Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 27. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 02.11.2021 požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku.

2. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2022 Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že síce má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 % v porovnaní so zdravou osobou, ale nespĺňa podmienku počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca z potrebného počtu 10 rokov pre invalidný dôchodok vo veku 40 rokov - 45 rokov získal len 7 rokov a 305 dní dôchodkového poistenia. Proti tomuto podal žalobca odvolanie. K odvolaniu priložil odborný posudok o invalidite zo dňa 02.11.2021 a lekárske správy potvrdzujúce nemožnosť žalobcu získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre zlý zdravotný stav.

3. O odvolaní rozhodla žalovaná tak, že odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení uviedla, že žalobca splnil medicínsku podmienku a to pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ale nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Poukázala na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je do 09.03.2016 vo výše 50 %, od 02.07.2021 je 75 %. Žalovaná má za to, že všetky podmienky na invalidný dôchodok, ktoré sú uvedené v ustanovení je potrebné splniť kumulatívne - súčasne. Žalobca však nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, celkovo získal 2 860 dní, t. j. 7 rokov a 305 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že na dôchodkové účely nebolo hodnotené obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 08.01.2021 do 14.05.2003 počas ktorého nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a to podľa v znení . Taktiež nebolo na dôchodkové účely hodnotené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.03.2012 do 01.11.2016, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na to, že súčasná práva úprava umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistené na dôchodkové poistenie podľa písmeno c) , ak bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. 12.2003. O tejto možnosti bol žalobca informovaný a to listom žalovaného zo dňa 04.01.2022. Taktiež bol žalobca informovaný listom o tom, že čo sa týka možnosti doplatenia poistného a súm poisteného, bližšie informácie mu poskytnú zamestnanci odboru výberu poistného pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu žalobcu. Záverom žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní nepreukázal žalobca ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný mal za to, že všetky dôkazy boli hodnotené tak každý jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a žalovaný dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

II.

Správna žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno c) ), to že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno e) ).

5. Žalobca nesúhlasí s priznaním invalidity až od 09.03.2016 (miera funkčnej poruchy 50 %), žalobca má priznanú invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 % (od 02.07.2021) podľa prílohy 4 k . Žalobca namieta, že podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia nemohol získať pre zlý zdravotný stav, čo preukazuje odborným posudkom o invalidite zo dňa 02.11.2021 a lekárskymi správami z odborným vyšetrení, ktoré preukazujú tvrdenie o nemožnosti získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre zlý zdravotný stav.

6. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

7. V námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca poukazuje na to, že zlý zdravotný stav má už dlho predo dňom 09.03.2016 a teda invalidným sa stal podstatne skôr ako deň keď invaliditu priznala sociálna poisťovňa.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2022 uviedla, že má za to, že nárok na invalidný dôchodok bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

9. K námietke, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že pred vznikom invalidity t. j. pred 09.03.2016 žalobca získal 2 860 dní, t. j. 7 rokov a 305 dní obdobia dôchodkového poistenia , čím nesplnil obligatórnu podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Poukázal na ustanovenie P2 ods. 1 písmeno f) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. V súvislosti v hodnotením doby dôchodkového poistenia žalovaná poukázala na obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie žalovaného a v tejto súvislosti na zákona. Uviedol, že obdobie vedenia v evidencii počas ktorého nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti od 08.01.2001 do 14.05.2003, sa na účely dôchodkové poistenia nehodnotilo. Taktiež nebolo v tejto súvislosti hodnotené u žalobcu obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.03.2012 do 01.11.2016, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov. Žalobca bol však informovaný o možnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa písmeno c) v znení neskorších predpisov , čo umožňuje platná právna úprava fyzickej osobe, ak bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003 a to listom žalovanej zo dňa 04.01.2022. Po

preverení obdobia dôchodkového poistenia žalobcu a jeho možnosti doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, žalovaná dospela k záveru, že získanie takého obdobia dôchodkového poistenia nebolo u žalobcu preukázané, to znamená, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok v prípade žalobcu nebolo zohľadnené, nakoľko žalobca nepreukázal obdobie taxatívne uvedené v ustanovení v znení neskorších predpisov, t. j. v jeho prípade obdobie od 01.01.2004 do 08.03.2016.

10. K námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( písmeno e) ) nakoľko žalobca mal už dlho pred dňom 09.03.2016 zlý zdravotný stav žalovaná uviedla, že žalobca bol uznaný za invalidného podľa od 09.03.2016, pretože pre rozhodujúce zdravotné postihnutie má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 09.03.2016 na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 02.07.2021 má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení pre iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená. Záverom žalovaný uviedol, že pochybnosti žalobcu o tom, že vznik invalidity nebol v konaní správne určený sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, či nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukázala na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu.

11. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku, ten však na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

IV.

Relevantná právna úprava

12. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

13. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

14. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

16. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

17. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

18. Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

19. Podľa písmeno f) v znení neskorších predpisov potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.

20. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Podľa v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

22. Podľa prvá veta v znení je obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v ustanovení bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 01.01.2004 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

24. Podľa poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenia podľa ; b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie; c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

25. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia ( ). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod podľa písmeno c) ), nakoľko má za to, že podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia nemohol žalobca získať pre zlý zdravotný stav, čo má podľa neho preukazovať odborný posudok o invalidite zo dňa 02.11.2021 a lekárskej správy z vyšetrení. Namieta aj nedostatočne zistenie skutkového stavu (žalobný dôvod podľa písmeno e) ), nakoľko mal zlý zdravotný stav už dlho predo dňom 09.03.2016, čo má podľa žalobcu vyplývať zo zdravotnej dokumentácie.

26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s

administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

28. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou žalovanou určená doba vzniku invalidity, keď žalovaný tvrdil, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal už dlho predo dňom 09.03.2016 a v tej súvislosti aj doba dôchodkového poistenia požadovaná zákonom pre priznanie invalidného dôchodku. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi konania to, že žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu bola od 09.03.2016 v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 02.07.2021 v rozsahu v 75 % avšak sporná bola druhá podmienka, ktorá musí byť kumulatívne splnená podľa a to nesplnenie zákonom stanovenej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorá skutočnosť mala za následok prijatie záveru, že žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku je potrebné zamietnuť.

29. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní.

30. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť súčasne kumulatívne splnené dve zákonom v ustanovení stanovené podmienky a to vznik invalidity a získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a súčasne nepriznaný predčasný starobný dôchodok alebo neplnenie podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.

31. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.

32. Samotný vznik invalidity u žalobcu sporný nebol, preto súd konštatuje, že pokiaľ ide o prvú podmienku v zmysle ustanovenia , táto bola u žalobcu splnená.

33. Pokiaľ ide o druhú podmienku - doba dôchodkového poistenia potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok, v ustanovení písmeno f) v znení neskorších predpisov táto podľa žalovaného splnená nebola, podľa žalobcu vznikla invalidita už skôr ako predo dňom 09.03.2016 a potrebnú dobu po 09.03.2016 nemohol získať, nakoľko tak ako je to uvedené v predložených lekárskych správach a odbornom posudku, nemohol pracovať pre zlý zdravotný stav.

34. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadal o priznanie invalidného dôchodku a to žiadosťami z 28.07.2019, 07.06.2018 a z 02.11.2021. Všetky tri žiadosti boli zamietnuté z dôvodu, že žalobca nezískal aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia, pričom za invalidného bol uznaný od 09.03.2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú na 50 % a so zmenou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 02.07.2021 na 75 %. V administratívnych konaniach o všetkých vyššie uvedených žiadostiach boli zhodnotené všetky obdobia dôchodkového poistenia preukázané listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzali v spise. Vo všetkých týchto troch administratívnych konaniach bolo ustálené, že pred vznikom invalidity, t. j. predo dňom 09.03.2016 získal

7 rokov a 305 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutia o zamietnutí vyššie uvedených žiadosti sa stali právoplatnými.

35. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 29.07.2022 informoval žalobcu o možnosti dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenia podľa v znení neskorších predpisov za obdobia, ktoré sú tam taxatívne vymenované v tomto ustanovení. O tejto možnosti bol žalobca upozornený aj listom zo dňa 04.01.2021.

36. Z administratívneho spisu ďalej z Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu k rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2022 vyplýva, že súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok je 2860, t. j. 7 rokov a 305 dní, t. j. 7.8357 roka.

37. Zároveň z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.01.2022, ktoré bolo adresované žalobcovi vyplýva, že mu bolo oznámené ktoré obdobia u neho neboli na účely dôchodkového poistenia hodnotené a z akého dôvodu, pričom toto zdôvodnenie sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ako je zrejmé z administratívneho spisu vychádza z podkladov, ktoré sú zaznačené v osobnom liste (obdobia dôchodkového poistenia). Predmetný osobný list ako je to vyššie uvedené bol súčasťou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2022. Ako je ďalej zrejmé z administratívneho spisu aj pri predchádzajúcich administratívnych konaniach o žiadostiach žalobcu o invalidný dôchodok mu boli ohľadom hodnotenia doby poistenia na účely invalidného dôchodku oznámené tie isté skutočnosti. Taktiež je z administratívneho spisu zrejmé, že žalobca nevyužil možnosť doplatiť poistné na dobu dôchodkového poistenia potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok tak, ako bol o tom informovaný listom zo dňa 04.01.2022. A pokiaľ žalobca uvádza, že jeho invalidita bola už predo dňom 09.03.2016, čo podľa neho vyplýva z lekárskych správ, súd k tomuto poukazuje aj na predchádzajúce rozhodnutia o jeho žiadostiach o priznanie invalidného dôchodku, kde v rozhodnutí o každej jeho žiadosti bol ustálený ten istý dátum vzniku invalidity, t. j. deň 09.03.2016 a každé jedno rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nebolo žalobcom napádané ohľadom dátumu vzniku invalidity. Súd zároveň dáva do pozornosti aj to, že v spise sa nachádzajú len 2 lekárske správy spred dňa 09.03.2016 a to prepúšťacia správa z hospitalizácie v dňoch 09.10.2014 až 20.10.2014 a lekárska správa - nález zo dňa 04.01.2016. Iné podklady, ktoré by žalobca doložil do tohto konania ako aj do konaní o predchádzajúcich žiadostiach o invalidný dôchodok a ktoré by dokazovali to, že invalidným sa stal podstatne skôr ako v deň 09.03.2016 neboli žalobcom do konania doložené, a preto postup pri zhodnotení aj samotné zhodnotenie dátumu vzniku invalidity v tomto administratívnom konaní tak ako aj pri predchádzajúcich žiadostiach správne.

38. Vzhľadom k takto zisteným skutočnostiam má súd za to, že skutkový stav bol v danom prípade zistený náležite, keď žalovaný vychádzal z dostatočných listinných podkladov preukazujúcich dobu dôchodkového poistenia potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ktoré skutočnosti boli žalobcovi aj opakovane pri rozhodovaní o každej jeho žiadosti oznamované a pri ktorých bol aj informovaný o možnosti podľa ustanovenia dodatočne zaplatiť poistené na dôchodkové poistenie. Správne tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posúdili, že žalobca nesplnil druhú kumulatívnu podmienku potrebnú pre vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko získal len 7 rokov a 305 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorých počet dni v príslušných rokoch, ktoré sa hodnotili predo dňom ustálenia vzniku invalidity je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Správne tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vyhodnotili aj obdobia, ktoré sa u žalobcu nehodnotili do doby dôchodkového poistenia z dôvodu vedenia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. A zároveň správne bolo vyhodnotené aj to, že žalovaný dobrovoľne nevyužil možnosť získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok, hoci bol o tejto možnosti dostatočným spôsobom informovaný.

39. Záverom s poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného k jednotlivým žalobným námietkam tak ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2022 a tak ako ich aj súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku v bodoch 8 - 10. Skutkový stav bol v danom prípade zistený náležite a taktiež žalovaný aj vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia príslušných právnych predpisov tak, ako ich aj súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia v časti „Relevantná právna úprava.“

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).