému pozemku vedená chronológia vlastníkov a vlastníckych vzťahov, identifikoval ich podľa dátumu narodenia, podľa konkrétnych mien a podľa rodinných vzťahov. Mal vedomosť o tom, že bolo prejednané aj dedičstvo po N. E., že p. B. K. zdedila v tej dobe tieto pozemky, ale dedičské konanie nevidel a neoveroval si, či toto dedičské konanie bolo zaevidované na listoch vlastníctva a v pozemkovej knihe. Slovenský pozemkový fond o vyjadrenie k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nepožiadal, lebo ho o to nikto nežiadal. Existenciu rodinnej dohody, podľa ktorej mala manželka nadobudnúť osvedčené pozemky si u nej neoveroval lebo manželka sa o to nezaujímala, ale všetko nechala na neho, povedala, že sa tomu nerozumie. Medzi B. K. a M. R. nebol žiadny príbuzenský vzťah, ale rodiny sa pravidelne navštevovali a bol medzi nimi blízky vzťah. Nepamätal si odkiaľ mal takéto informácie o rodinnej dohode. B. K. bola sestra manželkinej matky a M. R. bola matka manželkinho otca. M. I. rod. P. bola prvý krát vydatá za Z. R., brata manželkinho otca, bývala za slobodna oproti manželkiným rodičom. Medzi T. I. a M. I. nebol žiadny príbuzenský vzťah, T. zomrela bezdetná a bývala určitý čas u manželkiných rodičov z takýchto vedomostí a informácii, ktoré mal v tej dobe urobil vyhlásenie pred notárom o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom podľa notárskej zápisnice. Manželka pozemky po T. neužívala, neboli vysporiadané, boli uvedené ako pozemky neznámeho vlastníka. Nevedel uviesť, ktorý právny predchodca jeho manželky nadobudol vlastnícky vzťah vydržaním k týmto pozemkom. Mal informáciu, že po T. I. bolo dedičské rozhodnutie, ktoré nevidel, kde dedičmi mali byť dvaja synovia sestry T. I. (M.) a jeden z tých synov bol prvým manželom M. I.. Nevedel uviesť od koho mal tieto informácie, ani ktorý notár, alebo súd robil toto dedičské rozhodnutie, nevidel toto rozhodnutie, na internete bolo uvedené meno T. I. a bola tam vedená ako neznámy vlastník, lebo v zátvorke bol SPF. B. E. podpísala jednotlivé splnomocnenia na Obecnom úrade vo Veľkom Záluží na matrike. Manželka mu povedala, že tomu nerozumie a všetko nechala pripraviť jemu, ani to nečítala, len podpísala. Vedela, že sa jedná o jej babku a tetu, ale na rodinné dohody, ktoré boli obsahom vyhlásenia B. K. a M. I. sa jej nepýtal. Notárske zápisnice manželke neukazoval, povedal jej, že je to vybavené a ona sa nepýtala akým spôsobom to vybavil pred notárom. Manželka podpisovala zmluvu s družstvom, ale nekontrolovala o ktoré pozemky sa jedná, lebo mala aj iné pozemky. Vyhlásenie obce k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním spisoval sám, nepamätal si, či údaje vo vyhlásení overoval starosta obce, teda či údaje ktoré sú uvedené vo vyhlásení obce zodpovedajú skutočnosti, nepamätal si akým spôsobom to starosta podpísal, predkladal mu aj vyhlásenia B. K. a M. I.. Pozemky, ktoré manželka nadobudla na základe jednotlivých notárskych zápisníc vlastní doposiaľ. Cena ornej a lesnej pôdy sa v tej dobe pohybovala okolo 5,- Sk/m2 a pôda, ktorá bola predmetom notárskych zápisníc sa využívala na poľnohospodárske účely ako orná pôda. Žiadne plány s pozemkami nemali, išlo im len o to, aby boli pozemky vysporiadané, aby mali konkrétneho vlastníka. Nevedel o tom, že by tieto pozemky boli určené územným plánom obce na zástavbu, bola to pôda určená na poľnohospodárske účely.V rokoch 2004-2005 bol krátkodobo konateľom s.r.o., ktorú mala vytvorená obec Veľké Zálužie, predmetom činnosti s.r.o. bolo vykonávať drobné služby pre obec (drobné stavebné úpravy obce, starostlivosť o zeleň, čistotu) a bežné právne poradenské veci. Krátky čas sa podieľal ako splnomocnený zástupca obce na vysporiadaní pozemkov v katastri obce Veľké Zálužie v prospech obce, lebo obec mala záujem vytvoriť plochu v extraviláne pre priemyselný park, jednalo sa asi 800 hektárov nevysporiadaných pozemkov, ale nepodarilo sa to pre nezáujem občanov. Nepamätal si, či pozemky osvedčené v notárskych zápisniciach mali byť súčasťou pripravovanej súvislej plochy, ale samotné osvedčenie neviedlo k tomuto účelu. Nevedel uviesť, či p. K. vyhlásenie o rodinnej dohode ohľadne pozemkov podpisovala so znalosťou veci, snažil sa jej vysvetliť, že sa jedná o pozemky jej matky a pozemky po tete, na čo povedala, že to manželke podpíše. M. I. v tejto súvislosti povedal, že ide o pozemky po T. I. a podstatu jej vysvetlil. Nejaké pozemky si osvedčoval aj sám po svojich právnych predchodcoch.

Svedok JUDr. I. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka notárskej zápisnice č.524/2005 táto bola spísaná dňa 21.12.2005 a o spísanie ju požiadal JUDr. Y. E., ktorý predložil splnomocnenie s overeným podpisom, podľa ktorého ho B. E. splnomocnila na spísanie a prevzatie osvedčenia

po nebohej N. E. ktorá bola zapísaná v listoch vlastníctva pre katastrálne územie Veľké Zálužie. Osvedčovali sa podiely po nebohej N. E. a M. R. tak, ako boli uvedené v notárskej zápisnici. Notárska zápisnica č. 532/2005 bola spísaná dňa 28.12.2005 na základe tých istých okolností ako pri predchádzajúcej notárskej zápisnici s tým, že sa osvedčovali pozemky po nebohej T. I.. Pán E. jej v oboch prípadoch predložil splnomocnenie B. E., vyhlásenie obce Veľké Zálužie, vyhlásenia dotknutých vlastníkov, nepamätala si, či ho žiadala doplniť podklady pre vydanie osvedčenia. Pán E. nepredložil žiadne dedičské rozhodnutia alebo úmrtné listy po nebohých vlastníkoch, nerobila po nich žiadne dedičské konania, nestotožňovala ich právnych nástupcov ani osoby, ktoré podávali vyhlásenie, pretože predpokladala, že keď takéto vyhlásenie urobili, boli si vedomí právnych následkov, ktoré by im z toho mohli vyplývať. Uviedla, že notárske zápisnice nemajú silu rozsudkov, dajú sa kedykoľvek napadnúť, bola tam aj klauzula o tom, že vydanie tohto osvedčenia nebránilo oprávneným, aby si mohli uplatniť nároky na vlastnícke právo súdnou cestou, účastníci úkonu boli na to aj upozornení. Podľa vyhlásenia obce tam bol potvrdený rodinný vzťah s p. R. a N. E.. Po roku 2005 sa menil spôsob spisovania notárskych zápisníc v súvislosti s osvedčovaním nehnuteľnosti. JUDr. E. predtým, než s ním spisovala osvedčenie nepoznala, nežiadala od neho vyjadrenie od SPF, lebo mu verila aj vzhľadom na vyhlásenia právnych nástupcov s overeným podpisom a potvrdenie starostu obce, ktoré jej predložil. Keďže boli takýmto spôsobom identifikovaní všetci právni nástupcovia nebohých vlastníkov, nebolo podľa jej názoru potrebné vyhlásenie SPF. Dobu užívania nehnuteľností overenú nemala, overovala len vyhlásenie účastníka, písomný podklad o užívaní a období užívania nemala, len ústne vyhlásenie účastníka a písomnosti, ktoré na podporu svojho vyhlásenia predložil. Začiatok a plynutie doby vydržania v tom čase neuvádzala, lebo to nepovažovala za potrebné, v tých časoch sa to do notárskej zápisnice neuvádzalo, uvádzal sa len koniec vydržacej doby na základe vyhlásenia účastníka úkonu. Notár nemal povinnosť po obsahovej stránke skúmať doklady, ktoré mu boli predložené, prípadne preverovať obsah vyhlásenia, osvedčoval iba vyhlásenie účastníka a osvedčenie sa potom na katastri evidovalo záznamom. Pri spisovaní notárskej zápisnice notár, ako úradná osoba osvedčoval vyhlásenie účastníka a zaznamenával ho do notárskej zápisnice, teda iba deklaroval nejaké vyhlásenie účastníka. Pani E. fyzicky pri spisovaní notárskej zápisnice nebola, nikdy ju nevidela. V súvislosti s vydaním týchto osvedčení bola na jej notárskom úrade vykonaná kontrola z Ministerstva spravodlivosti SR a z Notárskej komory, ktorá zistila nedostatky. Vytkli jej, že nežiadala vyjadrenie SPF a nedostatočne zistila právnych nástupcov dotknutých osôb. Notárska komora ju za také konania disciplinárne potrestala peňažnou pokutou. Vyslovila presvedčenie, že v tom čase mala dostatok podkladov, ako to vyžadovalo ustanovenie § 63 zákona č. 323/1992 Zb. platného v čase spisovania osvedčenia. Za právnych nástupcov považovala osoby, ktorých vyhlásenia ako výlučných vlastníkov jej boli predložené, k čomu bolo zároveň predložené vyjadrenie obce. Nemala vyjadrenie príslušnej právnickej osoby (SPF), lebo mala vyhlásenie od vnučky nebohej, že tam vznikla rodinná dohoda. Boli jej predložené listy vlastníctva po zápise registra obnovenej evidencie pôdy, ale myslela si, že tento register nie je najpresnejší.

Svedok C. K., bývalý starosta obce Veľké Zálužie na hlavnom pojednávaní uviedol, že B. E. poznal od narodenia a p. E. poznal z obce, ako spoluobčana. V roku 2004 p. E., ktorý bol právnik prišiel na obecný úrad overiť plné moci k prevodom pozemkov, bližšie mu nehovoril, plné moci mu overovala pracovníčka úradu. Potreboval aj vyjadrenie obce k prevodu pozemkov, ktoré mu podpísal s tým, že obec nemá námietky k prevodu pozemkov, lebo nepatrili do majetku obce, ale nepamätal si presne čo tam bolo napísané. Pracovníčka úradu to preverovala podľa katastrálnej mapy majetku obce. V potvrdení sa nevyjadroval k právnemu nástupníctvu a vzťahom k jednotlivým osobám. E. pracoval pre obec Veľké Zálužie. Obec založila s.r.o. s názvom Obec Veľké Zálužie a p. E. tam robil konateľa. Spoločnosť sa zaoberala výstavbou a dávali dokopy aj pozemky, ktoré mali slúžiť pre rozvoj obce. V tej dobe (r.2004) sa vysporiadalo asi 7 hektárov, trhová cena za poľnohospodársku pôdu bola v tom čase 3,50 Sk za meter štvorcový. V rámci územného plánu obce v roku 2004 sa počítalo v extraviláne obce so zástavbou pre cudzích investorov, celé to zastrešovalo Sario. Jeho pracovníčka kontrolovala všetko čo podpisoval, aby to nebolo v rozpore so zákonom. Nepamätal sa, či p.E. alebo p.E. predávali nejaké pozemky za účelom vyporiadania pozemku pre investora. Nevedel uviesť, prečo vyjadrenie obce nebolo označené značkou úradu, ani či kópia tohto vyhlásenia bola založená na obci, lebo všetko zobrali policajti. Znalecký posudok k cene pôdy pre Sario vyhotovoval znalec p. Karol Kaluz v roku 2004 - 2005. Vyhlásenie pre p. E., že nemá námietky, aby p. E. dedila po T. I. podpísal, lebo to nebol obecný majetok, tak to neriešil. Nič mu nehovorilo meno M. I., niečo mu hovorilo meno B. K., nevedel nič o vlastníckych vzťahoch k pozemkom v rodinách nebohej N. E., M. R. a T. I.. Nevedel o tom, aké pozemky, odkedy a akým spôsobom v rámci extravilánu obce užívala p. E., ani nevedel či platila dane za nehnuteľnosti, lebo to riešila pracovníčka úradu.

Svedok Ing. V. V. pracovníčka SPF, Regionálneho odboru Nitra na hlavnom pojednávaní uviedla, že na SPF sa v určitom období začali množiť oznámenia zo správy katastra, kde prišlo k zápisom vlastníctva do listov vlastníctva, kde bol pri pozemkoch uvedený SPF ako nakladateľ, resp. správca. Na základe toho, SPF podal podnet na katastrálny úrad vo veci prešetrenia postupu zápisov vlastníckych práv do listov vlastníctva a zároveň podal podnet na krajskú prokuratúru vo veci prešetrenia postupu správy katastra. Bolo zistené, že k usporiadaniu vlastníctva došlo vydržaním, formou notárskej zápisnice. Z notárskych zápisnic zistili, že SPF bol opomenutý pri vyjadrení sa k usporiadaniu vlastníckeho práva vydržaním ako správca pozemkov neznámych vlastníkov. SPF viedol účtovníctvo len na pozemky vo vlastníctve štátu a v správe SPF, pri cenách vychádzal z údajov databázy výskumného ústavu pôdoznalectva, konkrétne cenu pôdy neznámych vlastníkov neevidoval. Ceny ktoré udával výskumný ústav pôdoznalectva boli platné pre celé katastrálne územie, teda aj pre územie Veľké Zálužie, pričom táto cena nebola podstatná pre určenie výšky škody. SPF si uplatňoval výšku škody v zmysle vyhotovených znaleckých posudkov. Jednalo sa poväčšine o ornú pôdu, v obci sa zrealizoval ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) a následne došlo k zápisu pôdy do listov vlastníctva. Zistilo sa o aký druh pozemku ide, o akú výmeru a vlastníctvo. Táto pôda bola užívaná prevažne na poľnohospodárske účely. SPF neužíval pozemky, ale ich prenajímal, tieto boli asi prenajaté PD Veľké Zálužie. Nájomné zmluvy sa nachádzali na regionálnom odbore, cena nájmu bola určená podľa vyhlášky pre určenie ceny ornej pôdy a trvalého trávnatého porastu (za hektár) a existoval aj interný pokyn SPF, ktorý určoval, aké percento zo sumy za hektár sa bude platiť ročný prenájom, teda určoval výšku nájomného. Správa SPF pri nehnuteľnostiach sa vyznačovala na základe zápisu registra obnovenej evidencie pôdy. definoval, kedy ide o neznámeho vlastníka a v zmysle tohto ustanovenia katastrálneho zákona a zákona č.180/1995 Zb. sa zapisoval ako správca nehnuteľnosti SPF. Správa katastra zapisovala tento údaj, pokiaľ si nikto neuplatnil nárok na pozemok, ale ak by si niekto uplatnil nárok na tento pozemok, tak by tam bol uvedený známy vlastník. SPF tam bol uvedený, lebo neexistovali známi vlastníci. Reštitučné nároky na pôdu sa doposiaľ uplatňujú. Vlastníctvo si bolo možné usporiadať reštitučným nárokom, vydržaním, súdom. SPF sa k tomu vždy vyjadroval, či už k prededeniu, vydržaniu, pri uplatnení vlastníckeho práva na súde, ale aj pri uplatnení reštitučných nárokov. Nezrovnalosti v zápisoch nebolo možné riešiť dohodou, iba právnou cestou.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov z prípravného konania:

Svedok Ing. M. K. vo výpovedi zo dňa 10.11.2010 (čl. 250-254) uviedol, že pochádza z obce Veľké Zálužie, jeho matka je B. K. a jeho babka z maminej strany bola N. E. rod. M.. Babka zomrela ešte pred jeho narodením, ale či bolo po jeho starých rodičoch z matkinej strany urobené dedičské konanie si nepamätal. Jeho matka je jediná žijúca z piatich detí N. E. a spomínala mu, že F. E. podpisovala nejaký dokument ohľadne pozemkov v dobrom úmysle. Nevedel sa vyjadriť k žiadnej rodinnej dohode po M. R., ktorá bola babka B. E. z otcovej strany. Jeho matka a M. R. neudržiavali žiadny bližší vzťah, ale jeho matka sa často stretávala s B. E. a udržiavali užší rodinnný vzťah. B. E. je jeho sesternica, ale nikdy sa nerozprávali o pozemkoch, alebo o tom, že im jeho matka podpísala nejaké papiere, dal si to do súvislosti až keď vypukla mediálna aféra. Osobne záujem o pozemky nemal a nezaujímal sa o usporiadanie pozemkov vo Veľkom Záluží.

Svedok Ing. B. O. vo výpovedi zo dňa 07.12.2010 (čl. 204-207) uviedol, že je predsedom Poľnohospodárskeho družstva Veľké Zálužie, ktoré obrábalo cca 1550 ha ornej pôdy, časť pozemkov mali vo vlastníctve a časť prenajímali od fyzických osôb, cirkvi, obce a SPF. K pozemkom mali nájomné zmluvy a vyplácali prenajímateľom za pôdu nájomné. Družstvo malo od roku 2006 zakúpený program z katastra, kde bol zoznam vlastníkov nehnuteľností a na základe toho zistili, že u časti parciel, na ktoré malo družstvo uzatvorené platné nájomné zmluvy došlo k zmene vlastníckych práv a väčšinou tam figuroval JUDr. E.. Medzi prenajímateľom (SPF) a družstvom (PD) bola uzatvorená nájomná zmluva č.4-0254-05 dňa 14.04.2005. V roku 2005 malo družstvo nájomný vzťah k výmere 685 ha pôdy (SPF). Zmluva sa upravovala každý rok dodatkami podľa inventarizácie k 15.10. daného roka v časti výmery pôdy a výšky nájomného. V roku 2006 si niektorí dotknutí vlastníci prišli prevziať nájomné na družstvo a bolo im oznámené, že na liste vlastníctva už nie sú vedení ako vlastníci. Všetky dotknuté pozemky od roku 1991 užívalo nepretržite družstvo, okrem pozemkov, ktoré boli vydané osobám na náhradné užívanie na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, od roku 1991 tieto pozemky nikdy

neužíval JUDr. Tkáč. Družstvo nebolo v tejto veci poškodené zmenou vlastníckych práv, lebo nájomné museli platiť naďalej aj napriek zmenám vlastníctva.

Svedkyňa M. I. vo výpovedi zo dňa 03.11.2010 (čl. - 237) uviedla, že je rodáčka z obce Veľké Zálužie a ešte počas života chcela pozemky, ktoré vlastnila, prepísať na svoje deti. Dcéra jej povedala, že také zmluvy spisoval JUDr. E. na Obecnom úrade vo Veľkom Záluží, tak jej odovzdala všetky podklady k zmluvám. Počas spisovania zmlúv jej Tkáč povedal, že sú nevysporiadané aj pozemky T. I., ktorá bola sestrou jej svokry z prvého manželstva. T. bola slobodná, bezdetná a žila v Nových Zámkoch a ona by mala byť jedinou žijúcou príbuznou tejto osoby. Keď mal E. jej zmluvy hotové, prišla na obecný úrad na overenie podpisov, podpísala tam viacero papierov v domnení, že súvisia s prepisom jej pozemkov na jej deti, tieto nečítala, lebo plne dôverovala p. E.. Čo sa týkalo vyhlásenia, ktoré podpísala, že bola jediná dedička po T. I. o tomto nevedela nič, nemala vedomosť, či po nej bolo robené dedičské konanie. B. E. bola vzdialená neter T. I.. Nemala vedomosť, že podpisovala také vyhlásenie, lebo pokiaľ by o tom vedela, v prvom rade by vyhlasovala v prospech vlastných detí a nie v prospech B. E.. Nikdy sa nedohodli, že majetok po T. I. bude rozdelený pre B. E.. Podpis na vyhlásení bol jej, bližší vzťah s B. E. (neterou) neudržiavala.

Znalec Doc. Ing. Kamil Hudec, PhD. z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia, Záhradníctvo na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 7/2014 v zhode s jeho písomným vyhotovením, aj na záveroch doplnku k znaleckému posudku č. 1 vypracovanom pod č. 12/2014 a doplnku č. 2 vypracovanom pod č. 1/2015. Uviedol, že mu nie sú známe žiadne také skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zmenu záverov prezentovaných v písomne podanom znaleckom posudku. Vo vzťahu k oceneniu pôdy porovnávacou metódou (znalecký posudok, doplnok č. 12/2014 - na návrh obhajoby) uviedol, že ocenenie nehnuteľností porovnávacou metódou je podľa jeho názoru, osobných skúsenosti, vedomia a svedomia podhodnotené a neobjektívne. Pôda, ktorú ako znalec oceňoval, nebola určená podľa vyjadrenia obce na zástavbu, inak by ju ani oceňovať nemohol, musel by to oceňovať znalec z odboru stavebníctvo. Pri výpočte ceny poľnohospodárskej pôdy vychádzal zo zákona č. 582/2004 Z. z. v platnom znení. Všeobecnú hodnotu pôdy násobil podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. koeficientom polohovej diferenciácie. Okolnosti ktoré by znehodnocovali hodnotu pôdy, prípadne zvyšovali jej hodnotu nezistil, jediný faktor ovplyvňujúci hodnotu pôdy bola jej rozdrobenosť medzi viacerých vlastníkov, ale tento fakt zohľadnil v koeficiente polohovej diferenciácie použitím koeficientu redukujúcich faktorov. Vo vypracovanom doplnku k znaleckému posudku sa vyjadril k porovnávacej metóde výpočtu ceny nehnuteľnosti. Táto metóda sa takmer nepoužíva, je daná vo vyhláške pre skupiny pozemkov, ale je menej zaužívaná. Náš reálny trh s pôdou neodráža objektívnu hodnotu pôdy, keďže trh s pôdou nie je taký rozvinutý. Metóda polohovej diferenciácie sa približuje k reálnej hodnote pôdy, ktorú používa aj pozemkový fond a ktorý určuje ceny pôdy podľa bonity pôdy.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckých posudkov v súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2015 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Kamilom Hudecom, PhD. vyplýva, že znalec na základe požiadavky súdu pri nezrovnalostiach v podieloch prepočítal v doplnku znaleckého posudku (k č. 7/2014) osvedčené podiely jednotlivo a určil celkovú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a celkovú všeobecnú hodnotu spoluvlastníckych podielov nehnuteľností (poľnohospodársku pôdu), ktoré boli osvedčené v zápisniciach JUDr. P. v prospech obžalovanej.

Zo záverov znaleckého posudku č. 07/2008, vypracovaného znalcom Ing. Karolom Kissom z odboru lesníctvo, odhad hodnoty lesov zo dňa 26.02.2008 bolo zistené, že všeobecná hodnota lesných pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N 524/2005 ( po M. R.), spísanej dňa 21.12.2005 notárkou JUDr. I. P., zapísaných na liste vlastníctva č. 4578, pre katastrálne územie Veľké Zálužie, označených ako parcely číslo 3742, 3744, 3748, 3750, 3751, 3752, 3756, 3757 a 3759 o výmere 4 574,30 m2 predstavuje sumu 3035,60 eur (91.450,48 Sk) Všeobecná hodnota lesných pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N 532/2005 ( po T. I.), spísanej dňa 28.12.2005 notárkou JUDr. I. P., zapísaných na liste vlastníctva číslo 4578, pre katastrálne územie Veľké Zálužie, označených ako parcely číslo 3742, 3744, 3748, 3750, 3751, 3752, 3756, 3757 a 3759 o výmere 1 155,58 m2 predstavuje sumu 766, 87 eur (23 102,59 Sk).

Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalkyňou Ing. Dášou Sedláčkovou, z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplynulo, že znalkyňa určila hodnotu nehnuteľností (podľa druhu a umiestnenia pozemku), ktoré boli uvedené v notárskej zápisnici N 524/2005, N 532/2005 so špecifikáciou podľa listov vlastníctva, parciel, parcelných čísiel, výmer,druhov pozemkov, spoluvlastníckych podielov, lokality, ceny metódou polohovej diferenciácie. Nemala dostatok podkladov pre danú lokalitu a typ pozemku na výpočet hodnoty nehnuteľností porovnávacou metódou. Konštatovala v tejto súvislosti, že najobjektívnejšia metóda na ohodnotenie pozemkov registra E bola metóda polohovej diferenciácie, ktorej základom je transformácia jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku pomocou koeficientu polohovej diferenciácie na všeobecnú hodnotu pozemku. Znalkyňa určila hodnotu osvedčených nehnuteľností ( po nebohej M. R.- LV 4578, 5140 a nebohej Ilone Hrnkovej- LV 3396, 3397, 3398, 3955, 4578, 5140) podľa notárskych zápisnic, údaje spracovala do tabuliek a vypočítala všeobecnú hodnotu nehnuteľností v celosti, hodnotu jednotlivých parciel a osvedčených podielov so zohľadnením druhu a umiestnenia pozemkov (po M. R. za podiely vo výmere 103,48 m2 vo výške 215,29 eur a podiely po T. I. vo výmere 537,05m2 vo výške 3401,23 eur).

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z ustanovenia § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok platný v čase vydania osvedčení) vyplývalo, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá:

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu (napr. § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona NR SR č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách), alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, (napr. § 34 ods. 2 druhá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom), že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Z podnetu SPF na prešetrenie postupu správy katastra súd zistil, že dňa 12.06.2006 podal Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Nitra na Katastrálny úrad v Nitre podnet na prešetrenie postupu správy katastra v súvislosti s opakujúcim sa zápisom zmien vlastníctva v založených listoch vlastníctva v katastrálnom území Veľké Zálužie na základe notárskych zápisníc, ktoré osvedčovali vyhlásenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. SPF žiadal o prešetrenie postupu Správy katastra Nitra pri zápise týchto listín do katastra nehnuteľností záznamom vzhľadom na § 36a zákona č. 162/1995 Z.z.

v platnom znení, podľa ktorého správa katastra záznam nevykoná, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra. V danom katastrálnom území bol do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP pod č. Z 851/2002, z čoho vyplývalo, že všetky osvedčené nehnuteľnosti mali už založený list vlastníctva so zapísaním vlastníka (vlastníckeho práva) v časti B. Išlo o listy vlastníctva č. 2325, 4578, 2901, 4762 a 3626, kde ako vlastník bola zapísaná Slovenská republika s právom správy Slovenského pozemkového fondu a o ďalšie listy vlastníctva, medzi ktorými boli aj listy vlastníctva č. 2203, 2281, 3377, 3378, 3403, 3404, 3800, 4578, 4836, 4108, 3396, 3397, 3398, 3955, 4578, v ktorých boli ako vlastníci zapísaní neznámi vlastníci, ktorých zastupoval v konaní pred orgánmi verejnej správy Slovenský pozemkový fond, ktorý bol taktiež uvedený na príslušných listoch vlastníctva v zátvorke. Podľa vyjadrenia SPF, Správa katastra Nitra nemala vykonať záznamy, ale mala notárske zápisnice vrátiť a odkázať dotknuté osoby, aby uzatvorili dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k predmetným nehnuteľnostiam. Takisto v podnete Slovenský pozemkový fond poukázal na to, že sa nevyjadrovali v zmysle § 63 Zákona č. 33/1992 Z.z. v platnom znení, a to ani ako správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ani ako právnická osoba, ktorá má právo nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov.

Katastrálny úrad v Nitre v odpovedi na prešetrenie postupu zo dňa 18.07.2006 uviedol, že s poukazom na príslušné ustanovenia katastrálneho zákona a prešetrením dotknutých listov vlastníctva neboli zistené žiadne pochybenia Správy katastra Nitra pri zápise listín do katastra nehnuteľností. V odôvodnení tohto stanoviska uvádzal, že ak bolo vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva, platil princíp, že všetky verejné listiny a iné listiny museli vychádzať z údajov katastra a v tomto duchu treba posudzovať aj verejnú listinu - osvedčenie notára o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 Notárskeho poriadku a ak osvedčenie vychádza z údajov katastra, správa katastra osvedčenie zapíše. Od 15.04.2004, kedy nadobudla účinnosť novela katastrálneho zákona pod č. 173/2004 Z.z., správa katastra neskúmala notárske osvedčenie z pohľadu náležitostí verejnej listiny podľa § 63 Notárskeho poriadku, t.j. preskúmaniu nepodliehalo zisťovanie, či osvedčenie obsahuje v tomto prípade vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol príslušný na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo mal právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva, alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Toto skúmanie bolo podmienkou zápisu listiny práve do účinnosti tejto novely na základe § 36a katastrálneho zákona, podľa ktorého platilo, že správa katastra posúdila, či predložená verejná listina vydaná podľa osobitného predpisu (§ 63 Notárskeho poriadku) obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu (§ 63 Notárskeho poriadku). Za vecný obsah a náležitosti osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zodpovedal v plnej miere príslušný notár ako štátom určená a splnomocnená osoba vykonávať notársku činnosť, ktorou je aj osvedčovanie právne významných skutočností, a nie správny orgán katastra, ktorý je pri zápise takejto listiny evidenčný orgán. Správe katastra neprináležalo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť osvedčovaných skutočností ohľadom zistenia a uvedenia údajov o vlastníkoch (evidovaných na listoch vlastníctva po ROEP ako neznámych vlastníkov), resp. ich právnych nástupcov v osvedčení, ako aj splnenie podmienok vydržania v prospech nových nadobúdateľov.

Dňa 20.06.2006 podal Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Nitra na Krajskú prokuratúru v Nitre podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v súvislosti s opakujúcim sa zápisom zmien vlastníctva v založených listoch vlastníctva v katastrálnom území Veľké Zálužie na základe notárskych zápisníc, ktoré osvedčovali vyhlásenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. Správa katastra Nitra zapísala záznamom do katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Veľké Zálužie notárske zápisnice osvedčujúce vyhlásenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnými notárskymi zápisnicami dotknuté, boli evidované na listoch vlastníctva, pričom jedným z údajov týchto listov vlastníctva bol aj záväzný údaj o vlastníckom práve, resp. vlastníkovi. Zápisom notárskych zápisníc bol porušený § 36a Zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správa katastra záznam nevykoná, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra. V danom katastrálnom území bol do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP pod č. Z 851/2002 z čoho vyplývalo, že všetky osvedčené nehnuteľnosti mali už založený list vlastníctva so zapísaním vlastníka (vlastníckeho práva) v časti B. Správa katastra zápisy vykonať nemala, ale mala notárske zápisnice vrátiť a odkázať dotknuté osoby, aby uzatvorili dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetné notárske zápisnice spísali notárske úrady JUDr. B. K. v Nitra a JUDr. I. P. vo Z.. (76-77)

Dňa 25.09.2006 bola za účasti dvoch poverených pracovníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a dvoch poverených pracovníkov - členov Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky, vykonaná previerka na Notárskom úrade JUDr. I. P., ktorej účelom bola kontrola dodržiavania zákonnosti pri vydávaní notárskych zápisníc o vydržaní. Súčasťou kontroly bolo 38 spisov, okrem iných aj spisy N 524/2005, NZ 67330/2005, NCRls 66512/2005 a N 532/2005, NZ 68417/2005, NCRls 67574/2005 (jedná sa o notárske zápisnice, ktoré sú predmetom tohto konania).V oboch týchto spisoch bolo zistené, že chýbali vyhlásenia Slovenského pozemkového fondu, že k vzniku vlastníckeho práva k vydržiavaným nehnuteľnostiam nemá výhrady. V listoch vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré notárka použila ako podklad pre vydanie notárskych zápisníc, je v časti B vedľa mena nezisteného vlastníka - fyzickej osoby uvedené (SPF). V zmysle ustanovenia § 16 odsek 2 Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastupoval v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy nezistených vlastníkov Slovenský pozemkový fond, ktorý sa v zmysle § 63 Notárskeho poriadku mal pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyjadriť. Mnohé listy vlastníctva, použité ako dôkaz pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neboli ku dňu vydania zápisnice aktualizované. Vo všetkých 38 kontrolovaných spisoch neboli dôkazmi doložené tvrdenia fyzických osôb o ich právnom nástupníctve po osobách označených v príslušných listoch vlastníctva ako nezistení vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností. V spisoch sa nenachádzajú úmrtné listy nezistených vlastníkov ani dedičské rozhodnutia potvrdzujúce zákonné nástupníctvo osôb vyhlasujúcich, že sú ich jediní zákonní dedičia, notárka vychádzala výlučne z ich čestných vyhlásení. V mnohých notárskych zápisniciach o vydržaní sa notárka nevysporiadala s otázkou začatia vydržania, jeho dobromyseľnosťou, nepretržitosťou a nerušeným užívaním nehnuteľností. V závere protokolu o previerke sa uvádza, že notárka pri vydávaní notárskych zápisníc o osvedčovaní vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedodržala náležitosti predpísané zákonom č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. (82-84)

Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nitra dňa 28.07.2006 Krajskej prokuratúre oznámil, že Regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu sa nevyjadroval v zmysle § 63 písmeno a) odsek 3 Zákona č. 323/1992 Z.z k vzniku vlastníckeho práva k pozemkom označeným v notárskych zápisniciach, ktoré mu boli prokuratúrou predložené a takisto Slovenský pozemkový fond nevedie súdny spor o určenie vlastníctva k niektorému z pozemkov označených v predložených notárskych zápisniciach. (86)

Obec Veľké Zálužie vydala pre Krajskú prokuratúru Nitra dňa 10.07.2006 stanovisko k vydržaniu vlastníckych práv k pozemkom, v ktorom uvádza, že výmera pôdy v katastrálnom území Veľké Zálužie predstavuje cca 3600 ha. V roku 2002 bol v obci vykonaný ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) a po jeho spracovaní obec zistila neznámych vlastníkov približne na výmere 800 ha. Obec vyvinula maximálnu súčinnosť v snahe zistiť všetkých vlastníkov pôdy a preto vyzývala občanov, o ktorých predpokladala, že by mohli byť zákonnými nástupcami pôvodných vlastníkov. Obec mala záujem vysporiadať v maximálnej miere pôdu neznámych vlastníkov aj v nadväznosti na tú skutočnosť, že doterajšie jednania s potencionálnymi investormi boli kvôli tomuto problému neúspešné a obec najviac stratila pri jednaní s veľkým investorom v roku 2005, ktorý mal záujem v katastri obce postaviť priemyselný závod, k čomu nakoniec z titulu nevysporiadania pozemkov nedošlo. Obec bola nútená v záujme ďalšieho rozvoja obce a jej okolia vysporiadať vlastnícke vzťahy s domnelými nástupcami neznámych vlastníkov a z toho titulu obec nebránila v snahe tieto nehnuteľnosti vysporiadať. Obec jednotlivé prípady žiadateľov posudzovala individuálne a tam, kde neboli dôvody k spochybneniu, vydala súhlasné stanovisko k nadobudnutiu vlastníctva k pôde vydržaním. (92)

Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne štátneho podniku LESY Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2009 v súvislosti s notárskymi zápisnicami spísanými notármi JUDr. I. P. a JUDr. B. K. a osobou JUDr. Y. E. vyplynulo, že štátny podnik nebol týmito osobami kontaktovaný. Išlo o pozemky, ktoré boli odovzdané do samostatného hospodárenia Urbárskemu spolku Veľké Zálužie o celkovej výmere 1 230 135 m2 a to na základe žiadosti urbáru zo dňa 20.08.1992 v súlade so Zákonom č. 229/1991 Z.z. o pôde. Z toho dôvodu štátny podnik LESY SR na uvádzaných pozemkoch už od roku 2002 nehospodáril, nemal pozemky v držbe z iných dôvodov a ani ich nevlastnil. Podniku v súvislosti s prechodom vlastníckeho práva formou týchto notárskych zápisníc nevznikla žiadna škoda. K tomuto vyjadreniu bola právnou zástupkyňou š.p. LESY Slovenskej republiky predložená aj Dohoda o odovzdaní majetku oprávnenej osobe, ktorou bol Urbársky spolok Veľké Zálužie, zo dňa 23.09.1992 ako aj Záznam napísaný dňa

23.09.1991 na Obecnom úrade Veľké Zálužie pri príležitosti odovzdania majetku bývalého urbárskeho spolku jeho právnemu nástupcovi Urbárskemu spolku Veľké Zálužie. (112-123)

V zmysle Plnomocenstva zo dňa 20.08.1992 Spolok urbárskej spoločnosti Veľké Zálužie splnomocnil B. E. na zastupovanie v zmysle § 37 Zákona č. 330/1991 Z.z. majiteľov väčšiny podielov urbárskej spoločnosti v konaní vyplývajúcich z § 36 Zákona č. 330/1991 Z.z. a Zákona č. 229/1991 Z.z. v plnom rozsahu, pričom neoddeliteľnou súčasťou splnomocnenia je zoznam spoluvlastníkov s výškou podielnictva. (132-139)

Podľa Potvrdenia o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev zo dňa 19.02.1996 Obvodný úrad Nitra, právne oddelenie na základe oznámenia zo dňa 19.02.1996 o vzniku pozemkového spoločenstva v súlade so zákonom č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zapísal dňa 19.02.1996 do evidencie pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity pozemkové spoločenstvo s názvom spoločenstva: Urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo, katastrálne územie: Veľké Zálužie, splnomocnený konateľ: Ing. B. E. CSc. Nehnuteľnosti - lesy, pasienky a orná pôda o celkovej výmere 1 232 960 m2 v katastrálnom území Veľké Zálužie (Újlak), ktoré mal Urbársky spolok Veľké Zálužie pridelené dňa 23.09.1992, boli zapísané v pôvodnej pozemnoknižnej vložke číslo 5.

Dňa 14.4.2005 bola medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond Bratislava a nájomcom Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie uzatvorená nájomná zmluva č. 4-0254-05 v zmysle Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a Občianskeho zákonníka. Účelom zmluvy bolo zosúladenie existujúceho nájomného vzťahu so zákonom č. 504/2003 Z.z. Predmetom zmluvy boli poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území Veľké Zálužie o celkovej výmere 685,7489 ha, s ktorými prenajímateľ nakladal podľa § 16 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Zákona č. 180/1995 Z.z. a ktoré boli špecifikované v prílohe č. 2 zmluvy. Pozemky, ktoré tvorili predmet nájmu sa prenajímali na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu ako súčasť súboru vecí, a to nehnuteľností (stavieb) uvedených na liste vlastníctva č. 2145 pre katastrálne územie Veľké Zálužie. Zmluva bola uzatvorená na určitý čas a to od 01.01.2005 do 21.10.2019. V zmysle prílohy č. 1 k nájomnej zmluve č. 4-0254-05 celková výška ročného nájomného za pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2005 činila suma 836.516,- Sk. Následne dodatkami č. 1 až 6 k nájomnej zmluve č. 4-0254-05 bola upravovaná výška nájomného pre roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010. (208-224)

Dňa 18.12.2005 M. I., rod. P., po prvom manželovi R., podpísala Vyhlásenie, v ktorom uviedla, že ako jediný zákonný dedič po nebohej T. I. potvrdzuje rodinnú dohodu a vyhlasuje, že B. E. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísaných na Správe katastra Nitra na nebohú T. I. v listoch vlastníctva číslo 3396, 3397, 3398, 3955 a 4578 a s vydaním osvedčenia pre B. E. súhlasí, pretože jej vlastnícke právo nie je dotknuté a taká bola rodinná dohoda. Podpis M. I. bol overený Obcou Veľké Zálužie dňa 20.12.2005. (230)

Dňa 25.11.2005 B. K., rod. E. podpísala Vyhlásenie, v ktorom uviedla, že ako jediný zákonný dedič po nebohej matke N. E. vyhlasuje, že B. E. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísaných na Správe katastra Nitra na nebohú N. E. v listoch vlastníctva číslo 2203, 3403 a 3404 v jej podieloch a s vydaním osvedčenia pre B. E. súhlasí, pretože jej vlastnícke právo nie je dotknuté a taká bola rodinná dohoda. B. E. bola vnučkou nebohej N. E.. Podpis B. K. bol overený Obcou Veľké Zálužie dňa 12.12.2005. (242)

Dňa 25.11.2005 B. K., rod. E. podpísala Vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že B. E. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísaných na Správe katastra Nitra na nebohú M. R. v jej podieloch, zapísaných v listoch vlastníctva číslo 2281, 4836, 3377, 3378, 3800, 4108,4578 a s vydaním osvedčenia pre B. E. súhlasí, pretože jej vlastnícke právo nie je dotknuté a taká bola rodinná dohoda. B. E. bola vnučkou nebohej M. R.. Podpis B. K. je overený Obcou Veľké Zálužie dňa 12.12.2005 (243)

Zo Splnomocnení B. E. súd zistil, že dňa 30.11.2005 splnomocnila JUDr. Y. E. na prejednanie a prevzatie osvedčenia na nehnuteľnosti po nebohej N. E. (263), nachádzajúce sa v k.ú. Veľké Zálužie, obec Veľké Zálužie, zapísané na Správe katastra Nitra na listoch vlastníctva č. 2203, 3403, 3404 a

na nehnuteľností po nebohej M. R. (264) a na listoch vlastníctva č. 2281, 4836, 3377, 3378, 3800, 4108, 4578. Splnomocnením zo dňa 18.12.2005 splnomocnila JUDr. Y. E. na prejednanie a prevzatie osvedčenia na nehnuteľnosti po nebohej T. I. (289) zapísané na listoch vlastníctva č. 3396, 3397, 3398, 3955, 4578 pre k.ú. Veľké Zálužie. V splnomocneniach boli jednotlivé nehnuteľnosti konkrétne špecifikované podľa listov vlastníctva, parcelných čísiel, výmer, charakteru nehnuteľností a podielov. Podpisy B. E. na splnomocneniach boli overené Obcou Veľké Zálužie.

Z vyhlásení obce Veľké Zálužie o nadobudnutí vlastníckeho práva zo dňa 09.12.2005 súd zistil, že starosta obce Karol Bútora v mene obce vyhlásil, že obec nemá námietky, aby B. E. nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Veľké Zálužie, obec Veľké Zálužie, zapísané na Správe katastra Nitra na listoch vlastníctva č. 2281, 4836, 3377, 3378, 3800, 4108, 4578, ktoré nehnuteľnosti pôvodne užívala M. R. (284), stará matka B. E. a nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. 2203, 3403, 3404, ktoré pôvodne užívala N. E. (285), stará matka B. E.. Vyhlásením zo dňa 19.12.2005 starosta obce vyhlásil, že obec nemá námietky, aby B. E. nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti po nebohej T. I.(299) zapísané na listoch vlastníctva č. 3396, 3397, 3398, 3955, 4578 pre k.ú. Veľké Zálužie. Vo vyhláseniach boli jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované podľa listov vlastníctva, parcelných čísiel, výmer, charakteru nehnuteľností a podielov.

Na základe vyhlásení B. K. bola dňa 21.12.2005 notárkou JUDr. I. P. spísaná Notárska zápisnica N 524/2005 Nz 67330/2005 NCRls 66512/2005. Pri spisovaní tejto notárskej zápisnice JUDr. Y. E. predložil plnú moc zo dňa 12.12.2005 (na ktorej podpis B. E. overila Obec Veľké Zálužie), na základe ktorej zastupoval B. E. a požiadal notárku, aby do zápisnice spísala v zmysle § 63 Zák. č. 323/1992 Z.z. osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vyhlásil, že B. E., ktorú zastupoval je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených v Správe katastra Nitra v listoch vlastníctva č. 2203, 2281, 3377, 3378, 3403, 3404, 3800, 4578, 4836 a 4108, ktoré pôvodne užívali nebohé M. R. a N. E., ktoré boli staré matky B. E. a predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe rodinných dohôd. Dohody neboli perfektné a preto nedošlo k ich registrácii. Nehnuteľnosti B. E. odvtedy užívala ako svoje vlastné, v dobrej viere, nikým nerušená v užívaní až doteraz. Toto osvedčenie sa stalo podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra. Neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice tvorili listy vlastníctva, ako aj vyhlásenie Obce Veľké Zálužie o tom, že Obec Veľké Zálužie nemá námietky, aby B. E. nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísané na Správe katastra Nitra na nebohú M. R. a na nebohú N. E. v ich podieloch. (259-260)

Na základe vyhlásenia M. I. bola dňa 28.12.2005 notárkou JUDr. I. Rozborovou spísaná Notárska zápisnica N 532/2005 Nz 68417/2005 NCRls 67574/2005. Pri spisovaní tejto notárskej zápisnice JUDr. Y. E. predložil plnú moc zo dňa 20.12.2005 (na ktorej podpis B. E. overila Obec Veľké Zálužie), na základe ktorej zastupoval B. E. a požiadal notárku, aby do zápisnice spísala v zmysle § 63 Zák. č. 323/1992 Z.z. osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vyhlásil, že B. E., ktorú zastupuje je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených v Správe katastra Nitra v listoch vlastníctva č.3396,3397,3398,3955,4578, ktoré pôvodne užívala T. I., ktorá bola sestra starej matky B. E., zomrela slobodná, bezdetná, po jej smrti prešli nehnuteľnosti do užívania starej matky B. E. , po nej ich nadobudol jej otec a po ňom na základe rodinnej dohody B. E.. Dohody neboli perfektné a preto nedošlo k ich registrácii. Nehnuteľnosti B. E. odvtedy užívala ako svoje vlastné, v dobrej viere, nikým nerušená v užívaní až doteraz. Toto osvedčenie sa stalo podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra. Neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice tvorili listy vlastníctva, vyhlásenie Obce Veľké Zálužie o tom, že Obec Veľké Zálužie nemá námietky, aby B. E. nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísané na Správe katastra Nitra na nebohú T. I. v jej podieloch. (286-287)

Podľa správy Obce Veľké Zálužie zo dňa 06.05.2009 N. E., rod. M. zomrela 01.09.1949, mala 5 detí, z ktorých žije iba B. K., ktorá má dve deti. M. R., rod. I. zomrela dňa 03.12.1984, mala dve deti, obaja zomreli. Čo sa týka T. I., rod. I., zomrela slobodná a bezdetná dňa 23.01.1979. Informácie obci poskytla B. E.. (304)

Podľa oznámenia Správy katastra Nitra zo dňa 23.02.2009, bol na základe notárskej zápisnice JUDr. I. P. č. N 524/2005 vykonaný zápis č. Z 6822/05 na správe katastra dňa 16.02.2006 a na základe notárskej

zápisnice č. N 532/2005 bol vykonaný zápis č.Z 6912/05 dňa 21.02.2006. Listy vlastníctva boli zaslané JUDr. P. dňa 22.03.2006. (309-310)

Podľa príjmových pokladničných dokladov Notárskeho úradu JUDr. I. P. JUDr. Y. E. uhradil dňa 21.12.2005 sumu 1.606,- Sk za spísanie notárskej zápisnice č. N 524/2005 a dňa 27.12.2005 sumu 2.856,- Sk za spísanie notárskych zápisníc č. N 532, 533 a 534/2005. (312-314)

Súd oboznámil oznámenie Poľnohospodárskeho družstva Veľké Zálužie zo dňa 12.02.2007, v ktorom sú uvedené údaje o všetkých vlastníkoch, parcelných číslach a podieloch jednotlivých vlastníkov nehnuteľností, ktoré boli v užívaní Poľnohospodárskeho družstva Veľké Zálužie za posledných 10 rokov, ako aj údaje o tom, komu bolo platené nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností družstvom. (317-333)

Z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva Veľké Zálužie zo dňa 18.11.2010 bolo zistené, že s B. E. bola uzatvorená od roku 2004 zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Nájomné jej bolo vyplácané za roky 2004 vo výške 1.278,80 Sk, za rok 2005 vo výške 1.920,- Sk, za roky 2006 až 2008 vo výške 3.910,- Sk, za rok 2009 vo výške 130,26 eur. Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov medzi prenajímateľkou B. E. a nájomcom Poľnohospodárskym družstvom Veľké Zálužie bola uzatvorená v roku 2004, predmetom nájmu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Veľké Zálužie, zapísané v listoch vlastníctva č. 2559, 3149, 2700 a 4861, v celkovej výmere 16 003 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.11.2004 do 01.11.2014. Výška nájomného bola určená vzájomnou dohodou účastníkov zmluvy vo výške 800,- Sk za 1 hektár, čo pri nájme poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere 16 003 m2 činilo celkom 1.278,- Sk za rok. (335-338)

Zo zápisnice z 9. zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Záluží, konaného dňa 22.04.2004 bolo zistené, že jedným z programov zasadnutia bolo aj hlasovanie prítomných poslancov o súhlase s výkupom pozemkov na Obec Veľké Zálužie od vlastníkov za účelom budovania priemyselných parkov. (401-405)

Na základe žiadosti vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Nové Zámky, pod ČVS: ORP-1084/OVK-NZ-2011 zo dňa 03.04.2012, vykonala Správa katastra Nitra v listoch vlastníctva č. 5264, 5263, 5140, 4578, v ktorých je ako spoluvlastníčka zapísaná B. E., rodená R., titul nadobudnutia N 524/2005 a N 532/2005, pri jej podieloch zápis - informatívnu poznámku o tom, že bolo vydané Uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ČVS:KRP-89/OEK-NR-2006 o stíhaní obvinenej, ktorá nezákonne nadobudla uvedené nehnuteľnosti na základe Notárskych zápisníc, spísaných JUDr. I. P. č. N 524/2005 a č, N 532/2005. (755-777)

K osobným pomerom obžalovanej súd zabezpečil odpisy z registra trestov, správy a lustrácie z príslušných orgánov a inštitúcií.

Zo správy o povesti z Obce Veľké Zálužie zo dňa 26.11.2012 bolo zistené, že B. E. sa zdržiava v mieste svojho bydliska, na verejnosti sa nesprávala poburujúco alebo pohoršujúco, neporušovala morálku a mravné normy, vzťah k spoluobčanom bol nevybočujúci z normy, nepožívala alkoholické nápoje ani žiadne iné návykové látky, nebola braná na zodpovednosť komisiou pre ochranu verejného poriadku obce. V obci mala dobrú povesť. (1355) Lekáreň AVE MÁRIA zamestnávateľ obžalovanej zaslala správu dňa 28.04.2015, z ktorej vyplývalo, že Mgr. B. E. je v lekárni zamestnaná od roku 1996, svoje pracovné povinnosti si plnila zodpovedne, na vysokej odbornej úrovni, k spokojnosti zamestnávateľa aj zákazníkov.(1356) Obvodný úrad Nitra, Odbor živnostenského podnikania dňa 13.11.2012 oznámil, že Janka Tkáčová nebola evidovaná v živnostenskom registri. (795) Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 13.11.2012 bola obžalovaná registrovaná v informačnom systéme sociálnej poisťovne u zamestnávateľa Gamiel, s.r.o., Rínok 357, Veľké Zálužie, IČO: 43859046. (796-797) Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 14.11.2012 a 12.11.2012, obžalovaná nebola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a taktiež nebola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. (798-800) Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2012 bolo zistené, že obžalovaná nemala žiadny záznam v evidencii priestupkov. (1357)

Z odpisu registra trestov zo dňa 27.11.2012 bolo zistené, že obžalovaná nemala záznam v Registri trestov Generálnej prokuratúry SR. (1358) Z lustrácie Ministerstva spravodlivosti SR bolo zistené, že na súdoch Slovenskej republiky neprebiehalo okrem aktuálneho konania pod sp. zn. , iné konanie proti obžalovanej B. E..(1202) Podľa správy Obvodného oddelenia PZ Veľké Zálužie obžalovaná nebola priestupkovo ani trestne stíhaná od 12.12.2012 žiadnym orgánom OO PZ na území Slovenskej republiky (avízo), povesť v mieste bydliska bola dobrá, nebola riešená orgánmi obce.(1134)

Po vykonaní dokazovania zhodnotil súd dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného vo vyhlásenom rozsudku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez pochybností preukázané, že skutok sa stal, je trestným činom a že tento zavinene spáchala obžalovaná B. E. spoločným konaním s inou osobou. Súd uznal obžalovanú B. E. za vinnú z trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože sa spoločným konaním s inou osobou ( obvinený Y. E. prejednávaný v inom konaní) na škodu cudzieho majetku obohatila tým, že uviedla iného do omylu, pričom v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním vznikla Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej len „SPF“) značná škoda vo výške 31 561,18 eur.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v roku 2005 obžalovaná spolu so svojím manželom (obvinený Y. E.), ktorého trestné stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, s úmyslom získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neznámych vlastníkov (vlastníci na neznámych miestach), bez predchádzajúceho splnenia zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka, splnomocnila manžela JUDr. Y. E. na svoje zastupovanie pri prejednaní a prevzatí osvedčenia na nehnuteľnosti po nebohej T. I., N. E. a M. R. s presnou špecifikáciou nehnuteľností (list vlastníctva, parcela, podiel, výmera) tak, ako sú uvedené v skutkovej vete po jej úprave, v zmysle vykonaného dokazovania v časti výšky spôsobenej škody. Podstatné skutočnosti ohľadne neformálnych ústnych rodinných dohôd o nadobudnutí vlastníckeho práva pre obžalovanú, tvoriace podklad pre vydanie osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva, boli pred notárkou preukázané úradne overenými vyhláseniami svedkov (p.I. a p.K.) a vyjadrením obce Veľké Zálužie zastúpenej starostom p.Bútorom. Na základe úradne overených splnomocnení obžalovanej pre JUDr. Y. E., vyhlásení svedkov a vyhlásenia obce, ktoré všetky vyhlásenia fakticky (obsahovo) vyhotovil manžel obžalovanej (spnomocnenec), tento následne v jej mene v roku 2005 urobil u notárky JUDr. P. do dvoch notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníkov na neznámych miestach v správe SPF, ktorá takéto vyhlásenia osvedčila. Splnomocnenec obžalovanej v jej mene vyhlásil (N 524/2005), že obžalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených v Správe katastra Nitra v listoch vlastníctva č. 2203, 2281, 3377, 3378, 3403, 3404, 3800, 4578, 4836 a 4108, ktoré pôvodne vlastnili nebohá M. R. (zomrela dňa 03.12.1984) a N. E. (zomrela 01.09.1949), staré matky obžalovanej a ktoré obžalovaná mala nadobudnúť na základe neformálnych rodinných dohôd vo výške ich podielov. Splnomocnenec obžalovanej do ďalšej notárskej zápisnice (N 532/2005) v jej mene vyhlásil, že obžalovaná je aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Veľké Zálužie, vedených v Správe katastra Nitra v listoch vlastníctva č. 3396, 3397, 3398, 3955, 4578, ktoré pôvodne vlastnila T. I. (zomrela dňa 23.01.1979), sestra starej matky obžalovanej, ktorá zomrela slobodná, bezdetná a po jej smrti prešli nehnuteľnosti do užívania starej matky obžalovanej (M. R., rod. I.), po nej ich mal nadobudnúť otec obžalovanej a po ňom na základe neformálnej rodinnej dohody obžalovaná. Splnomocenenec vyhlásil, že rodinné dohody neboli perfektné a preto nedošlo k ich registrácii. Nehnuteľnosti obžalovaná odvtedy užívala ako svoje vlastné, v dobrej viere, nikým nerušená v užívaní až do dňa vyhlásenia. Takéto osvedčenia sa následne stali podkladom pre vykonanie záznamov v katastri nehnuteľností. Obžalovaná prostredníctvom predložených listín a vyhlásenia splnomocnenca vystupovala ako jediná právna nástupkyňa nebohých pôvodných vlastníkov T. I., N. E. a M. R., takto získala vlastnícke právo k osvedčeným nehnuteľnostiam na základe nepravdivého vyhlásenia o dobromyseľnom, nerušenom užívaní predmetných nehnuteľností a na základe nepravdivých prehlásení o neformálnych rodinných dohodách vo vzťahu k osvedčovaným nehnuteľnostiam, navyše bez súhlasného vyjadrenia správcu nehnuteľností neznámych vlastníkov (Slovenský pozemkový fond - SPF). Obžalovaná takýmto spoločným konaním so svojím splnomocnencom na škodu cudzieho majetku

v správe SPF (majetok neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov na neznámych miestach) seba obohatila (rozmnožila svoj majetok) tým, že spoločne so splnomocnencom uviedla do omylu konajúcu notárku (predstierajúc splnenie podmienok vydržania nepravdivými skutočnosťami) a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti páchateľa je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia jeho konania na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty. Objektom trestného činu podvodu je spoločenský vzťah chránený zákonom (ochrana vlastníckeho práva, alebo práva súvisiaceho s držbou veci), objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým páchateľ seba, alebo iného na škodu cudzieho majetku (majetok nepatriaci páchateľovi) obohatí (rozmnoží majetok) tým, že uvedie niekoho do omylu ( predstieranie okolností v rozpore so skutočným stavom veci), alebo využije niečí omyl. Subjektom trestného činu podvodu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (všeobecný subjekt), z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin, ktorý je vybudovaný na vedomostnej a vôľovej zložke a tvoriaci obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Protiprávnosť konania páchateľa pri trestnom čine podvodu spočíva v tom, že odovzdanie veci (práva) do jeho dispozície je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou (uvedenie do omylu), alebo jeho nečinnosťou (využitie omylu inej osoby). Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a uskutočnenou majetkovou dispozíciou (nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) a príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej.

V prejednávanej veci obžalovaná B. E. popierala spáchanie trestného činu ako bol uvedený v obžalobe, namietajúc nedostatok zavinenia z jej strany aj napriek tomu, že bolo preukázané, že svojmu splnomocnencovi (svedok E.) podpísala pri plnom vedomí a bez nátlaku splnomocnenie na prejednanie a prevzatie osvedčení o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po nebohých pôvodných vlastníkoch, pričom v splnomocnení, ktoré vlastnoručne podpísala boli predmetné nehnuteľnosti presne špecifikované (konkrétne určené) podľa listov vlastníctva, podielov a výmier. Obžalovaná podala aj neúplnú informáciu orgánu obce o právnych nástupcoch nebohej N. E., rod. M., M. R., rod. I. a T. I., rod. I., pričom mala vedomosť o všetkých žijúcich právnych nástupcoch nebohých vlastníkov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná podrobne uviedla vzájomné príbuzenské vzťahy jednotlivých osôb k nebohým pôvodným vlastníkom nehnuteľností, označila žijúcich právnych nástupcov nebohých vlastníkov a potvrdila, že neformálne rodinné dohody o vlastníckom usporiadaní osvedčovaných nehnuteľností neexistovali. S žijúcimi právnymi nástupcami po nebohých pôvodných vlastníkoch (dotknuté osoby) svoje vlastnícke nároky a ich oprávnenosť nepreberala, ani nežiadala o ich vyjadrenie k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Popierala však snahu obohatiť sa resp. získať majetkový prospech, čo odôvodňovala prednostným záujmom o zdravotný stav svojho syna, ktorý bol v tom čase vážne chorý a nezáujmom o vývoj ďalších udalostí s pozemkami, pričom zdôraznila, že v tejto záležitosti dôverovala svojmu manželovi, ktorému udelila splnomocnenie. Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri právnom úkone je možné dať sa zastúpiť fyzickou osobou (splnomocnenec) a zastúpený (splnomocniteľ) udelí na takýto účel inej osobe plnomocenstvo. Udelenie plnomocenstva je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Rozsah splnomocnencovho oprávnenia vyplýva z obsahu plnomocenstva, ktoré splnomocnenec v zásade nemôže prekročiť. Právne úkony splnomocnenca sú jeho vlastné prejavy vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo splnomocniteľovi. Ak však splnomocnenec prekročí rozsah oprávnenia daného splnomocniteľom a splnomocniteľ s tým nesúhlasí, má povinnosť bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas oznámiť osobe, s ktorou v jeho mene splnomocnenec konal, inak prekročenie rozsahu oprávnenia schváli. Zo všetkých zabezpečených dôkazov pritom nevyplynulo, že by obžalovaná namietala prekročenie rozsahu udeleného plnomocenstva pri uskutočnenom úkone.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že konanie obžalovanej bolo v rozpore s právnymi predpismi, pretože napriek vedomosti o tom, že nie je jedinou právnou nástupkyňou pôvodných vlastníkov a dobromyseľnou držiteľkou osvedčených nehnuteľností, tieto nikdy neužívala a nesplnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, splnomocnila inú osobu

(splnomocnenca) na prejednanie a prevzatie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v jej mene, k presne určeným a špecifikovaným nehnuteľnostiam (vlastníkov na neznámom mieste) v správe SPF. Osvedčením vyhlásenia o vydržaní sa v zmysle platného práva legalizuje a zjednocuje právny stav s užívacím stavom. Podľa § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu musí účastník doložiť vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady a vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Účastník úkonu bol v súlade s citovaným ustanovením povinný notárovi predložiť a označiť dôkazy na potvrdenie osvedčovaných skutočností a uviesť deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na skutočnosť, že súčasná právna úprava vydržania pozemku vstúpila do účinnosti až novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. od 01.01.1992. Pre započítanie vydržacích lehôt právnych predchodcov (predkov) bolo potrebné skúmať splnenie podmienok vydržania podľa staršej občianskoprávnej úpravy (obyčajové uhorské právo platné na Slovensku až do r. 1950, Občiansky zákonník platný do roku 1964 ), kedy vlastnícke právo k pozemku vydržaním nadobudol ten, kto mal pozemok nepretržite v užívaní (držbe) po dobu 32 rokov.

Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná prostredníctvom splnomocnenca pred notárom, bez relevantných dokladov osvedčujúcich pravdivosť jej vyhlásenia, do notárskej zápisnice vyhlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou osvedčovaných nehnuteľností po svojich právnych predchodcoch, ktoré pôvodne užívali jej staré matky M. R. (zomr.1984), N. E. (zomr. 1949) a jej teta T. I. (zomr. 1979), ktoré nadobudla na základe rodinných dohôd a odvtedy ich užívala ako svoje vlastné, v dobrej viere, nikým nerušená v užívaní. Právne nástupkyne nebohých B. K. a M. I. vo svojich úradne overených vyhláseniach potvrdili tieto rodinné dohody a skutočnosť, že nemajú námietky k vzniku vlastníctva obžalovanej. Naproti obsahu týchto vyhlásení, z ich výpovedí v konaní vyplynulo, že nebohá T. I. bola sestrou svokry M. I. z prvého manželstva a B. K. nemala k nebohej M. R. žiadny vzťah, teda údaje uvedené vo vyhláseniach (právne nástupníctvo, rodinné dohody) nezodpovedali skutočnosti. Zhodne uviedli, že v podstate o obsahu podpísaných vyhlásení neboli dostatočne informované. Súhlasné stanovisko k vydržaniu vlastníckeho práva vydala aj obec v zastúpení starostom obce Veľké Zálužie (svedok K.). Slovenský pozemkový fond ako správca nehnuteľností neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov na neznámom mieste ( už po zápise registra obnovenej evidencie pôdy pre obec Veľké Zálužie) sa k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním nevyjadroval, lebo nebol o takéto vyjadrenie obžalovanou, prípadne jej splnomocnencom požiadaný. Okrem toho, pri vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do notárskej zápisnice obžalovaná prostredníctvom splnomocnenca vyhlásila, že osvedčované nehnuteľnosti užívala ako vlastné, teda ako dobromyseľný vlastník, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako jej splnomocnenec (svedok E.), že tieto nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužívala, o týchto pozemkoch nevedela a žiadne rodinné dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam neexistovali.

Notárka JUDr. P. (svedkyňa), ktorá vyhotovovala osvedčenia vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva na hlavnom pojednávaní uviedla, že všetky potrebné listiny pre vydanie osvedčenia jej predkladal účastník konania, teda splnomocnenec obžalovanej v jej mene. Notár podľa zákona nezodpovedal za obsah vyhlásenia účastníka, ktoré osvedčoval, nebol povinný skúmať či jeho vyhlásenie bolo v súlade s právom a zásadou materiálnej pravdy. Pri vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva postupovala podľa § 63 Notárskeho poriadku a zákonom požadované podklady (vyhlásenia obce a známych právnych nástupcov) jej predkladal účastník úkonu. Predložené vyhlásenia B. K. a M. I., z ktorých obsahu vyplývalo potvrdenie rodinných dohôd o neformálnom usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a samotný fakt, že vyhlásili, že sú jediné zákonné dedičky po nebohých ( tvrdenia v rozpore so skutočnosťou), akceptovala notárka ako relevantné podklady pri vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva spolu s vyhlásením splnomocnenca, že držba nehnuteľností obžalovanou (užívanie) je nepretržitá, dobromyselná a nikým nerušená (tvrdenie v rozpore so skutočnosťou). Konajúca notárka potvrdila, že pokiaľ by takéto úradne overené vyhlásenia domnelých jediných

dedičov (B. K. a M. I.) po nebohých pôvodných vlastníkoch (M. R., N. E., T. I.) predložené neboli a pokiaľ by splnomocnenec obžalovanej nedeklaroval v mene obžalovanej dobromyselnosť držby, k spísaniu osvedčenia o vydržaní nemohlo nikdy dôjsť, lebo podstatou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, je práve zjednotenie užívacieho stavu so stavom právnym. V tejto súvislosti súd poukazuje na podstatu a okolnosti vzniku vyhlásení B. K., M. I. a obce Veľké Zálužie, ktoré vyhotovoval vrátane ich obsahu splnomocnenec obžalovanej (jej manžel) vzdelaním právnik. Okolnosti vyhotovenia vyhlásení použitých ako listinné dôkazy v konaní pred notárom, vyplývajú z výpovedí svedkov B. K., M. I. a C. K.. Z obsahu výpovedí B. K. a M. I. ako „domnelých právnych nástupcov“ nebohých vlastníkov vyplynulo, že o existencii predmetných osvedčovaných nehnuteľností ani nevedeli, nevedeli nič o ich užívaní obžalovanou, nevedeli potvrdiť žiadne neformálne rodinné dohody o ich usporiadaní a už vôbec neboli jedinými dedičkami po nebohých vlastníkoch nehnuteľností, ako to uviedli vo svojich vyhláseniach. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti po pôvodných nebohých vlastníkoch neboli prejednané v dedičskom konaní a neusporiadali sa ani pri zápise registra obnovenej evidencie pôdy, ktorý v obci prebehol ( v r. 2002), boli v súlade so zákonom založené na predmetné nehnuteľnosti listy vlastníctva s vyznačením správcu nehnuteľnosti (SPF), ktorý zastupoval vlastníkov nehnuteľností na neznámom mieste, z čoho jednoznačne vyplývalo, že ku každej dispozícii s nehnuteľnosťami takýchto neznámych vlastníkov bolo potrebné vyjadrenie SPF. Notárka k absencii vyjadrenia SPF uviedla, že po predložení úradne overených vyhlásení B. K. a M. I. ako jediných dedičov nebohých vlastníkov a vyhlásenia obce, ktorá tieto skutočnosti potvrdila, boli takto dostatočne identifikovaní všetci právni nástupcovia nebohých vlastníkov a preto k spísaniu notárskych zápisníc nebolo už potrebné vyhlásenie SPF, ktorý zastupoval vlastníkov na neznámom mieste. Z uvedeného je zrejmé, že obsah vyhlásení B. K. a M. I. predložených notárke pri vydaní osvedčení o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním bol koncipovaný tak, aby nebolo potrebné vyjadrenie SPF ani iných dotknutých osôb k nadobudnutiu vlastníckeho práva pre obžalovanú B. E.. Obidve „domnelé jediné dedičky“ osvedčených nehnuteľností (svedkyne B. K. a M. I.) sa vo svojich výpovediach však vyjadrili, že pokiaľ by obsah vyhlásení, ktoré podpísali aj poznali, neboli by takéto vyhlásenia podpísali, keďže o existencii nehnuteľností a rodinných dohôd o ich usporiadaní nemali vôbec vedomosť. A. E. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vyhlásenia svedkýň a obecného úradu použité v konaní pred notárom vyhotovil osobne. Z výpovedí svedkýň vyplynulo, že pri podpise vyhlásenia B. K., bol zneužitý jej vek a silný citový vzťah k obžalovanej B. E., ktorá jej vo vysokom veku pomáhala, starala sa o ňu a bola jej oporou. V prípade M. I. zas došlo k podpisu vyhlásenia využitím jej neznalosti a nevedomosti o tom, aké listiny pri usporiadaní svojich pozemkov, ktoré jej pripravoval práve splnomocnenec obžalovanej (svedok E.), podpisovala. Vo vzťahu k predloženému potvrdeniu obce, starosta C. K. (svedok) uviedol, že potvrdenie obce síce podpísal, ale jeho obsah vyhotovoval opätovne splnomocnenec obžalovanej (svedok E.).

V prejednávanej veci obžalovaná vyhlásila prostredníctvom splnomocnenca pred notárom, ktorý jej vyhlásenie osvedčil, že osvedčené nehnuteľnosti užívala ako právny nástupca po nebohej T. I., N. E. a M. R. a že splnila podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná prostredníctvom splnomocnenca uviedla pre účely vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepravdivé údaje o právnom nástupníctve po nebohých a nepravdivé údaje o reálnom užívaní nehnuteľností, nakoľko existovali ďalší žijúci oprávnení dedičia po nebohých vlastníkoch nehnuteľností a písomné vyhlásenia svedkýň o rodinných dohodách predložené notárke sa nezakladali na pravde, navyše bolo z listov vlastníctva zrejmé, že nehnuteľnosti týchto nezistených vlastníkov spravoval SPF, ktorý nemal možnosť k nadobudnutiu vlastníckeho práva sa relevantne vyjadriť. Vadou trpí aj potvrdenie obce vydané starostom p. K., ktoré nebolo evidované v registratúre obce, ktorého obsah vyhotovil manžel obžalovanej (splnomocnenec) a starosta obce ho len podpísal. O pomenovaných rozporoch so skutočnosťou konajúca notárka nemohla mať vedomosť, predpokladala pravdivosť úradne overených vyhlásení svedkov, obce aj účastníka úkonu, neskúmala ďalej okruh dedičov, úmrtné listy a dedičské rozhodnutia potvrdzujúce zákonné nástupníctvo osôb vyhlasujúcich, že sú jediní zákonní dedičia.

Obsahom podvodného konania obžalovanej sú okolnosti, pri ktorých obžalovaná v spolupáchateľstve so svojím splnomocnencom uviedla do omylu konajúceho notára v otázke splnenia podmienok vydržania, resp. nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. Notárske zápisnice boli bez ďalšieho úkonu automaticky po predložení na príslušnú správu katastra, zapísané do listov vlastníctva, keďže k notárskej zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva už nebol potrebný žiadny iný právny úkon k tomu, aby správa katastra vykonala zmenu zápisu v predmetných

listoch vlastníctva na vlastníka uvedeného v notárskej zápisnici, nakoľko sa jedná iba o tzv. záznamové (nie vkladové) katastrálne konanie v zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona.

Protiprávnosť konania obžalovanej spočívala v tom, že k nadobudnutiu nehnuteľností (na škodu neznámych vlastníkov zastúpených SPF) došlo jej aktívnou činnosťou (udelením plnomocenstva na úkon vyhlásenia o vydržaní) spočívajúcou v uvedení iného do omylu a v dôsledku takéhoto konania došlo ku škode na cudzom majetku a rozmnoženiu majetku obžalovanej (nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). Uvedením do omylu bolo konanie, kedy obžalovaná spoločným konaním so svojim splnomocnencom len predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. V rozpore so skutočným stavom veci bolo jednak vyhlásené výlučné právne nástupníctvo po nebohých vlastníkoch na základe neexistujúcich rodinných dohôd a jednak vyhlásenie splnomocnenca o dobromyseľnom, nerušenom užívaní nehnuteľností (nakladanie s nehnuteľnosťami ako s vlastnými - § 129 . Bolo preukázané, že predmetné splnomocnenie obžalovanej E. na zastupovanie pri osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pred spísaním notárskych zápisníc splnomocnenec obžalovanej predložil notárke, bez neho by nemohla notárka so splnomocnencom obžalovanej vôbec konať. Nemôže byť teda pravdou tvrdenie obžalovanej, že o vydržaní vopred nevedela (nedostatok zavinenia), keďže bolo preukázané aj z obsahu splnomocnenia, že dala výslovnú plnú moc v prospech splnomocneného zástupcu, aby ju v konaní pred notárom pri prejednaní a prevzatí osvedčenia zastupoval, vrátane špecifikácie nehnuteľnosti, ktorých sa osvedčenie vyhlásenia malo týkať. Z výpovede obžalovanej tiež vyplynulo, že v roku 2005 jej manžel (svedok E.) povedal, že má vyjsť zákon, ktorý už nebude umožňovať previesť nájdené pozemky na rodinných príslušníkov a že objavil takéto pozemky po jej starých rodičoch. Povedal jej, že to vybaví a prevedie tieto pozemky na ňu, že je k tomu potrebné aj vyjadrenie jej tiet K. a I.. Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že manželovi dala plnú moc na vybavenie tejto záležitosti a keď neskôr jej tety prišli po lieky, pýtala sa ich, či je všetko v poriadku a tieto povedali, že áno. Keď jej manžel povedal o zákone, ktorý mal byť schválený, mala záujem, aby sa tieto pozemky vysporiadali a zostali v rodine. Svojim tetám (K. a I.) povedala, že sa objavili pozemky po babke N. a že by bolo dobré ich prepísať, aby neprepadli štátu. Plnomocenstvo na svoje zastupovanie podpísala dobrovoľne, pri plnom vedomí, nebola k tomu žiadnym spôsobom nútená. Takáto výpoveď obžalovanej v podstate korešponduje s výpoveďou svedka E., ktorý uviedol, že po tom, čo v roku 2005 zistil cez internet nehnuteľnosti neznámych vlastníkov, ktorí boli príbuzní jeho manželky (obžalovanej), povedal o tom manželke, ktorá mu na to povedala, že ak jej to náleží, že by bolo dobré to vybaviť. Obžalovaná aj svedok E. zhodne potvrdili, že obžalovaná osvedčené nehnuteľnosti nikdy neužívala (nemala ani vedomosť o ich existencii) a neexistovala žiadna rodinná dohoda o usporiadaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Takúto rodinnú dohodu a užívanie nehnuteľností obžalovanou v konečnom dôsledku vylúčili vo svojich výpovediach aj svedkyne K. a Hrnková. O. na obsah týchto výpovedí, neobstojí obrana obžalovanej, že absentovala subjektívna stránka trestného činu (nedostatok úmyslu). Horeuvedené konanie obžalovanej vyplývajúce z vykonaných dôkazov (výpoveď obžalovanej, výpovede svedkov, listiny), zahŕňa tak vedomostnú ako aj vôľovú zložku zavinenia, preto súd nemal pochybnosti o existencii úmyslu obžalovanej. Snaha obžalovanej vyviniť sa naznačovaným nezáujmom a nevedomosťou o následnom priebehu udalostí (po podpise splnomocnenia) je len účelovou verbálnou obranou, ktorá v kontexte vykonaných dôkazov neobstojí.

Rozsah protiprávneho konania obžalovanej bol daný výškou spôsobenej škody na vlastníctve neznámych vlastníkov v správe SPF, ktorá bola určená znaleckým dokazovaním. Po tom, čo boli do konania pribratí spôsobilí a kvalifikovaní znalci podľa charakteru nehnuteľností (poľnohospodárska pôda, stavebníctvo), títo vykonali opätovný prepočet hodnoty osvedčených nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie a podľa požiadavky obhajoby (doc. Hudec ) aj porovnávacou metódou. Znalci (doc. Hudec, Ing. Sedláčková) zhodne uviedli, že najobjektívnejšia metóda pre výpočet ceny nehnuteľností bola metóda polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňovala cez koeficient polohovej diferenciácie všetky faktory ovplyvňujúce hodnotu oceňovaných nehnuteľností. Po novom prepočte hodnoty osvedčených nehnuteľností, ktorý vyplýval zo záverov znaleckých posudkov, súd upravil v skutkovej vete výšku spôsobenej škody v zmysle vykonaného dokazovania v neprospech obžalovanej, ale v tejto súvislosti upozornil procesné strany aj na zmenu právnej kvalifikácie žalovaného trestného činu. Spôsobenie škody vo výške 31 561,18 eur (značná škoda § 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) v príčinnej súvislosti s trestným činom bolo kvalifikačným znakom, ktorý konanie obžalovanej subsumoval pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu. Výška škody a jej rozsah zodpovedal príslušnej právnej kvalifikácii uvedenej v odseku 4 písmeno b) ustanovenia § 250 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Obidva útoky vedené proti chránenému

záujmu napĺňali skutkovú podstatu trestného činu, boli vedené s rovnakým zámerom, rovnakým spôsobom, s časovou súvislosťou a každý z nich bolo možné posudzovať ako samostatný trestný čin, preto boli posúdené ako jeden trestný čin, pričom jednotlivé výšky škôd (v bodoch 1,2 ) boli pre účely určenia rozsahu trestného činu sčítané.

Obžalovaná sa spolu so svojím splnomocnencom priamo a osobne podieľala na čine a každý z nich vykonal určitú činnosť, ktorá ako súhrn konaní vcelku bola posúdená a vyhodnotená súdom ako trestný čin podvodu. Bez ich vzájomnej súčinnosti a účasti na skutku by k dokonaniu trestného činu nedošlo, preto súd konanie obžalovanej posúdil ako spolupáchateľstvo podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Dohoda o spolupáchateľstve nemusí byť vždy výslovná, stačí konkludentný prejav, avšak spolupáchatelia si musia byť vedomí možnosti, že konanie ostatných spolupáchateľov v spojení s ich vlastným konaním smeruje k spáchaniu trestného činu a boli s tým pre tento prípad uzrozumení. Zodpovednosť spolupáchateľov zákon ustanovuje tak, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý následok spoločného konania tak, ako keby ho spáchal sám. Obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, lebo vedela, že svojím konaním môže porušenie záujmu chráneného zákonom (vlastnícke právo) spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bola s tým uzrozumená (mala vedomosť o právnych nástupcoch nebohých vlastníkov). Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti (TZ č. 140/1961 Zb. účinný do 31.12.2005), posúdil súd konanie obžalovanej ako konanie vyššej spoločenskej nebezpečnosti, ktorá bola daná výškou spôsobenej škody, spôsobom a okolnosťami spáchania činu, v zásade síce s napraviteľným následkom, ale v príkrom rozpore s pravidlami morálky, pravidlami správania sa a fungovania demokratickej spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok v bode 1/ a 2/ sa stal tak, ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby s úpravou skutkovej a právnej vety v zmysle vykonaného dokazovania v časti spôsobenej škody, ktorá bola vyčíslená znaleckými posudkami. Rovnako bolo preukázané, že skutok pod bodom 1/ až 2/ vykazuje znaky trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, kde kvalifikačným momentom bola výška spôsobenej škody. V príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej došlo ku škode na majetku vlastníkov na neznámom mieste (neznámych vlastníkov), ktorých zastupoval zo zákona SPF a ktorá bola vyčíslená znaleckými posudkami Doc. Hudeca, Ing. Sedláčkovej a Ing. Kissa. Obžalovaná bola zo spáchania trestného činu usvedčovaná čiastočne svojou vlastnou výpoveďou a výpoveďou svedka E., nepriamo výpoveďami svedkýň I., K., JUDr. P. a Ing. V., listinnými dôkazmi (notárskymi zápisnicami, splnomocneniami, vyjadreniami SPF, vyjadreniami dotknutých obcí, organizácií) a znaleckými posudkami. Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“. Nebola preukázaná obrana obžalovanej spočívajúca v nedostatku úmyslu, lebo konala pri plnom vedomí, pri zachovaní svojprávnosti a tým aj trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie, z čoho bolo zrejmé, že si musela uvedomovať aj následky svojho konania ( zákonom predpokladaná znalosť všeobecne záväzných právnych noriem). Obžalovaná konala slobodne a vážne bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku s úmyslom majetkového profitu (rozmnoženie majetku).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovenia § 3 odsek 4 Trestného zákona č. č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, pričom prihliadal na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovanej a v zmysle § 31 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, preskúmal pomery a možnosti nápravy obžalovanej. Po zhodnotení všetkých skutočností, berúc do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, možnosť jej nápravy a mieru jej účasti na spáchaní trestného činu, ukladal súd obžalovanej trest v súlade s účelom trestu uvedeným v § 23 odsek 1 Trestného zákona č.140/61 Zb. účinného do 31.12.2005. Obžalovanej B. E. súd ukladal trest vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 250 odsek 4 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Po prihliadnutí na jej doterajší bezúhonný život a okolnosti prípadu ( výrazný časový odstup od spáchania skutku, vzťah k splnomocnencovi, založený na manželskej dôvere, miera účasti na spáchaní trestného činu), jej uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky, ktorý jej podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok v súlade s ustanovením § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. U obžalovanej súd nezistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 40 odsek 1 Trestného zákona a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu

trestnej sadzby, najmä s ohľadom na okolnosti prípadu, závažnosť a rozsah trestnej činnosti a jej postoj k trestnej činnosti.

Takto súd dospel k záveru, že účel trestu tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej trestnej veci dosiahnutý uložením podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je adekvátny, zákonný, spravodlivý a akceptuje všetky kritéria pre ukladanie trestu, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti, predchádzajúci život obžalovanej, možnosť jej nápravy, okolnosti prípadu a plní nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovaným ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti.

Čo sa týka výšky škody, táto bola preukázaná znaleckými posudkami, preto súd nemal dôvod pochybovať o jej výške, ale rozhodol tak, že odkázal poškodenú spoločnosť s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka môže poškodený (SPF) požiadať o náhradu škody pokiaľ je to účelné a možné aj naturálnou reštitúciou (uvedením do pôvodného stavu), prípadne náhradu škody v peniazoch. V adhéznom konaní súd nemôže rozhodovať o neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva vydržaním, resp. o určení vlastníckeho práva k osvedčeným nehnuteľnostiam, pričom prípadní potomkovia nebohých vlastníkov ( vlastníci na neznámom mieste) sa môžu stále domáhať svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v dedičskom konaní, reštitučnom konaní a pod. Spôsob náhrady škody je teda výlučne v dispozícii poškodeného, špeciálne v prípadoch osvedčených nehnuteľností neznámych vlastníkov v správe SPF, pokiaľ nedošlo k ich prevodu na tretie osoby. Urbársky spolok Veľké Zálužie si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto o nej súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.