Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky L. Q., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom A., C. č. XX, zast. I.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, občanom SR, bytom A., C. č. XX proti odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č.13 o zaplatenie náhrady škody takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e ta.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 12,44€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa konečným návrhom domáhala, aby jej odporca zaplatil 41.469,-€ škody na príjme zo zamestnania, 17.700,-€ škody na dôchodku a 122.400€ nemateriálnej ujmy titulom náhrady škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu pri výkone verejnej moci. Uviedla, že dňa 27.11.1995 podala na Okresný súd A. pod sp. zn. žalobu proti žalovanému V.I.P. Holidays Slovensko, s.r.o. so sídlom v Žiline, A. Rudnaya č. 21, ktorou sa od žalovaného domáhala vyplatenia neoprávnene zadržanej časti mzdy v sume 3.000,-Sk, neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vydania pravdivého posudku podľa . Dňa 26.01.2010 súd uznesením č. k. -108 konanie zastavil, z dôvodu výmazu žalovaného (dňa 01.08.2008) z obchodného registra. Navrhovateľka považovala postup súdu za nesprávny, lebo súd bol dlhodobo nečinný, konal s prieťahmi. Konanie nebolo doposiaľ ukončené a jej prípad sa v merite veci vôbec neprejednal; čo považuje za porušenie svojho práva na spravodlivé, nestranné a včasné súdne konanie a vníma ako veľkú nespravodlivosť voči jej osobe. Toto ovplyvnilo je psychický stav a od podania žaloby v roku 1995 do priznania starobného dôchodku v roku 2002, teda 7 rokov prechádzala úskaliami nezamestnanosti a zníženia sociálneho stavu a preto sa domáhala primeraného zadosťučinenia , spočívajúceho v ušlom príjme za 7/,8/,9/-1995 v sume 3000,-Sk; škody na ušlom príjme za obdobie od 1.10.1995 do nástupu na starobný dôchodok 10.11.2002 vo výške hrubej mzdy 6.000,-Sk mesačne valorizovanej so všeobecným vývojom miezd; škodu na ušlom dôchodku v dôsledku poklesu príjmu zo zamestnania nezapočítaním doby zamestnania od 01.10.1995 do 10.11.2002 a úrokoch z týchto príjmov. Dňa 01.06.2012 sa obrátila listom na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie náhrady týchto škôd, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní Okresného súdu A. vedenom pod sp. zn. . Poukázal na ust. a na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti , resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní , právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade teda nebol preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR je kompetentný preskúmať len ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, s poukazom na ust. o organizácii Ústavného súdu SR; resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk predstavuje majetkový prospech a spočíval by v rozmnožení majetku poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne predpokladať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať a to navrhovateľka neurobila. Tým, že v merite veci v konaní pod sp .zn. nebolo rozhodnuté, nie je škoda preukázaná. Samotný tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Trenčín nemá bez ďalšieho za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. s.2 Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam, kde samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako peňažným plnením a určenie výšky peňažnej náhrady musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na jeho základe rozhodnutie musí byť založené na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ako kritérií pre určenie ich výšky stíha výlučne poškodeného a navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, čom konkrétne spočíva majetková ujma (škoda), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu( ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba zisťovať, aká príčina vznik škody vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností, prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Keďže žalobkyňa nepreukázala vznik škody ani nemajetkovej ujmy, nemôže preukázať ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. Navrhovateľka nepreukázala, že keby nebolo nesprávneho úradného postupu Okresného súdu A. v konaní sp.zn. , nebola by jej vznikla škoda/ nemajetková ujma.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil spôsob výpočtu vzniku škody, stanovisko odporcu k predbežnému prekovaniu náhrady škody, spis tunajšieho súdu sp.zn.10C/937/1996 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Dňa 27.11.1995 podala navrhovateľka na Okresný súd A. pod sp. zn. žalobu proti žalovanému V.I.P. Holidays Slovensko, s.r.o. so sídlom v Žiline, A. Rudnaya č. 21, ktorou sa od žalovaného domáhala vyplatenia neoprávnene zadržanej časti mzdy, neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vydania pravdivého posudku podľa . Navrhovateľka tvrdila, že výpoveď pre nadbytočnosť nebola opodstatnená, lebo jej miesto nebolo v skutočnosti zrušené a pracovali tam nové pracovníčky. Konateľ spoločnosti B. L. tvrdil, že zamestnávateľ navrhovateľky ukončil aktívnu činnosť dňa 30.6.1995 a bývalý riaditeľ spoločnosti A. Q. toto potvrdil, s tým, že spoločnosť už riadne nefungovala v rokoch 1996-1997 a zamestnanci prešli pod nové spoločnosti, ktoré neboli právnymi nástupcami V. I. P.W. Slovensko. Dňa 27.2.1996 bol podaný návrh na konkurz spol. V.I.P. Holidays Slovensko, s.r.o. a tento bol vyhlásený pod sp.zn. 27-24K 66/96 dňa 10.7.2002, čo malo za následok prerušenie konania zo zákona do 13.10.2004. Konkurz bol ukončený pre nedostatok majetku a 01.08.2008 bola spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Dňa 26.1.2010 súd uznesením č. k. -108 konanie zastavil, z dôvodu výmazu žalovaného ( dňa 1.8.2008) z obchodného registra.

Počas trvania konania vedeného na Okresnom súde A. pod sp. zn. navrhovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu a nedomáhala sa ani sťažnosťou na prieťahy v konaní podaním návrhu na Ústavný súd SR, ani Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného od 01.07.2004) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinný od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1,2,3 cit zák. (1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia vyššie uvedených nárokov na náhradu škody s odôvodnením, že v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp.zn. došlo k nečinnosti súdu a prieťahom, čo malo za následok výmaz odporcu z obchodného registra, zastavenie konania a jej mzdový nárok, uplatnený žalobou, sa vôbec meritórne neprejednal. Tým, že sa o jej nároku nerozhodlo, došlo k vzniku škody, spočívajúcej v tom, že sa nerozhodlo o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a neuhradenej mzde. Ak by bolo rozhodnuté včas, navrhovateľka by mohla získať zadržaný zárobok, nebola by nezamestnaná a mohla opätovne pracovať; dosahovať mzdu 6000,-Sk mesačne brutto s valorizáciou až do vzniku nároku na starobný dôchodok do 10.11.2002 a získať v budúcnosti nepomerne vyšší starobný dôchodok, v dôsledku zápočtu obdobia od 1.10.1995 do 10.11.2002 ako odpracovanej doby.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci sú : existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonného úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku, čo znamená, že táto je povinná existenciu týchto predpokladov preukázať.

V danom prípade navrhovateľka za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci označila prieťahy Okresného súdu A. v konaní o jej žalobe pod sp.zn. , ktorý rozhodol vo veci uznesením o zastavení konania dňa 26.1.2010 bez meritórneho prejednania veci a to až 15 rokov po podaní žaloby.

Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v danej veci sp.zn.10C/937/1996, ktoré by malo spočívať v zbytočných prieťahoch je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť priznávaniu náhrady škody v konaní podľa až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti navrhovateľky na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v až s účinnosťou od 01.01.2013.

Navrhovateľka nepreukázala ani existenciu škody, spočívajúcu v strate na zárobku a dôchodku z dôvodu, že súd o jej nároku uplatnenom v konaní pod sp.zn. meritórne nerozhodol. Z obsahu spisu sp. zn. nepochybne vyplýva, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľky ukončil prevádzkovú činnosť podľa bývalého riaditeľa Ľuboša Brezániho v roku 1996 - 1997, podľa konateľa dokonca už 30.6.1995 a dňa 27.02.1996 bol už na zamestnávateľa navrhovateľky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurz bol vyhlásený až dňa 10.07.2002, konkurz bol ukončený pre nedostatok majetku a nakoniec bol zamestnávateľ navrhovateľky vymazaný z obchodného registra dňa 1.8.2008.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri normálnom behu vecí a za predpokladu, ak by súd návrhu navrhovateľky v pôvodnom konaní sp.zn. vyhovel a určil, že výpoveď pre nadbytočnosť je neplatná a priznal by jej náhradu mzdy, nie je možné vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodne očakávať, že by zamestnávateľ, ktorý už dňa 30.6.1995 reálne ukončil svoju činnosť opätovne navrhovateľku zamestnával a poskytoval jej mzdu v ňou tvrdenej výške až do jej nástupu do starobného dôchodku do 10.11.2002 a mzdu jej aj pravidelne valorizoval. Taktiež nie je možné predpokladať, že by bola navrhovateľka úspešná pri eventuálnom vymáhaní mzdy a ďalších nárokov v exekučnom konaní od spoločnosti, ktorá sa dostala do konkurzu pre nedostatok majetku. Ak by svoju pohľadávku na mzdu v konkurze prihlásila, bola by jednou z mnohých veriteľov zamestnávateľa a pokiaľ by táto spoločnosť mala majetok, bola by uspokojená len pomerne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nie je možné prenášať nároky z nevymožených pohľadávok krachujúcej firmy na štát a týchto sa domáhať titulom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu okresného súdu, pretože chýba príčinná súvislosť medzi postupom súdu a vznikom údajnej škody.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, z ustanovenia vyplýva, že podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere ( nielen v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného finančného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti a vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie tohto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. V danom prípade nebola preukázaná existencia žiadneho protiprávneho zásahu do osobnostných práv navrhovateľky v súvislosti s postupom súdu v konaní vo veci sp.zn. a navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy o závažnom zásahu do jej osobného a rodinného života; pričom jej subjektívne tvrdenia o nespavosti a psychických problémoch za takúto ujmu nemožno považovať. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na tú skutočnosť, že časť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľka uplatňovala za obdobie od podania žaloby v roku 1995 do budúcnosti a v tomto čase bol účinný o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( účinnosť do 1.7.2004) a podľa ust. nebolo možné náhradu nemajetkovej ujmy priznať, hradila sa len skutočná a preukázaná škoda, náhrada za stratu na zárobku a ušlý zisk. Z týchto dôvodov súd nárok ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. Úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v cestovnom zástupcu odporcu na pojednávanie dňa 11.5.2015 v cene cestovného lístka vlaku na trase Bratislava- Trenčín a späť v sume 6,22€ x2, spolu 12,44€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.